Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hlas Londýna

.časopis .literatúra

Štvrtý román Zadie Smith sa od predchádzajúcich troch líši štruktúrou a kolektívnym, geograficky definovaným hrdinom. Autorkina schopnosť, dostávať sa bravúrne vystavanými vetami pod pozlátku povrchnosti a dotknúť sa podstatného, zostáva rovnaká.

V kaviarni v parku bol z reproduktorov počuť príjemný hlas. Natalie Blaková a jej kamarátka Leah Hanwellová sa už dávno zhodli na tom, že tento hlas znie ako Londýn sám – najmä jeho severné a severozápadné časti –, ako keby tá, čo ho vlastní, bola svätou patrónkou ich štvrtí. Je hlas niečo, čo môžeš vlastniť?“
Natalie (pôvodne sa volala Keisha, zmenila si meno, Natalie sa lepšie hodí k jej advokátskej praxi) a Leah sú najlepšie kamarátky. Obidve pochádzajú z Caldwellu, malej, škaredými činžiakmi ohraničenej časti severozápadného Londýna, chodili do tej istej školy, spolu spoznávali svet, spolu objavovali predtým nepoznané aspekty lásky. Hoci je Natalie černoška a Leah beloška, patrili do tej istej spoločenskej triedy, teda k tej najnižšej možnej strednej vrstve - stačilo málo a boli ste v hipisáckom squate ako ich spolužiak Felix, len trochu spoločenskej nepozornosti a ocitli ste sa medzi alkoholikmi bez domova ako ich kamarát Nathan.
Zadie Smith, ktorá sama zo severozápadu Londýna pochádza (a stále v tejto pestrofarebnej časti mesta žije), dala ľuďom ako je Natalie, Leah, Felix či Nathan vo svojom najnovšom románe NW hlas. Podobne ako hlas Amy Winehouse, ktorú Natalie a Leah počúvajú. Ani nie tak „dala”, ako skôr vypočula, porozumela a zapísala. Lebo hlas nie je „niečo, čo môžeš vlastniť.” Román má päť častí a štyroch hlavných hrdinov. Každá časť je napísaná iným štýlom, každý hrdina sa do románovej mozaiky vpisuje iným spôsobom. Autorka sa díva na svet ich očami a premýšľa ich mysľami, vzápätí ostro strihá, mení uhol, perspektívu, vstupuje do iných ľudí, prípadne sa pozrie na Caldwell vševidiacim „božím okom“. Pri tom všetkom ukazuje skutočne mimoriadny cit pre jazyk, pre slová a vety. Najmä v origináli čitateľ ocení jazykové nuansy, súvisiace so vzdialenými krajinami pôvodu hrdinov (Nigérijčania hovoria po anglicky ináč ako Jamajčania, Somálčania ináč ako Indovia), ako aj s ich kultúrno-spoločenským postavením (Felixov otec, starý hipisák, rozpráva úplne ináč ako Felixova milenka, ktorá si pamätá aj lepšie časy, úspešná právnička Natalie rozmýšľa rovnako ako jej mladšia verzia Keisha, no rozpráva sofistikovanejšie). Zadie Smith okrem toho zjavne píše pre náročnejšieho čitateľa, ktorý dokáže zachytiť (a oceniť) alúzie na Dickensa, Evelyna Waugha či na spomínanú Amy Winehouse (kapitolka, z ktorej pochádza úvodný citát má názov Úľ, po anglicky Beehive, čo je okrem iného aj pomenovanie účesu, takého typického pre nebohú speváčku). Na tomto mieste treba pochváliť Michaelu Rosovú a Marku Jurášovú – napriek neľahkej úlohe sa im podarilo autorkin pestrý jazyk celkom dobre preniesť aj do slovenského prekladu.
NW nie je román bez chýb. Jeho základným problémom je žonglovanie s príliš veľa loptičkami. Zadie rozohráva množstvo príbehov, otvára množstvo tém, niektoré však nedovedie do konca, iné akoby ukončila prirýchlo. O viacerých postavách by ste sa radi dozvedeli viac, no vytratia sa z knihy nedopovedané.
Je to však napriek tomu pôsobivý román plný humoru, tragiky a najmä lásky. Zadie Smith svoj londýnsky North-West miluje. Rozumie jeho obyvateľom, cíti s nimi, počúva ich a nežne ich vedie stránkami svojej knihy. NW je ako románska mozaika: zblízka obdivujete farbu kamienkov a majstrovstvo, s akým sú vedľa seba uložené, potom odstúpite a otvorí sa pred vami obraz, ktorý má výraz, hĺbku a perspektívu.

Zadie Smith: NW, preklad Michaela Rosová, Marka Juráčková, Artforum, 2013.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite