V krajine pápeža

Po srdečnom prijatí s domácimi v Buenos Aires sme na druhý deň cestovali na perifériu hlavného mesta. Dôvodom bolo prvé sväté prijímanie detí, ktorých vo štvrti Los Polvorines čakalo na stovky. Konkrétnu pomoc očakávali aj odo mňa. Rozdelili sme si službu do viacerých dní a sviatočnú atmosféru sme pretiahli na dva týždne. V stretnutí s mnohými ľuďmi som sa už nevyhol opakovanej otázke: „Odkiaľ si?“  Keď som odpovedal, že zo Slovenska, nechápali, keď som pre nich upresnil, že z Európy, vyvolalo to spontánnu radosť. Moji hostitelia mi to neskôr vysvetlili: „Máš šťastie, že nie si Američan. Keby si bol povedal, že si z USA, prestali by si ťa všímať.“ Byť Američanom v tejto krajine znamenalo totiž stáť sa na strane tých, ktorí zväčšovali biedu Argentíncov. Považovali ich za zodpovedných za žalostný ekonomický stav, za brzdu rozvoja ich bohatej krajiny. A bieda neskôr začala ceriť zuby viac a viac. V októbri 2001 Argentínci už ignorovali voľby. Krízový stav im priniesol limitovaný výber peňazí z bánk a zablokovanie ich účtov. Rozhorčení ľudia vyšli do ulíc a začalo sa rabovanie obchodov a útoky na banky. Pri protestoch demonštrantov prišlo vtedy o život vyše 40 ľudí.  Spomenul som si  na červenkavú zem tohto kontinentu. Argentína následne vyhlásila bankrot a devalváciu meny. Vďaka cirkvi sa pomoc pre nich organizovala aj v Európe. Ak sa tamojší kardinál rozhodol pre solidaritu s chudobnými, rozumeli tomu dobre doma i vo svete. Ten kardinál je dnes pápež. Verím, že bude vo svojej jednoduchosti a pokore čitateľný svetu tak, ako bol vo svojej krajine.

Autor je jezuita, pôsobil tri mesiace ako misionár v Argentíne.