Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vtipné poviedky z hnusného sveta

.juraj Malíček .časopis .literatúra

Dve knihy poviedok Erica Powella práve vyšli v pražskom vydavateľstve Comics Centrum. Sú absurdné a bizarné, ale najmä vtipné a láskavé. Nie romány, poviedky sú esenciálne – ani slovo navyše, žiadna vata, len talent a remeselná zručnosť. Sú poviedky vystavané na rozvinutí prvotného nápadu, nového, originálneho, pôvodného, tým dokážeme veľa odpustiť, iba to nie, že nás na konci neprefackajú výraznou pointou. A potom sú poviedky, v ktorých nápad nehrá žiadnu rolu. Dôležitá je atmosféra, schopnosť nadchnúť čitateľa, vtiahnuť ho dnu, aby mohol na relatívne malej ploche čosi zakúsiť. Tým neodpúšťame. Alebo fungujú, alebo nie.

Poviedky Erica Powella,  obsiahnuté v zbierkach Goon – Nic než utrpení a Goon – Mé vražedné dětství sú poviedkami druhého typu. Spojené ústredným motívom, prostredím a dvojicou hlavných postáv by mohli tvoriť rozsiahlejší epický celok, azda priamo román, ale to by museli k čomusi smerovať, odvíjať sa vpred s prísľubom konca, v ktorom budú veci inak ako na začiatku. Ale to nie je Powellovým programom, on sa skutočne chce iba podeliť. A tak rozpráva absurdné príbehy, občas infantilné, inokedy bizarné, často dada, nie preto, aby niečo vypovedal, ale pre rozprávanie samotné.
Goon, ich hlavný hrdina, je južanský „hromotĺk“, miesiželezo, hlavohruď, chlapík v bielom tielku s pohľadom, ktorý by dokázal ohýbať železné armatúry. Preto ho tieni šilt čiapky, pre ktorú by sme si ho mohli pomýliť s džezovým muzikantom. Keď preložíme jeho meno – Goon – do slovenčiny, odkryje sa nám celý jeho obraz, azda aj plastickejší, akoby sme si priali. Hulvát, bitkár, hrdlorez, hlupák, ťulpas, chmuľo, trúba, trubiroh, truľo, výtržník. Všetko platí, stačí si vybrať, žiadny z významov jeho mena však nenaznačuje, že Goon je hrdinom skrz-naskrz kladným, ba čo viac, je hrdinom milovaným a hodným milovania. V práci kvôli rešpektu predstiera, že je vymáhačom dlhov mafiánskeho bosa, ale nie je, lebo ho zabil. Tak ako zabije každého človeka, alebo inú bytosť, ktorá sa mu znepáči a svojím neslušným, nedôstojným správaním urazí jeho južanskú česť, prípadne ho ohrozí. Jeho samého, alebo niekoho z jeho čoraz menšieho hlúčika priateľov. Najvernejším z nich, priamo Goonovým pobočníkom, parťákom, kolegom, priateľom, nahrávačom je Franky, tiež sociopat, inak impulzívny krpáň, ktorý Goona sprevádza v dobrom aj zlom. Ak by neboli južania, človek by si o nich čosi pomyslel.
Aj keď to tak teraz nevyzerá, Powellove poviedky nie sú o tupom bezuzdnom zabíjaní, nie sú ani nijako extrémne brutálne a už vôbec nepôsobia kontroverzne, hoci sa to priamo ponúka, skôr v nich je dôležité, ako sa nič zásadné nedeje ani vtedy, ak vonku pobehujú davy vyhladnutých zombie. Sála z nich, navzdory dynamickému deju, pokoj a harmónia, také to útulné ticho spod periny, keď vonku zúri búrka.
Ďalšia postmoderná zlátanina? Ak by slovo postmoderná ešte čosi znamenalo, mohla by byť, ak by fragmenty z Goonovho života, zachytené v jednotlivých poviedkach, neboli také nekonečne vtipné a láskavé.
Toto sa Powellovi veľmi podarilo. Zachytiť a sprostredkovať (pop)kultúrnu poetiku päťdesiatych rokov. Lacných scifi a hororov, v ktorých vyčíňali latexové príšery a civilizácia sa k nim utiekala, aby unikla od omnoho zásadnejších a strašidelnejších vecí. Tu sa z Goona stáva skutočne zásadná vec, dôležitá, Goon je únik, bezpečné útočisko, zábava, fantasticky urobená, a ako každé dobré umenie, nebezpečná iba vtedy, ak o nej začne človek premýšľať. A vlastne ani nie o nej, ale o svete, v ktorom má svoje miesto. Pekne hnusný svet.
Patrilo by sa spomenúť, že Goon je komiks, ale netreba, tento umelecký druh už dávno nie je v pozícii, v ktorej by na to bolo dôležité zvlášť upozorňovať.   

Eric Powell: Goon – Nic než utrpení; Goon – Mé vražedné dětství. (Comics Centrum, Praha 2013)

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite