Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dva návraty do rokov revolty

.ľubomír Jaško .časopis .literatúra

Je zaujímavé porovnať knihu z čias euforickej revolty a príbeh napísaný o tom istom období s odstupom desaťročí. Teraz takúto možnosť ponúka Gunter Grass i jeho spisovateľský kolega Martin Amis.

Špeciálne predstavovať netreba ani jedného, hoci Grass ako starší, nobelovec a profesionálny „narúšač“ spoločenskej nudy má v encyklopédiách svoje miesto istejšie.  .príbeh obetného jazvečíka
Román Lokálne umŕtvenie, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade, je starou podlžnosťou pri vydávaní Grassovho súborného diela. Grass ho napísal v roku 1969 a je priamym odrazom vtedajšej revolty a nádeje. Rozprávač – stredoškolský učiteľ Starusch – si vybral na svoje rozprávanie miesto viac ako prozaické. Na zubárskom kresle podstupuje nepríjemnú liečbu chrupu a v útržkoch, miestami chaoticky, a potom zase trochu organizovanejšie ponúka pásmo spomienok na časy vojny, adenauerovské Nemecko i jeden prebiehajúci príbeh.  Jeho žiak Scherbaum sa totiž rozhodol pred berlínskym hotelom Kempinski upáliť svojho jazvečíka. Má ísť o prebudenie otupenej spoločnosti, ktorá sa nepozastaví ani nad používaním napalmu voči ľuďom. Ľudia horeli na hraniciach a kde-tu sa upália ako obete svojich ideálov, ale pes! Toto môže šokovať zabezpečených berlínskych psíčkarov, náležite ich pobúriť a vyvolať polemiku.  Grass je považovaný za ľavicového intelektuála, a tak v Lokálnom umŕtvení nejde o čistú paródiu. Veľkodušne rozumie revolučnému iskreniu v mladých dušiach, ale súčasne vie o hlbších a komplikovanejších zraneniach v nemeckej spoločnosti. Nakoniec, on sám sa pred niekoľkými rokmi svojím „vyznaním“ v memoárovej knihe Pri šúpaní cibule stal súčasťou procesu, v ktorej ani lokálne umŕtvenie (na rozdiel od pobytu v stomatologickom kresle) nepomáha.   .po revolúcii zostanú tehotné vdovy
Martin Amis nie je v Tehotnej vdove voči čitateľovi o nič zhovievavejší. Hrá sa, píše nevyspytateľne a v hádankách. S Grassovým románom ho spája tá istá revolúcia, hoci amisovská sa týka iného pokusu o oslobodenie. Aj kulisy sú iné. Na zámku v juhotalianskej Kampánii sa počas dlhého leta roku 1970 stretáva partia mladých ľudí. Sú opojení vzrušením z voľnej lásky, ktorá prestáva byť zakazovaná.  Spisovateľovo alter ego Keith Nearing túži po krásnej Šeherezáde, ale pritom sa nudí vo vlažnom vzťahu s Lily. Sexuálna revolúcia je iba začiatkom. V ďalších rokoch Keith (a asi nie iba on) otvára a zatvára ďalšie vzťahy a rúti sa do jednej veľkej frustrácie.  Sám Amis pri anglickom vydaní svojej knihy tvrdil, že ide o veľmi feministickú knihu, pritom však očakával útoky zo strany feministiek. Sexuálna revolúcia podľa neho dostala ženy pod obrovský tlak. Amisova vlastná sestra Selly zomrela v roku 2000 po dlhom období depresií a alkoholizmu. Bola patologicky promiskuitná. V mužoch hľadala ochranu, ale nakoniec vždy skončila zneužitá a opotrebovaná.  Titul knihy pochádza z myšlienky ruského intelektuála Alexandra Herzena. „Po revolúcii nám nezostanú dedičia, ale tehotné vdovy.“ Okamžité nahradenie jeho poriadku druhým je nereálne.  Grass aj Amis – jeden v knihe zo starých zásob, druhý v skoronovinke –  nešetria čitateľa. Nebaví ich tradičné rozprávanie, skladajú miestami nezrozumiteľné koláže a dovoľujú rozličné výklady. Táto porevolučná aj literárna dezilúzia je smutná. Knihy prestávajú byť manifestom zmeny, a oveľa viac sú neľútostným spytovaním svedomia. Revolty voňali očakávaním, a teraz vnímame iba rozčarovanie. Milovníci nehybnosti vyzerajú ako morálni víťazi. Napriek rizikám by sme bez takýchto očistných revolt boli už dávno učičíkaní vo falošných istotách. 

Günter Grass: Lokální umrtvení, český preklad: Jiří Stromšík, Atlantis 2012.
Martin Amis: Těhotná vdova, český preklad: Věra Klásková, Plus 2012.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite