Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Spievajúca plyšová kvetinka. Zlomená herecká cena z filmového festivalu. Listy a obrázky od detí, čo chodili do mojej čajovne v Spišskom Hrhove. Plagát chorvátskeho popového speváka typu Bon Jovi, strhnutého počas veselej noci v kempe v borovicovom lesíku na Makarskej, keď sme nemali na hotel a spali sme tajne na zemi..staré karimatky a spacáky, obžraté moľami, plchmi a myšami.

Zájdené handrové koberčeky z čias, keď som bývala v garáži. Odpálené austrálske gitarové kombo, ktoré som zabudla Whiskymu vrátiť. Plyšoví mackovia…výbava mojej pivnice. Môjho Base Campu. V útrobách bytovky,  kde je na druhom poschodí garsónka, ktorú prenajímam, je moja stará pivnica s drevenými latkovými dverami, a stenami polepenými zažltnutými plagátmi žien z Burdy a obrázkami starých socialistických áut. Na zemi v uličke, spájajúcej pivnice, sa gúľajú modré guľôčky na otravu potkanov (barbarský zvyk, najradšej by som to odstránila, ale susedia by ma asi zabili) a jedny krásne staré drevené sánky, ktoré teraz používam ako lavičku na oddych, keď ma počas triedenia a upratovania harabúrd začne bolieť chrbát. Môj synovec Jarko usilovne prenáša škatuľu za škatuľou, lebo ja už som nepoužiteľný nosič zo zlomenou platničkou, a ja rozmýšľam,  čo vyhodiť, čo zobrať a čo dať do rómskej tašky. Rómska taška obsahuje veci, ktoré nechcem ani vlastniť, ani vyhodiť. Skončí v osade na východnom Slovensku. Najväčším zabijakom je tridsaťročné päťdesiatkilové Fender Piano, kus, ktorý mi závidí nejeden muzikant. Už roky ho ladím a opravujem, ale ešte stále nie je hotové. Kupovala som ho na inzerát ako devätnásťročná od revivalovej kapely ACDC v Lučenci. Predávajúci ma upozornil, že spálená jazva na ľavej časti je od cigarety Jara Filipa, ktorý na ňom raz niekde hral. Nevzdám sa svojich harabúrd, nevzdám. Sú to moje spomienky, je to môj život, je to možno všetko nepotrebné pre praktický život (pre ten je to dokonca škodlivé), ale potrebné pre život duchovný a ten ma zaujíma viacej. Som síce putujúca svetom, ale Base Camp mám. Chodím sa doň pozerať, triediť, vymieňať potrebné za nepotrebné pri každej sťahovačke, niekedy si v ňom posedím na drevených sánkach (takých, čo majú sanice vpredu poriadne zatočené, ako slimáčik), občas musím prepíliť FAB-ku, lebo často strácam kľúče, a cez latkové dvere zvnútra pozorujem lúče svetla, ktoré sa plazia z chodbičky aj s trblietajúcim sa zvíreným prachom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite