Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Existuje na svete mesto, do ktorého som sa nikdy nechcela ísť pozrieť. Existuje jazyk, ktorý som sa nikdy nechcela učiť. Predvčerom som sa teda do Moskvy presťahovala a od utorka chodím na ruštinu. Bez onej turistickej návštevy. Rovno s vecami, aj s klavírmi a macíkmi. Neviem, dokedy ma život hodlá takto skúšať, ale predpokladám, že to už neprestane.

Asi som mala opäť raz prekročiť svoje predsudky a pýchu, opustiť všetko, čo som mala v Nepále a na Slovensku rada, urobiť veľký škrt, pozerať iba dopredu, vidieť iba dobré možnosti, veriť srdcu a intuícii... no jednoducho, volá sa to ísť za láskou. Vtedy sa všetko ostatné odsúva na vedľajšiu koľaj a srdce vám tlčie hlasnejšie ako motory lietadla, ktorým za tou láskou idete. A zrazu sa ocitnete v Moskve. Miesto, ktoré si vaši rodičia brali do úst len s odporom. Slovo, ktoré ste v detstve počúvali v súvislosti s problémami. ,Ja som si sľúbila, že sa nikdy nepôjdem pozrieť do Ruska!’ vravievala mama. Naozaj sa jej to zatiaľ podarilo. Ja som si to nikdy nesľubovala, ale naozaj ma nikdy žiadny poznatok či fotka na takú myšlienku  nemotivovali. Ale človek, ktorého milujem, tu má prácu. Ja mám prácu všade, kde som, so sebou v počítači. A tak som ho zbalila do škatule a poslala do Ruska. Pred odchodom do Moskvy mi pár ľudí, čo ju navštívili, povedalo, že Moskva je ako New York. Veľká, plná možností a ľudí, plná zábavy a kultúry. Ale Moskva je sivá. Sivá a sivá. Každá budova vyzerá ako internát Mladá Garda v Bratislave alebo ako policajné riaditeľstvo U dvoch levov, tie najhoršie prípady sa blížia vyhľadu ministerstva vnútra na nábreží v Bratislave. Normálne cesty v strede mesta sú minimálne šesťprúdové a nedá sa cez ne prejsť, iba podchodmi. Malé obchodíky tu už nie sú a všetci nakupujú iba v shopping centrách. Všetko je veľké a sivé a veľké a sivé...Slovenskí Moskovčania mi vravia, že to vidím teraz čierno (alebo sivo?) lebo je zima a jednoducho je všetko také aj u nás, že tu je veľa zelene, ktorú teraz nevidno, že je tu veľa parkov a trhov a kvetov a života...(ale nemajú tu na obzore ani v okolí kopce, a to sa v lete veru nespraví...). Neostáva mi nič, len veriť, a kým príde jar a zeleň, radšej sedieť doma a pracovať, a potom vyjsť z nory a začať ten nový život v tých parkoch a tržniciach, s tými kvetmi a stromami. Každý deň skypujem do Nepálu a udržujem tým cestovku nažive, a pomaly sa mi do nepálčiny začnú vkrádať ruské slovíčka. Život je naozaj strašne nevyspytateľný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite