Asi sa nazdávate, že teraz môže rehoľník písať len o pápežovi. Áno, nesklamem. Lebo celú tú voľbu považujem za Boží zásah. Niečo prezázračne nové. Na tom balkóne som videl stáť muža pokorného a múdreho a z toho sa vždy u ostatných musí zrodiť láska. To on celoživotným postojom potvrdzuje, že dnešná doba nepotrebuje mravokárcov, ale svedkov.
Áno, som nadšený! Prežívam novú jar, lebo vidím, že on bude strhávať masku z tvárí povrchnosti a vyzývať nás svojím príkladom skoncovať s hrou na vojakov, ktorí vojnu nikdy neskúsia. Za všetky jeden silný moment z minulotýždňového námestia: František nás vyzval na cestu, my s ním a on s nami, a vyjadril túžbu, nech je to cesta lásky, priateľstva, dôvery a bratstva. Takto môžeme priniesť Ježišovo Evanjelium svetu. A potom sa to stalo. Vyzval ľudí na vyprosenie požehnania a uklonil sa, aby ho prijal. Zavládlo posvätné ticho státisícov, zvolávajúcich na neho požehnanie. Až potom požehnal on mestu a svetu. Mimochodom, možno ako kňaz iného miesta by bol predvolaný biskupom a upozornený na teatrálnosť. Lenže teraz to všetci vítame.
Toto je hlavný odkaz z námestia: Vyčerpaní v slovách a bojoch pustime sa konečne do práce na duchovnom poli, vysúkajme si rukávy, svätené aj nesvätené ruky dovedna. Pri tomto nasadení darujme si v našich spoločenstvách pravdu, aj keď veci vidíme inak. Napríklad nebojácne si povedzme: „Videl si 13. 3. 2013 na TA3 Srholca, ako výstižne hovoril?“ Alebo: „Mám rád Bezáka a myslím, že sa mu práve deje krivda.“ Zavrhnime pri tom všetky úlisné myšlienky a slová z vaty. František začal dom cirkvi opravovať od seba!
Áno, som nadšený! Prežívam novú jar, lebo vidím, že on bude strhávať masku z tvárí povrchnosti a vyzývať nás svojím príkladom skoncovať s hrou na vojakov, ktorí vojnu nikdy neskúsia. Za všetky jeden silný moment z minulotýždňového námestia: František nás vyzval na cestu, my s ním a on s nami, a vyjadril túžbu, nech je to cesta lásky, priateľstva, dôvery a bratstva. Takto môžeme priniesť Ježišovo Evanjelium svetu. A potom sa to stalo. Vyzval ľudí na vyprosenie požehnania a uklonil sa, aby ho prijal. Zavládlo posvätné ticho státisícov, zvolávajúcich na neho požehnanie. Až potom požehnal on mestu a svetu. Mimochodom, možno ako kňaz iného miesta by bol predvolaný biskupom a upozornený na teatrálnosť. Lenže teraz to všetci vítame.
Toto je hlavný odkaz z námestia: Vyčerpaní v slovách a bojoch pustime sa konečne do práce na duchovnom poli, vysúkajme si rukávy, svätené aj nesvätené ruky dovedna. Pri tomto nasadení darujme si v našich spoločenstvách pravdu, aj keď veci vidíme inak. Napríklad nebojácne si povedzme: „Videl si 13. 3. 2013 na TA3 Srholca, ako výstižne hovoril?“ Alebo: „Mám rád Bezáka a myslím, že sa mu práve deje krivda.“ Zavrhnime pri tom všetky úlisné myšlienky a slová z vaty. František začal dom cirkvi opravovať od seba!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.