Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Detvianske zlato

.časopis .týždeň doma

Rázovitú Detvu už možno nebude charakterizovať iba folklór, strojárne a masív Poľany, ale aj obrovský kráter. To v prípade, ak firma EMED, ktorá tu pred siedmimi rokmi objavila najväčšie zásoby zlata na Slovensku, začne s jeho ťažbou. Občania a samosprávy sú však proti.

.slovenský Klondike sa nachádza iba pár desiatok metrov od areálu Podpolianskych strojární (PPS) a na dohľad sú aj posledné domy v dedine Dúbravy. „Miestom bojov“ Podpoľancov je Biely vrch, inak nenápadný zalesnený pahorok. Spoločnosť EMED, na Slovensku dovtedy neznáma, tu objavila v roku 2006 ložisko so zásobami až 25 ton vydolovateľného zlata. Firma vznikla v roku 2005 na Cypre s cieľom prieskumu a ťažby medi. Ide o verejne obchodovateľnú spoločnosť, kótovanú na burzách v Londýne a v Toronte. Okrem Detvy je ich druhým veľkým projektom ťažba medi v Španielsku. Na strednom Slovensku sa EMED zameriava na vulkanické pohoria, preskúmali asi 1 500 štvorcových kilometrov šiestich prieskumných území – Detva vyšla ako najperspektívnejšia.
Konateľ EMED-u Marián Urban (pozri rozhovor) sa čuduje, čo vedie obyvateľov Podpoľania k obavám o osud tohto územia. „Dali sme si spraviť aj mapovanie biotopov, máme podklady z pohľadu ochrany prírody. Ložisko obkolesuje zábehová dráha z mačacích hláv pre tanky a bojové vozidlá pechoty, ktoré tam vyrábali. Je to industriálna krajina, takže nemôže byť poškodená chránená príroda,“ tvrdí Urban.
Celkom iný názor má jeden z predstaviteľov novovzniknutého občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský, ktorý miesta, kde hrozí vznik krátera, dôverne pozná; chodieva tam na pešie vychádzky aj na bicykli. Pri otázke, čo ho viedlo k angažovaniu sa v tejto veci, hovorí, že jeho osoba je nepodstatná. „Ide o masový odpor Podpoľania proti tomuto devastačnému zámeru. Občania, zamestnávatelia a samosprávy sa už jasne a dôrazne vyjadrili proti,“ hovorí Podhradský a dodáva hlavné argumenty proti ťažbe zlata: „Odpoveď je už v samotnom názve zámeru – povrchová ťažba a kyanidové lúhovanie. Pôjde o devastáciu krajiny, gigantickú skládku nebezpečného odpadu, reálne ohrozenie systému spodných vôd, hrozbu havárií a tiež o bezprostredné ohrozenie 1 800 reálnych priamych pracovných miest PPS. Hovoríme o rozmeroch krátera priemeru asi 800 metrov s hĺbkou asi 250 až 300 metrov. Kyanidom prepláchnutá skládka bude mať asi 1 400 krát 450 metrov s výškou 50 a viac metrov, bude tam 30 miliónov ton odpadu. Skládka pri Žiari na Hronom je popri tom krtinec. A to všetko v bezprostrednej blízkosti ľudí, obcí, vodných zdrojov a areálu PPS Detva.“

.boj o zlato
Treba si uvedomiť, že cena zlata na svetových cenoch ustavične rastie a prognózy sú taktiež priaznivé. Firma EMED v prípade otvorenia bane sľubuje platy od 1 600 do 2 300 eur. Baňa by mala približne na päť rokov zamestnať 150 ľudí priamo a ďalších asi 600 nepriamo. Firma organizuje zájazdy do podobnej bane do Turecka, čistia les, grantmi podporujú regionálne komunity. No zdá sa, že verejná mienka je čoraz viac naklonená proti nej. Petíciu proti ťažbe podpísalo už viac ako 11-tisíc občanov regiónu. EMED pritom doteraz investoval na Slovensku do geologických prieskumov okolo desať miliónov eur. „Ide o vysoko rizikovú investíciu s neistým výsledkom, s čím aj počítame,“ priznáva  Urban.
Obvodný banský úrad schválil v novembri uplynulého roka vytýčenie dobývacieho priestoru, ale účastníci sa odvolali. Podľa platnej legislatívy EMED nemôže začať ťažiť bez súhlasu dotknutých samospráv. Najvyšší súd koncom marca potvrdil rozhodnutie Krajského súdu, že občianske združenie Podpoľanie nad zlato je účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru v Detve. Banský úrad mu totiž predtým toto právo upieral. K samotnému povoleniu na ťažbu ešte vedie ďaleká, niekoľkoročná procedúra, no členovia združenia sú aj naďalej odhodlaní pokračovať legitímnou súdnou cestou.
S prieskumom verejnej mienky na Podpoľaní prišiel Environmentálny inštitút prostredníctvom spoločnosti AKO, s.r.o, Bratislava. Ten podľa očakávaní ukázal, že najväčšou nevýhodou možnej ťažby zlata by bolo poškodenie prírody, a naopak, výhodou by boli vytvorené pracovné miesta. S tým korešponduje aj postoj politikov. Krajský župan Vladimír Maňka (SMER-SD) je spoločne s ministrom životného prostredia Petrom Žigom na strane občanov („občania majú právo veta“) a teda proti ťažbe, minister hospodárstva Tomáš Malatinský, naopak, váha a skôr oceňuje jej možné ekonomické a sociálne prínosy.

.čo na to poslanci?
Zámer ťažiť zlato pri Detve zaujal a treba povedať, že aj znepokojil poslancov Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vykonal dvojetapový priekum, v rámci ktorého si vyžiadal a dostal z Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici celý spisový materiál k prípadu – okrem zmluvy s EMED-om, ktorá ju odmietla poskytnúť, no šéf výboru Mikuláš Huba sa chce voči tomu odvolať.
Huba uvádza: „Obvodný banský úrad vydal rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru v zásadnom rozpore s aktuálnymi stanoviskami dotknutých obcí (mesto Detva a obec Dúbravy) a nezobral do úvahy ani oprávnené námietky najväčšieho zamestnávateľa v regióne, PPS Group, a. s., ktorý sa obáva otrasov, prašnosti, znečistenia podzemných vôd i ohrozenia zamestnanosti a investícií, vložených do areálu podniku v uplynulých rokoch.“ Poslanec je presvedčený aj o tom, že časť prírodného dedičstva – aj zásob zlata – musíme nechať budúcim generáciám aj preto, lebo technológie na jeho ťažbu a úpravu sa zdokonaľujú.

.príklad z Hodruše
Hubov pohľad na ohľaduplnosť voči budúcim generáciám nezdieľa bývalý skúsený baník a dnes vedúci skanzenu Banského múzea v Banskej Štiavnici Ľubomír Lužina: „Keď už sa raz vie, že to zlato tam je, tak ono pôjde von. Ak nie v našej, tak v ďalšej generácii. To už nedá ľuďom pokoj.“
Lužina zažil začiatkom 90. rokov bolestný zánik rudného baníctva v slávnom meste s tisícročnou tradíciou. Spory okolo ťažby v Detve vidí ako súboj rozumu a emócií. „Žiaľ, ako vo väčšine vecí, ani tu sa to nerieši rozumom. Ľudia chcú veriť katastrofickým scenárom. Isto, banská činnosť nie je bez rizika. Je to práca so živým materiálom, aj keď ide o skalu. Detva je smiešne malé nič, taký pľuvanec na mape. V Amerike alebo v Rusku by sa takým malým ložiskom ani nezaoberali, tam majú také množstvo odpadu,  aké chcú v Detve ťažiť,“ tvrdí Lužina. Podľa neho existuje ukážkový prípad, ako nadviazať na tradície a byť úspešný aj v súčasnosti – je ním hlbinná baňa na zlato v Hodruši-Hámroch pri Banskej Štiavnici. Ide o jediné miesto, kde sa dnes na Slovensku ťaží zlato. V minulosti sa tam ťažila medená ruda.
Ide o iný typ ťažby ako povrchový, aký možno bude pri Detve. V Hodruší baníci fárajú 500 metrov pod zem, detonácie nikoho nerušia a kyanid na ďalšiu úpravu nepoužívajú. „Chvalabohu, pred dvadsiatimi rokmi, keď sa v našom baníctve likvidovalo všetko nerentabilné, sa toho v Hodruši chopila partia šikovných inžinierov okolo Richarda Kaňu, dali hlavy dokopy a pozreli sa na výsledky prieskumu zo 70. rokov, ktoré poukazovali na zlatonosné zrudnenie. Prenajali si od štátu ložisko, závod a začali ťažiť zlato, lebo to má perspektívu. Zamestnávajú sto ľudí a ide im to dodnes,“ uzatvára Lužina, ktorý oceňuje aj fakt, že „zlatí kapitalisti“ v Hodruši značnú časť zarobených peňazí investovali do turistického ruchu, opravili niekoľko historických budov, sprevádzkovali Štôlňu všetkých svätých, postavili novú administratívno-technickú budovu, kúpili do úpravne technológiu z Fínska. A čo je chvályhodné, dajú slušne zarobiť aj svojim baníkom. No najmä, tradícia ťažby vzácnych kovov nebola na rozdiel od Kremnice alebo Štiavnice pretrhnutá. Lužina by rád veril, že EMED je iný prípad ako istá firma, ktorá sa pred pár rokmi podľa jeho slov objavila v Štiavnici, dala si za vládne peniaze na rozvoj východnej Európy urobiť geologický prieskum, vydali akcie, ktorých hodnota prudko stúpala, narobili humbuk, akcie sa predali, firmu vzápätí zrušili a nikto ju už nevidel.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite