.pätnásty marec, výročie Kossúthovej revolúcie z roku 1848, oslávilo Maďarsko celkom netradične. Žiadny míting, žiadne prejavy, prázdne ulice hlavného mesta. Deň predtým sa krajinou prehnala snežná búrka. Predminulý piatok bolo síce ešte chladno, nie však natoľko, aby sa nedalo demonštrovať.
Krátko pred 11. hodinou predpoludním bolo pred Národným múzeom, kde sa mal konať míting vládneho Fideszu, mŕtvo. Pódium bolo už takmer rozobraté. Mladík z Fideszu ma posiela k parlamentu, vraj bude dnes otvorený a ak sa bude chcieť niekto stretnúť, tak tam.
Má pravdu. Pred parlamentom postávajú asi tri stovky ľudí. Nie sú to však Maďari, ale Poliaci. Spievajú, mávajú poľskými vlajkami, fotografujú sa. Starší muž, ktorý je oblepený odznačikmi Katyne a všetkých poľských národných symbolov, mi hovorí: „Prišli sme sa poďakovať za rok 1920. Vtedy nám Maďari pomohli poraziť boľševikov.“ Chvíľu na to začne do provizórneho mikrofónu hovoriť Tomasz Sakiewicz, šéfredaktor radikálneho poľského týždenníka Gazeta Polska, ktorý celú akciu zorganizoval. „Drahí priatelia, mám pre vás zlú správu. Viktor Orbán nepríde. Nemôže, pre zlé počasie. Maďari hovoria, že počasie je také zlé, že je to katastrofa.“ Dav sa najskôr zasmeje. Tých pár stoviek ľudí predsa prišlo až z Poľska, vidia, aké je počasie, na diaľnici pred Budapešťou je problém, ale prečo aj tu v meste? Nikto im nič nepovedal a nikto ich ani neprišiel pozdraviť. Začína to pôsobiť trochu rozpačito. „Nezabúdajme, že je to južná krajina,“ ospravedlňuje Sakiewicz Maďarov. „A ja som bol v televízii, takže aspoň Maďari videli nás,“ dodáva. Poľskí národovci však už vedia svoje. Je po politike, návšteva Budapešti sa mení na výlet. V krúžkoch ešte preberú všetky zásadné témy poľskej pravice, vedú sa najmä konšpiratívne reči o tom, kto všetko vedel o smolenskom atentáte predtým, než sa stal.
.vysekáme si dvere
Keďže Orbán bol 15. marca na summite v Bruseli, na žiadny prejav nemal čas. Dôležitú reč však mal už pred tromi týždňami, 22. februára. Oficiálne mal hodnotiť stav krajiny v roku 2012, ale hoci sa dotkol aj toho, viac hovoril o svojich plánoch do budúcnosti. Svoju politiku celkom presne vystihol anekdotou Marka Twaina: „Z času na čas zájdem k lekárovi, nechám sa vyšetriť, lebo aj lekár chce žiť. Potom zájdem do lekárne, vyberiem si liek, lebo aj lekárnik chce žiť. A potom liek zahodím do kanála – lebo aj ja chcem žiť.“ Prítomní sa zasmiali, pre Orbánovu politiku majú zjavne pochopenie. „Maďarsko v roku 2010 (po voľbách, v ktorých vyhral Fidesz, pozn. red.) konečne vzalo svoj osud do vlastných rúk. My Maďari sme začali robiť to, čo je naším záujmom a nerobiť to, čo od nás očakávajú iní,“ vyhlásil v tom istom prejave Orbán.
Predseda vlády a skúsený rétor takýmto jazykom doma vysvetľuje napätie, ktoré mala maďarská vláda s Medzinárodným menovým fondom aj Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Hoci počas minulého roka sa o politickú kritiku z Berlína a Bruselu Orbán delil už s rumunským premiérom Viktorom Pontom, v zásade platí, že každú jeho cestu do Bruselu sprevádza kritika. Tá má v zásade tri dôvody. Okrem kritiky stavu demokracie, osobitne oslabovania bŕzd a protiváh jednotlivých zložiek moci, a ideologickej kritiky pre jeho zdôrazňovanie národných a tradičných hodnôt, ide aj o biznis.
Najmä Nemci, Rakúšania a Holanďania kritizujú Budapešť za to, že Orbánova vláda sprísňuje meter na zahraničných investorov. Banky čelia tlaku, osobitným daniam a hrozbám. Napríklad takým, že štát plánuje založiť novú internetovú banku, ktorá bude ponúkať výhodnejšie úvery na prefinancovanie hypoték, čím chce osloviť tisíce rodín, ktoré si pred rokmi zobrali úver v cudzej mene a so slabým forintom ho nedokážu splácať. Maďarská vláda o novej banke hovorí občas liberálnym jazykom („chceme zvýšiť konkurenciu na trhu“), inokedy s národným zanietením („aspoň polovica kapitálu musí byť v maďarských bankách“).
Viktor Orbán sa snaží celú tému prezentovať ako zastupovanie pracujúcich ľudí, ktorým ponúka perspektívu bohatého a úspešného Maďarska: „V roku 2010 sme sa rozhodli, že ak nám nezaklopú, vysekáme si dvere. Rozhodli sme sa, že z Maďarska urobíme krajinu, kde uspejú takí ľudia, ktorí ráno vstanú a nájdu to, čo potrebujú. A ak to nenájdu, vytvoria to. (...) Podľa nášho majstrovského plánu zlikvidujeme vonkajšiu finančnú závislosť krajiny. Zlikvidujeme energetickú závislosť krajiny. Každého dostaneme z devízovej zadlženosti, presnejšie, každému z nej pomôžeme. Zastavíme pokles populácie. Každý, kto chce doma pracovať, najde prácu. Konkurencieschopnosť krajiny dostaneme medzi 30 najlepších na svete. Novou industrializáciou spojíme maďarský priemysel s nemeckým. Vybudujeme desaťtisíc exportných, stredne veľkých a 15 až 20 nadnárodných maďarských podnikov. A popri tom všetkom znížime štátny dlh na 50 percent HDP a štyri až päť percent HDP vynaložíme na inovácie a výskum.“
A keďže Orbán je skúsený rečník, po troch rokoch v úrade nie je so všetkým úplne spokojný: „Dosahujeme lepšie výsledky, ale ešte nie dostatočne dobré,“ opakuje.
.o čom budú voľby
O tom, ako bude vyzerať Maďarsko o rok, rozhodnú aj hlavné témy volieb. Zatiaľ čo spoza hraníc sa môže zdať, že hlavnou témou kampane by mal byť stav demokracie a charakter štátu, z Budapešti to vyzerá trochu inak. Endre Bojtár je šéfredaktor liberálneho týždenníka Magyar Narancs, ktorý kedysi stál na strane liberálneho Fideszu, ale keď Orbán znárodnel, Bojtár sa stal jedným z jeho najprísnejších kritikov. „Hlavnou témou volieb bude ekonomika. Orbán si chce podriadiť banky a ovládnuť veľké spoločnosti. Je pravdepodobné, že do popredia vystúpi rómska téma, a samozrejme, nacionalistická rétorika,“ hovorí pre .týždeň. Orbán je podľa neho v prvom rade nacionalista a potom populista. Spor o ústavný súd a časté novelizovanie ústavy vysvetľuje poznámkou, že Orbánovi sa nepodarilo súd ovládnuť menovanými kandidátmi, preto zmenil taktiku a postavenie súdu marginalizuje tak, že dôležité zákony schvaľuje ako ústavné zákony.
Viac-menej s ním súhlasí aj Júlia Lakatosová z rešpektovaného Centra pre férové politické analýzy: „Ústrednou témou bude ekonomika.“ Pre Orbána to podľa nej znamená „posilnenie národného hospodárstva, zníženie deficitu, vytvorenie nových pracovných miest, a samozrejme, nezávislosť od EÚ,“ vysvetľuje analytička. Zatiaľ čo v niektorých oblastiach priznáva Orbánovi úspechy (napríklad zníženie deficitu), v iných je neúspešný (tvorba nových pracovných miest). Za úspech napriek napätiam v rokovaniach s MMF a EÚ možno považovať posilnenie forintu voči euru približne o desať percent, čo je podľa agentúry Bloomberg najviac na svete, rovnako udržiavanie stabilnej miery nezamestnanosti na úrovni 11 percent. Maďarsko má však najvyššiu infláciu v EÚ (5,7 percenta) okrem Grécka, aj keď aj tu treba podotknúť, že ceny potravín a energií rástli podľa OECD menej než v iných krajinách (ceny energií sa dokonca tento rok znížili o 10 percent). Krajina je však v recesii a desaťročné štátne dlhopisy mali minulý rok jeden z najvyšších úrokov v celej Európe – 7,89 percenta, viac mali iba grécke a portugalské cenné papiere.
.pozor na Jobbik
Jednou zo skrytých hrozieb u našich susedov je ďalší vzrast radikálneho Jobbiku. Podľa nedávneho prieskumu ľavicového denníka Népszabadság medzi univerzitnými študentami, by až 33 percent z nich volilo práve Jobbik (opozičné hnutie Politika môže byť iná získalo 29, Fidesz 24 percent). Julia Lakatosová vidí dôvody v tom, že Jobbik zostáva klasickou stranou protestných voličov, navyše ťaží z pretrvávajúceho silného nacionalizmu. Podľa Endreho Bojtára Viktor Orbán potrebuje voličov Jobbiku, preto sa snažil toto hnutie zdiskreditovať, nebol však úspešný. „Je preto možné, že zmení taktiku a uzavrie s nimi tichú koalíciu. Dôvodom je, že nový volebný systém s jednokolovými voľbami núti strany uzavrieť koalície ešte pred voľbami, aby nekandidovali proti sebe.“
Bez ohľadu na to, či sa Orbán pokúsi s Jobbikom o voličov súperiť, alebo s nimi potichu spolupracovať, zdá sa, že možno očakávať znacionalizovanie politiky, osobitne k maďarským menšinám za hranicami, najmä v Rumunsku. Medzi diplomatmi sa o tom už šepká, slovenská politika by sa preto mala pripraviť, aby reagovala s rozvahou.
Krátko pred 11. hodinou predpoludním bolo pred Národným múzeom, kde sa mal konať míting vládneho Fideszu, mŕtvo. Pódium bolo už takmer rozobraté. Mladík z Fideszu ma posiela k parlamentu, vraj bude dnes otvorený a ak sa bude chcieť niekto stretnúť, tak tam.
Má pravdu. Pred parlamentom postávajú asi tri stovky ľudí. Nie sú to však Maďari, ale Poliaci. Spievajú, mávajú poľskými vlajkami, fotografujú sa. Starší muž, ktorý je oblepený odznačikmi Katyne a všetkých poľských národných symbolov, mi hovorí: „Prišli sme sa poďakovať za rok 1920. Vtedy nám Maďari pomohli poraziť boľševikov.“ Chvíľu na to začne do provizórneho mikrofónu hovoriť Tomasz Sakiewicz, šéfredaktor radikálneho poľského týždenníka Gazeta Polska, ktorý celú akciu zorganizoval. „Drahí priatelia, mám pre vás zlú správu. Viktor Orbán nepríde. Nemôže, pre zlé počasie. Maďari hovoria, že počasie je také zlé, že je to katastrofa.“ Dav sa najskôr zasmeje. Tých pár stoviek ľudí predsa prišlo až z Poľska, vidia, aké je počasie, na diaľnici pred Budapešťou je problém, ale prečo aj tu v meste? Nikto im nič nepovedal a nikto ich ani neprišiel pozdraviť. Začína to pôsobiť trochu rozpačito. „Nezabúdajme, že je to južná krajina,“ ospravedlňuje Sakiewicz Maďarov. „A ja som bol v televízii, takže aspoň Maďari videli nás,“ dodáva. Poľskí národovci však už vedia svoje. Je po politike, návšteva Budapešti sa mení na výlet. V krúžkoch ešte preberú všetky zásadné témy poľskej pravice, vedú sa najmä konšpiratívne reči o tom, kto všetko vedel o smolenskom atentáte predtým, než sa stal.
