Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Plamienková ikebana

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Možno sa vám už raz stalo, že pred vami v nejakej reštaurácii pristálo jedlo, kde na vrchole minimalistickej kompozície trónili zvláštne biele útvary. Boli štíhle, boli krehké a čašník im hovoril jednoducho – enoki.

Dnes už tieto nádherné hríbiky môžeme kúpiť bežne aj v našich obchodoch, no ako vidno, ľudia si k nim ešte len hľadajú cestu. Napokon, nebolo to tak dávno, keď sme sa veľmi podozrievavo pozerali na také hurmikaki alebo kivi. A teraz zrazu pred nami stojí podobná, ak nie ešte väčšia výzva. Z obyčajného igelitového vrecka alebo z úhľadného košíčka z dyhy na nás žmurkajú biele štíhle hríbiky a my si nevieme za ten svet predstaviť, čo s nimi. Variť ich? Vyprážať? Urobiť z nich polievku? Na všetky tri otázky sa dá odpovedať slovom áno. No čuduj sa svete, hríbiky enoki sa predovšetkým jedia surové. Japonci s Číňanmi a Kórejcami si ich nevedia vynachváliť a predovšetkým tí prví oceňujú okrem ich delikátnej chuti aj pridané estetické vlastnosti, ktoré tak veľmi konvenujú japonskej minimalistickej tradícii v stravovaní a vášni komponovať z prírodných útvarov rôzne ikebany. A tak sa nie div,  že popri surových rybách na kôpke ryže sa Japonci pustili aj do konzumovania surových húb.

Nie je to však len nejaká východoázijská módna novinka. Našinec asi netuší, že vo Francúzsku a Taliansku sa bežne robia šaláty zo surových šampiňónov a chutia prekvapivo skvelo! Nielenže je takto neupravene upravený hríb omnoho stráviteľnejší, ale do kuchyne prináša aj jedinečné, zemité chute. Náruživé jedenie surových hríbov sa len akosi neprepracovalo do našich končín, a to aj napriek tomu, že Rimania ich jedli vo svojom slávnom hríbovom šaláte ako najatí. Nepochybne sa na ňom hostil aj ten nešťastník, čo v Trenčíne musel tesať do skaly. Móda sa však medzi pospolitým ľuďom v Karpatoch neujala. Možno len naši prapredkovia už čo-to vedeli o tom, že práve týmto šalátom zo surových húb otrávila Agrippina cisára Claudia a báli sa. Môžem vás však ubezpečiť, určite mu neservírovala enoki. S nimi by totiž neotrávila ani blchu. A keby len to. Dodala by Claudiovi ešte zopár živín a podľa najnovších výskumov dokonca aj nejaké enzýmy, ktoré pôsobia ako neuveriteľný štartovač imunity. Agrippina by, skrátka, s enokmi veľmi nepochodila.

Našinec si možno povie, prečo by práve on mal do svojej slovenskej huby pchať dajaké pochybné japonské huby, veď to je proti prírode! On si bude naďalej svojstojne po svojeti zberať a po jednom hlušiť svoje hrdé hríby, načo sú mu takéto novoty. Ale – chyba lávky! Enoki totiž nie sú huby výhradne japonské, iba sa pod japonským menom enoki, enokitake či enokidake rozšírili do sveta a na taniere prestížnych reštaurácií. Bežne ich od novembra do marca nájdete aj v našich lesoch, ako vytŕčajú hlavičky na pňoch listnatých stromov. Predovšetkým na topoľoch, gaštanoch a vŕbach. A podržte sa, ich slovenský názov je ešte pôvabnejší ako ten japonský. U nás jej hovoríme plamienka zimná. Nech vás nepomýli, že v atlasoch je pod týmto názvom huba s hnedými hlavičkami a v obchodoch vidíte huby štíhle a biele. Tie sa totiž pestujú v špeciálnej atmosfére a za tmy, aby vyhovovali japonským estetickým kritériám na jedlo a prípadne na ikebany, ktoré z neho vytvárajú. Enoki pokojne dostanete aj v ich lesnej fazóne, no pod názvom zlaté alebo hnedé enoki. Pri nákupe plamienok si však dávajte dobrý pozor. Huby by mali byť na dotyk pevné a nemali by mať žiadne mäkšie či povädnutejšie časti. Iba taká na pohľad krehká, no vnútri pevná a šťavnatá huba sa hodí na estetizované aranže v jarnom, imunitu prebúdzajúcom šaláte.
Autor je scenárista.


Šalát s japonskou zálievkou

Na tento šalát všetci mäsožravci zazerajú ako na satana. Vyzerá podozrivo zdravo a myslia si, že bude tak aj chutiť – ako pokosená tráva. Aké je však ich prekvapenie, keď po prvom hlte zistia nevídané veci. Po jazyku sa im prevaľuje akási povedomá chuť. Narátate do päť sekúnd a vykríknu – veď to je majonézový šalát! Aj takéto zázraky sa dejú. Ak chcete svojim rezňožrútom na jar naštartovať imunitu a prečistiť organizmus, okrem mávania pred nosom s obligátnym medvedím cesnakom im vystrojte tento jednoduchý recept. Zmiešajte mladé cviklové listy (alebo iný výrazný šalát), na kúsky nakrájanú bielu guľatú reďkovku (niekto ju volá vodnica), na podobné kúsky nakrájanú farebnú papriku, rovnako nakrájané jedno avokádo a enoki. To celé zalejte zálievkou z jednej lyžice ryžového octa, jednej lyžice mirinu (sladké ryžové víno), lyžice sezamového oleja, lyžice ustricovej omáčky a hrášku wasabi. Predtým, ako ňou šalát oblejete, poriadne ju v miske vyšľahajte. Potom už len všetko spojte, nebojte sa zamiešať, aby sa avokádo jemne usadilo v omáčke, a potom už len hor sa do zdravého jarného šalátu. Mäsožravcov budete od neho napokon odháňať, aby sa aj vám čosi ušlo.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite