Strava astronautov je pre výskum vesmíru rovnako dôležitá ako lunárny modul, navigačný systém alebo palubný počítač. Počas pobytu vo vesmíre slúži nielen na doplnenie energie, ale má určite aj zmysel psychologický. Hladný a chuťovo neuspokojený astronaut je ešte nepríjemnejší a nebezpečnejší ako hladný šéf odborov krátko pred štrajkom. To, aké dôležité je jedlo pre astronautov počas vesmírnych misií, zdôrazňuje vznik samostatnej výskumnej disciplíny gastronautiky, ktorá sa špecializuje na výživu v podmienkach kozmu.
.gastronautický pravek
Potraviny, ktoré mali kozmonauti v špajze veliteľského modulu Apolla 11, boli celkom iné, ako tie, čo tam nájdete dnes. Je to dané najmä vývojom obalovej techniky. Dnešné obaly, na rozdiel od vtedajších hliníkových, neovplyvňujú chuť potravín a umožňujú pohrať sa s jedlom pri jeho príprave priamo v raketopláne. Prví astronauti jedli pomerne jednotvárnu stravu – tyčinky, polotekutú stravu v hliníkových tubách a pečivo či iné drobivé potraviny v špeciálnych gélových obaloch, ktoré boli postupne nahradené obalmi plastovými či polyetylénovými. Po tom, ako museli kašovité pokrmy vycuciavať z túb, nadšene privítali zmenu v podobe vynálezu spoon bowl čiže plastického obalu na jedlo, ktorý sa dá ľahko otvoriť a vyjesť lyžičkou. Výskumníci postupne zjednodušili a vylepšili aj proces rehydratácie (znovunavlhčenia) potravín, pričom najdôležitejšou úlohou bolo, aby sa pri astronautickom hodovaní zabránilo úniku tekutín do priestoru. Ako to poznáme z rôznych filmov, neposedné kvapky v stave beztiaže chaoticky poletujú po kabíne a posádka má potom plné ruky práce, aby ich pochytala. Kvapky totiž môžu zaliezť až do útrob kozmickej lode a spôsobiť tak fatálnu poruchu techniky.
Ani nepríjemne drobivý chlieb, aký dnes dostanete v každom hypermarkete, v jedálničku kozmonauta určite nenájdete. Ako sme už povedali, omrvinky nemajú na palube miesto, patria dokonca k súčastiam veľmi nebezpečným. Kozmickí potravinoví zásobovači ich nahradili nedrobivými mexickými tortilami, museli sa však popasovať s istým problémom. Pri dlhodobom skladovaní tortily napádajú larvy hmyzu, preto sa musia uskladniť vo vzduchotesných obaloch, prípadne sa balia do vrecúšok s obsahom dusíka.
.špeciálne menu
Do astronautického jedálnička patria aj potraviny, ktoré môžete kúpiť v bežnom obchode, napríklad menšie kusy ovocia a zeleniny, čokoládové tyčinky, müsli a podobne, rozdiel je akurát v tom, že väčšinu z nich stravníci pred podávaním upravujú napríklad rehydratáciou, ožarovaním či termostabilizáciou. Napriek tomu, že sa dnešné stravovanie astronautov veľmi nelíši od toho pozemského, pri nakladaní potravín do kozmického korábu treba dodržiavať určité pravidlá. Prvým je obmedzený skladovací priestor, takže na palubu dozaista neberú melóny, tekvice ani dvadsaťkilové hlávky stupavského „zelá“. Medzi ďalšie obmedzenia patria stav beztiaže či minimálne miesto na odpad. V raketopláne je k dispozícii iba miniatúrna chladnička, v ktorej je najmä čerstvé ovocie a zelenina, ostatné pokrmy musia byť také, aby prežili pri izbovej teplote. K problematickým záležitostiam patrí aj zhoršený prístup k pitnej vode a obsedantné dodržiavanie bezpečnostných predpisov – do prístrojov nesmie vniknúť ani to najmenšie zrnko prachu, nedajbože omrvinka z horalky alebo spomínaná kvapka vody. Napriek všetkým týmto obmedzeniam výskumníci dokázali vyvinúť špeciálne ošetrené menu ako krevetový koktail, kuracie mäso so zeleninou, puding či jablčný krém. Sympatické je, že astronauti môžu rozhodovať o zložení svojej vesmírnej stravy, nikto im teda nevnucuje pľúcka na smotane, vtáčie mlieko alebo drožďovú polievku. Napríklad izraelský kozmonaut Ilan Ramon požiadal v roku 2003 NASA, aby si so sebou mohol zobrať košer potraviny. Jedlo aj nápoje má každý astronaut vo vlastných škatuľkách, ktoré sa líšia farebne alebo sú označené nejakým symbolom (či je to kačička, hríbik alebo malý raketoplán, sa zistiť nepodarilo).
.vesmírne stolovanie
Ani stolovanie vo vesmírnom korábe alebo na vesmírnej stanici sa od bežného stravovania na zemi veľmi nelíši. Kozmonauti môžu použiť na zapretie nôh držiaky v dlážke, takže pri jedle sedia za stolom a používajú bežné príbory alebo paličky. Jediný nástroj navyše sú špeciálne nožnice na otváranie plastových obalov. Pri jedení používajú špeciálnu tácku, ktorá udržiava jedlo v škatuľkách a zabraňuje mu, aby voľne poletovalo po interiéri. Tácka sa dá prichytiť na oblečenie astronauta, na stenu kabíny či na stôl pomocou špeciálneho opaska. Tácka slúži aj ako tanier a dovoľuje servírovať niekoľko častí jedla naraz (napríklad obľúbené Remkovo vepřo, knedlo, zelo). Samotné potraviny sú zabalené väčšinou v polyetylénových vrecúškach alebo škatuliach a hliníkových obaloch. Ak sa chce kozmonaut napiť, tak len cez špeciálnu slamku. Použité riady sa neumývajú pod tečúcou vodou, ale utierajú vlhkými obrúskami.
.horčica mi nestúpa do nosa
Podľa anketových výskumov chutia astronautom v kozme všeobecne viac pikantné jedlá, napríklad s cesnakom a cibuľou. V stave beztiaže nestúpa totiž vôňa pokrmov nahor ako v pozemských podmienkach, preto jedlo nemožno súčasne vnímať aj nosom. Pachovú zložku tak treba nahradiť intenzívnejšou chuťou, napríklad cesnakovou pastou, majonézou alebo ostrými exotickými omáčkami. Dôkazom kozmickej zmeny chutí je astronautka Peggy Whitson, ktorá miluje krevety na všetky spôsoby, preto sa rozhodla, že si z nich do vesmírneho menu zaradí čo najviac takýchto lahôdok. Vo vesmíre však prišlo veľké sklamanie – v stave beztiaže jej zrazu prestalo jej obľúbené jedlo chutiť. Mala šťastie na kolegov, ktorí sa nad ňou zľutovali a povymieňali si s ňou svoje jedlá. Keď sa Peggy Whitson vrátila domov, krevety jej opäť začali chutiť, aj keď je pravdepodobné, že ostatní členovia posádky ich odvtedy nemohli ani cítiť. Inou zaujímavosťou je, že na vesmírnu loď nemá zmysel si brať perlivé nápoje. Dôvod je veľmi prostý – v stave beztiaže dochádza k oddeleniu oxidu uhličitého od kvapaliny.
.raketoplán s oštiepkovou príchuťou
Najnovším hitom, ktorý inšpiroval aj výrobcov jedla pre astronautov, sú špeciálne 3D tlačiarne (písali sme o nich pred dvoma týždňami) – dokážu vyrábať menšie priestorové objekty, čím rozširujú bežnú plošnú tlač o ďalšie možnosti. Princíp spočíva v tom, že hlava 3D tlačiarne namiesto obrázkov vytvára kúsok po kúsku o jednu dimenziu zložitejšiu štruktúru – 3D reliéf alebo 3D objekt, ktorý sa skladá z množstva na seba poukladaných vrstiev. Americkí výskumníci niečo podobné skúsili aj s jedlom. Základom gastrotlačiarne sú chladené zásobníky s rôznymi potravinovými prísadami, namiesto atramentu sa pridávajú gélové substancie, tzv. hydrokoloidy. Tieto prísady putujú najskôr do mixéra a takto vzniknutá zmes sa potom dopravuje k tlačovej hlave. Tá vyrába na tanieri či tácke vytúženú potravinu ľubovoľného tvaru a zloženia. Každá čiastočka potravinovej zmesi sa dá zároveň aj individuálne tepelne spracovať, takže niektoré ingrediencie a ich kúsky môžu byť varené alebo pečené, iné zase chladené alebo mrazené. Astronaut si tak môže vyrobiť napríklad model raketoplánu, ktorý bude chutiť ako vyprážaný oštiepok.
.top ten kozmických jedál
Napriek tomu, že sú astronauti vo vesmíre dostatočne zamestnaní a teoreticky by teda nemali mať čas zaoberať sa myšlienkami na jedlo, opak je pravda – debaty o jedle sú jednou z najfrekventovanejších tém vo voľnom čase posádky vesmírneho korábu. Psychológovia z NASA zostavili podľa výpovedí maškrtných astronautov zoznam desiatich najobľúbenejších jedál a nápojov za posledných dvadsať rokov vesmírneho výskumu. Jednoznačne vyhrala tortila, po nej nasleduje sušené hovädzie mäso, cestovná zmes (trail mix) s neuvedeným zložením, gratinované zemiaky, kešu oriešky, čokoládový puding, maslové sušienky. Z nápojov patrí prvenstvo pomarančovo-mangovému džúsu, tesne za ním skončila citronáda, a napokon pochúťka, inšpirovaná astronautkou Peggy, čiže krevetový koktail.
Autor je zoológ.
.gastronautický pravek
Potraviny, ktoré mali kozmonauti v špajze veliteľského modulu Apolla 11, boli celkom iné, ako tie, čo tam nájdete dnes. Je to dané najmä vývojom obalovej techniky. Dnešné obaly, na rozdiel od vtedajších hliníkových, neovplyvňujú chuť potravín a umožňujú pohrať sa s jedlom pri jeho príprave priamo v raketopláne. Prví astronauti jedli pomerne jednotvárnu stravu – tyčinky, polotekutú stravu v hliníkových tubách a pečivo či iné drobivé potraviny v špeciálnych gélových obaloch, ktoré boli postupne nahradené obalmi plastovými či polyetylénovými. Po tom, ako museli kašovité pokrmy vycuciavať z túb, nadšene privítali zmenu v podobe vynálezu spoon bowl čiže plastického obalu na jedlo, ktorý sa dá ľahko otvoriť a vyjesť lyžičkou. Výskumníci postupne zjednodušili a vylepšili aj proces rehydratácie (znovunavlhčenia) potravín, pričom najdôležitejšou úlohou bolo, aby sa pri astronautickom hodovaní zabránilo úniku tekutín do priestoru. Ako to poznáme z rôznych filmov, neposedné kvapky v stave beztiaže chaoticky poletujú po kabíne a posádka má potom plné ruky práce, aby ich pochytala. Kvapky totiž môžu zaliezť až do útrob kozmickej lode a spôsobiť tak fatálnu poruchu techniky.
Ani nepríjemne drobivý chlieb, aký dnes dostanete v každom hypermarkete, v jedálničku kozmonauta určite nenájdete. Ako sme už povedali, omrvinky nemajú na palube miesto, patria dokonca k súčastiam veľmi nebezpečným. Kozmickí potravinoví zásobovači ich nahradili nedrobivými mexickými tortilami, museli sa však popasovať s istým problémom. Pri dlhodobom skladovaní tortily napádajú larvy hmyzu, preto sa musia uskladniť vo vzduchotesných obaloch, prípadne sa balia do vrecúšok s obsahom dusíka.
.špeciálne menu
Do astronautického jedálnička patria aj potraviny, ktoré môžete kúpiť v bežnom obchode, napríklad menšie kusy ovocia a zeleniny, čokoládové tyčinky, müsli a podobne, rozdiel je akurát v tom, že väčšinu z nich stravníci pred podávaním upravujú napríklad rehydratáciou, ožarovaním či termostabilizáciou. Napriek tomu, že sa dnešné stravovanie astronautov veľmi nelíši od toho pozemského, pri nakladaní potravín do kozmického korábu treba dodržiavať určité pravidlá. Prvým je obmedzený skladovací priestor, takže na palubu dozaista neberú melóny, tekvice ani dvadsaťkilové hlávky stupavského „zelá“. Medzi ďalšie obmedzenia patria stav beztiaže či minimálne miesto na odpad. V raketopláne je k dispozícii iba miniatúrna chladnička, v ktorej je najmä čerstvé ovocie a zelenina, ostatné pokrmy musia byť také, aby prežili pri izbovej teplote. K problematickým záležitostiam patrí aj zhoršený prístup k pitnej vode a obsedantné dodržiavanie bezpečnostných predpisov – do prístrojov nesmie vniknúť ani to najmenšie zrnko prachu, nedajbože omrvinka z horalky alebo spomínaná kvapka vody. Napriek všetkým týmto obmedzeniam výskumníci dokázali vyvinúť špeciálne ošetrené menu ako krevetový koktail, kuracie mäso so zeleninou, puding či jablčný krém. Sympatické je, že astronauti môžu rozhodovať o zložení svojej vesmírnej stravy, nikto im teda nevnucuje pľúcka na smotane, vtáčie mlieko alebo drožďovú polievku. Napríklad izraelský kozmonaut Ilan Ramon požiadal v roku 2003 NASA, aby si so sebou mohol zobrať košer potraviny. Jedlo aj nápoje má každý astronaut vo vlastných škatuľkách, ktoré sa líšia farebne alebo sú označené nejakým symbolom (či je to kačička, hríbik alebo malý raketoplán, sa zistiť nepodarilo).
.vesmírne stolovanie
Ani stolovanie vo vesmírnom korábe alebo na vesmírnej stanici sa od bežného stravovania na zemi veľmi nelíši. Kozmonauti môžu použiť na zapretie nôh držiaky v dlážke, takže pri jedle sedia za stolom a používajú bežné príbory alebo paličky. Jediný nástroj navyše sú špeciálne nožnice na otváranie plastových obalov. Pri jedení používajú špeciálnu tácku, ktorá udržiava jedlo v škatuľkách a zabraňuje mu, aby voľne poletovalo po interiéri. Tácka sa dá prichytiť na oblečenie astronauta, na stenu kabíny či na stôl pomocou špeciálneho opaska. Tácka slúži aj ako tanier a dovoľuje servírovať niekoľko častí jedla naraz (napríklad obľúbené Remkovo vepřo, knedlo, zelo). Samotné potraviny sú zabalené väčšinou v polyetylénových vrecúškach alebo škatuliach a hliníkových obaloch. Ak sa chce kozmonaut napiť, tak len cez špeciálnu slamku. Použité riady sa neumývajú pod tečúcou vodou, ale utierajú vlhkými obrúskami.
.horčica mi nestúpa do nosa
Podľa anketových výskumov chutia astronautom v kozme všeobecne viac pikantné jedlá, napríklad s cesnakom a cibuľou. V stave beztiaže nestúpa totiž vôňa pokrmov nahor ako v pozemských podmienkach, preto jedlo nemožno súčasne vnímať aj nosom. Pachovú zložku tak treba nahradiť intenzívnejšou chuťou, napríklad cesnakovou pastou, majonézou alebo ostrými exotickými omáčkami. Dôkazom kozmickej zmeny chutí je astronautka Peggy Whitson, ktorá miluje krevety na všetky spôsoby, preto sa rozhodla, že si z nich do vesmírneho menu zaradí čo najviac takýchto lahôdok. Vo vesmíre však prišlo veľké sklamanie – v stave beztiaže jej zrazu prestalo jej obľúbené jedlo chutiť. Mala šťastie na kolegov, ktorí sa nad ňou zľutovali a povymieňali si s ňou svoje jedlá. Keď sa Peggy Whitson vrátila domov, krevety jej opäť začali chutiť, aj keď je pravdepodobné, že ostatní členovia posádky ich odvtedy nemohli ani cítiť. Inou zaujímavosťou je, že na vesmírnu loď nemá zmysel si brať perlivé nápoje. Dôvod je veľmi prostý – v stave beztiaže dochádza k oddeleniu oxidu uhličitého od kvapaliny.
.raketoplán s oštiepkovou príchuťou
Najnovším hitom, ktorý inšpiroval aj výrobcov jedla pre astronautov, sú špeciálne 3D tlačiarne (písali sme o nich pred dvoma týždňami) – dokážu vyrábať menšie priestorové objekty, čím rozširujú bežnú plošnú tlač o ďalšie možnosti. Princíp spočíva v tom, že hlava 3D tlačiarne namiesto obrázkov vytvára kúsok po kúsku o jednu dimenziu zložitejšiu štruktúru – 3D reliéf alebo 3D objekt, ktorý sa skladá z množstva na seba poukladaných vrstiev. Americkí výskumníci niečo podobné skúsili aj s jedlom. Základom gastrotlačiarne sú chladené zásobníky s rôznymi potravinovými prísadami, namiesto atramentu sa pridávajú gélové substancie, tzv. hydrokoloidy. Tieto prísady putujú najskôr do mixéra a takto vzniknutá zmes sa potom dopravuje k tlačovej hlave. Tá vyrába na tanieri či tácke vytúženú potravinu ľubovoľného tvaru a zloženia. Každá čiastočka potravinovej zmesi sa dá zároveň aj individuálne tepelne spracovať, takže niektoré ingrediencie a ich kúsky môžu byť varené alebo pečené, iné zase chladené alebo mrazené. Astronaut si tak môže vyrobiť napríklad model raketoplánu, ktorý bude chutiť ako vyprážaný oštiepok.
.top ten kozmických jedál
Napriek tomu, že sú astronauti vo vesmíre dostatočne zamestnaní a teoreticky by teda nemali mať čas zaoberať sa myšlienkami na jedlo, opak je pravda – debaty o jedle sú jednou z najfrekventovanejších tém vo voľnom čase posádky vesmírneho korábu. Psychológovia z NASA zostavili podľa výpovedí maškrtných astronautov zoznam desiatich najobľúbenejších jedál a nápojov za posledných dvadsať rokov vesmírneho výskumu. Jednoznačne vyhrala tortila, po nej nasleduje sušené hovädzie mäso, cestovná zmes (trail mix) s neuvedeným zložením, gratinované zemiaky, kešu oriešky, čokoládový puding, maslové sušienky. Z nápojov patrí prvenstvo pomarančovo-mangovému džúsu, tesne za ním skončila citronáda, a napokon pochúťka, inšpirovaná astronautkou Peggy, čiže krevetový koktail.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.