.vysekáme si dvere
Keďže Orbán bol 15. marca na summite v Bruseli, na žiadny prejav nemal čas. Dôležitú reč však mal už pred tromi týždňami, 22. februára. Oficiálne mal hodnotiť stav krajiny v roku 2012, ale hoci sa dotkol aj toho, viac hovoril o svojich plánoch do budúcnosti. Svoju politiku celkom presne vystihol anekdotou Marka Twaina: „Z času na čas zájdem k lekárovi, nechám sa vyšetriť, lebo aj lekár chce žiť. Potom zájdem do lekárne, vyberiem si liek, lebo aj lekárnik chce žiť. A potom liek zahodím do kanála – lebo aj ja chcem žiť.“ Prítomní sa zasmiali, pre Orbánovu politiku majú zjavne pochopenie. „Maďarsko v roku 2010 (po voľbách, v ktorých vyhral Fidesz, pozn. red.) konečne vzalo svoj osud do vlastných rúk. My Maďari sme začali robiť to, čo je naším záujmom a nerobiť to, čo od nás očakávajú iní,“ vyhlásil v tom istom prejave Orbán.
Predseda vlády a skúsený rétor takýmto jazykom doma vysvetľuje napätie, ktoré mala maďarská vláda s Medzinárodným menovým fondom aj Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Hoci počas minulého roka sa o politickú kritiku z Berlína a Bruselu Orbán delil už s rumunským premiérom Viktorom Pontom, v zásade platí, že každú jeho cestu do Bruselu sprevádza kritika. Tá má v zásade tri dôvody. Okrem kritiky stavu demokracie, osobitne oslabovania bŕzd a protiváh jednotlivých zložiek moci, a ideologickej kritiky pre jeho zdôrazňovanie národných a tradičných hodnôt, ide aj o biznis.
Najmä Nemci, Rakúšania a Holanďania kritizujú Budapešť za to, že Orbánova vláda sprísňuje meter na zahraničných investorov. Banky čelia tlaku, osobitným daniam a hrozbám. Napríklad takým, že štát plánuje založiť novú internetovú banku, ktorá bude ponúkať výhodnejšie úvery na prefinancovanie hypoték, čím chce osloviť tisíce rodín, ktoré si pred rokmi zobrali úver v cudzej mene a so slabým forintom ho nedokážu splácať. Maďarská vláda o novej banke hovorí občas liberálnym jazykom („chceme zvýšiť konkurenciu na trhu“), inokedy s národným zanietením („aspoň polovica kapitálu musí byť v maďarských bankách“).
Viktor Orbán sa snaží celú tému prezentovať ako zastupovanie pracujúcich ľudí, ktorým ponúka perspektívu bohatého a úspešného Maďarska: „V roku 2010 sme sa rozhodli, že ak nám nezaklopú, vysekáme si dvere. Rozhodli sme sa, že z Maďarska urobíme krajinu, kde uspejú takí ľudia, ktorí ráno vstanú a nájdu to, čo potrebujú. A ak to nenájdu, vytvoria to. (...) Podľa nášho majstrovského plánu zlikvidujeme vonkajšiu finančnú závislosť krajiny. Zlikvidujeme energetickú závislosť krajiny. Každého dostaneme z devízovej zadlženosti, presnejšie, každému z nej pomôžeme. Zastavíme pokles populácie. Každý, kto chce doma pracovať, najde prácu. Konkurencieschopnosť krajiny dostaneme medzi 30 najlepších na svete. Novou industrializáciou spojíme maďarský priemysel s nemeckým. Vybudujeme desaťtisíc exportných, stredne veľkých a 15 až 20 nadnárodných maďarských podnikov. A popri tom všetkom znížime štátny dlh na 50 percent HDP a štyri až päť percent HDP vynaložíme na inovácie a výskum.“
A keďže Orbán je skúsený rečník, po troch rokoch v úrade nie je so všetkým úplne spokojný: „Dosahujeme lepšie výsledky, ale ešte nie dostatočne dobré,“ opakuje.
.o čom budú voľby
O tom, ako bude vyzerať Maďarsko o rok, rozhodnú aj hlavné témy volieb. Zatiaľ čo spoza hraníc sa môže zdať, že hlavnou témou kampane by mal byť stav demokracie a charakter štátu, z Budapešti to vyzerá trochu inak. Endre Bojtár je šéfredaktor liberálneho týždenníka Magyar Narancs, ktorý kedysi stál na strane liberálneho Fideszu, ale keď Orbán znárodnel, Bojtár sa stal jedným z jeho najprísnejších kritikov. „Hlavnou témou volieb bude ekonomika. Orbán si chce podriadiť banky a ovládnuť veľké spoločnosti. Je pravdepodobné, že do popredia vystúpi rómska téma, a samozrejme, nacionalistická rétorika,“ hovorí pre .týždeň. Orbán je podľa neho v prvom rade nacionalista a potom populista. Spor o ústavný súd a časté novelizovanie ústavy vysvetľuje poznámkou, že Orbánovi sa nepodarilo súd ovládnuť menovanými kandidátmi, preto zmenil taktiku a postavenie súdu marginalizuje tak, že dôležité zákony schvaľuje ako ústavné zákony.
Viac-menej s ním súhlasí aj Júlia Lakatosová z rešpektovaného Centra pre férové politické analýzy: „Ústrednou témou bude ekonomika.“ Pre Orbána to podľa nej znamená „posilnenie národného hospodárstva, zníženie deficitu, vytvorenie nových pracovných miest, a samozrejme, nezávislosť od EÚ,“ vysvetľuje analytička. Zatiaľ čo v niektorých oblastiach priznáva Orbánovi úspechy (napríklad zníženie deficitu), v iných je neúspešný (tvorba nových pracovných miest). Za úspech napriek napätiam v rokovaniach s MMF a EÚ možno považovať posilnenie forintu voči euru približne o desať percent, čo je podľa agentúry Bloomberg najviac na svete, rovnako udržiavanie stabilnej miery nezamestnanosti na úrovni 11 percent. Maďarsko má však najvyššiu infláciu v EÚ (5,7 percenta) okrem Grécka, aj keď aj tu treba podotknúť, že ceny potravín a energií rástli podľa OECD menej než v iných krajinách (ceny energií sa dokonca tento rok znížili o 10 percent). Krajina je však v recesii a desaťročné štátne dlhopisy mali minulý rok jeden z najvyšších úrokov v celej Európe – 7,89 percenta, viac mali iba grécke a portugalské cenné papiere.
.pozor na Jobbik
Jednou zo skrytých hrozieb u našich susedov je ďalší vzrast radikálneho Jobbiku. Podľa nedávneho prieskumu ľavicového denníka Népszabadság medzi univerzitnými študentami, by až 33 percent z nich volilo práve Jobbik (opozičné hnutie Politika môže byť iná získalo 29, Fidesz 24 percent). Julia Lakatosová vidí dôvody v tom, že Jobbik zostáva klasickou stranou protestných voličov, navyše ťaží z pretrvávajúceho silného nacionalizmu. Podľa Endreho Bojtára Viktor Orbán potrebuje voličov Jobbiku, preto sa snažil toto hnutie zdiskreditovať, nebol však úspešný. „Je preto možné, že zmení taktiku a uzavrie s nimi tichú koalíciu. Dôvodom je, že nový volebný systém s jednokolovými voľbami núti strany uzavrieť koalície ešte pred voľbami, aby nekandidovali proti sebe.“
Bez ohľadu na to, či sa Orbán pokúsi s Jobbikom o voličov súperiť, alebo s nimi potichu spolupracovať, zdá sa, že možno očakávať znacionalizovanie politiky, osobitne k maďarským menšinám za hranicami, najmä v Rumunsku. Medzi diplomatmi sa o tom už šepká, slovenská politika by sa preto mala pripraviť, aby reagovala s rozvahou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.