Bude liberálnejší alebo konzervatívnejší? Zmení rozhodnutia svojho predchodcu? Zvolí autoritatívny alebo demokratický prístup? Otázky, ktoré zaznievali pri voľbe posledných pápežov, sú stále rovnaké. Vnímať konkláve ako volebné súperenie politických strán, na aké sme zvyknutí v demokratickej spoločnosti, a nového pápeža ako predstaviteľa dominujúceho prúdu, je scestné. Štýl pontifikátov môže byť výrazne odlišný, ale podstata a cieľ sú stále tie isté.
.ktorý František?
Programové vyhlásenie novozvoleného pápeža je v prvej chvíli skryté len v jeho mene. Neskôr pribudne homília počas inauguračnej omše, prvá encyklika či prvá apoštolská cesta, ktoré dopovedia ostatné. Už to, že si kardinál Jorge Mario Bergoglio nevybral meno žiadneho zo svojich predchodcov, však prezrádza veľa. Samotné meno ešte viac.
Keďže Katolícka cirkev má troch veľkých svätcov s menom František – Assiský, Xaverský a Saleský – veriaci na Námestí sv. Petra si v prvých chvíľach lámali hlavu nad tým, ktorý z nich „prepožičal“ meno novému pápežovi. Mnohí tipovali Františka Xaverského, ktorý bol členom rehole jezuitov rovnako ako pápež František. Vatikán čoskoro upresnil, že pápeža inšpiroval ten najslávnejší František, teda Assiský, ktorý je známy svojou chudobou, starostlivosťou o malomocných a misijnou aktivitou. Médiá hneď zaplavili fotky kardinála Bergoglia, bozkávajúceho nohy chorým či cestujúceho hromadnou dopravou. „Musíme vyjsť zo seba samých, ísť na perifériu. Musíme predísť duchovnej chorobe cirkvi, ktorá sa bude porovnávať len so sebou samou: keď sa to stane, cirkev ochorie. Je pravda, že keď vyjdeme na ulicu, môžeme sa dostať do incidentov, ale ak cirkev ostane uzavretá do seba samej, zostarne,“ povedal pred časom kardinál Bergoglio. Na dynamických slovách kráčať, budovať a vyznávať postavil aj svoju prvú pápežskú kázeň, keď na druhý deň po svojom zvolení slávil s kardinálmi omšu v Sixtínskej kaplnke. Na rozdiel od precízneho Benedikta XVI. nemal text pripravený na papieri.
Tým, ktorí lepšie poznajú život Františka z Assisi, sa pri oznámení mena nového pápeža vybavili aj slová, ktoré mu povedal Kristus z kríža v polorozpadnutom kostole – oprav môj dom – pričom nemyslel na kostol, ale na cirkev. Iný príbeh z jeho života hovorí o pápežovi Inocentovi III., ktorý mal sen o mužovi, podopierajúcom rúcajúcu sa Lateránsku baziliku. Tým mužom bol svätý František. Misiu nového pápeža mnohí vnímajú podobne.
.nevyrovnaný účet
Pápež František začal svoj pontifikát v duchu františkánskej jednoduchosti. Personál Casa Internazionale del Clero musel byť ráno po jeho zvolení veľmi prekvapený. Prvá „apoštolská cesta“ pápeža Františka viedla do Baziliky Santa Maria Maggiore a odtiaľ do „kňazského hotela“, kde bol pred konkláve ubytovaný. Dôvod bol jednoduchý – vyzdvihnúť si zvyšnú batožinu a zaplatiť účet.
Balík prekvapení pritom otvoril hneď po svojom zvolení. V Sieni sĺz, kde sa novozvolený pápež oblieka do bielej reverendy, nechal mozzettu na vešiaku. Slávnostnú červenú pokrývku pliec mali pri prvom výstupe na lodžiu Baziliky sv. Petra všetci Františkovi bezprostrední predchodcovia. Na krk si nezavesil ani pápežský pektorál, ponechal si biskupský kríž, ktorý nosil doteraz. Po návrate do Sixtínskej kaplnky ako prvého pozdravil vážne chorého nigérijského kardinála Okogieho, ktorý sedel na invalidnom vozíku. Nasledujúci hold, ktorý novozvolenému vzdávajú kardináli, neprijal posediačky na pápežskom stolci, ale ostal s nimi stáť na jednej úrovni. Osamote ich nenechal ani pri návrate do Domu sv. Marty, kde sú kardináli počas konkláve ubytovaní – namiesto limuzíny s poznávacou značkou SCV 1 nastúpil s ostatnými do autobusu. „Nech vám Boh odpustí, čo ste mi urobili,“ povedal im pri večeri.
.prečo Bergoglio?
Keď z balkóna Baziliky svätého Petra zaznelo meno kardinála Bergoglia, reakcie Talianov na námestí boli zmiešané. Meno síce znelo taliansky, ale veľa im nehovorilo. Nečudo. Argentínsky kardinál s talianskymi koreňmi v Ríme nikdy nepôsobil. Posledných dvadsať rokov jeho života je spojených s rodným Buenos Aires, kde bol najprv pomocným biskupom a od roku 1998 arcibiskupom. V konkláve patril do skupiny 48 kardinálov, ktorých menoval ešte Ján Pavol II. a medzi 19 kardinálov prichádzajúcich z Latinskej Ameriky. Keďže na zvolenie bolo potrebné získať 77 zo 115 hlasov, nestačilo získať len hlasy „ratzingerovcov“ či Latinskoameričanov. Až dvojtretinová väčšina, ktorá sa musí postaviť za nového pápeža, je dostatočnou poistkou pred uzatváraním najrôznejších koalícií.
Hoci mal kardinál Bergoglio pápežský potenciál, medzi favoritmi sa nespomínal. Z jediného dôvodu – v decembri oslávil už 76. narodeniny. Po dramatickom závere pontifikátu Jána Pavla II. a predčasnom odchode Benedikta XVI. sa pozornosť vatikanistov koncentrovala výhradne na mladších kandidátov. Duch Svätý a kardináli sa však zamerali na iné kvality.
Ak ostaneme len pri tých ľudských, v osobe kardinála Bergoglia sa mohli nájsť mnohí volitelia. Napriek ponukám nikdy nepôsobil v Rímskej kúrii, čo imponovalo kardinálom nespokojným s fungovaním cirkevnej vlády v posledných rokoch. Ukázalo sa, že úvahy o pápežovi neeurópskeho pôvodu nevírili len v hlavách novinárov, ale aj samotných kardinálov. Čierny pápež by bol veľkým prekvapením, Južná Amerika bol priechodnejší kontinent.
V tom, že voľba nakoniec padla na Argentínčana, a nie na medializovaného favorita Odila Pedra Scherera z Brazílie, môže mať prsty 69-ročný kardinál Leonardo Sandri. Ide o „ťažkú váhu“ v Rímskej kúrii, ktorá sa na najvyšších miestach pohybuje už od roku 2000. Bývalého nuncia vo Venezuele a Mexiku povolal pápež Ján Pavol II. do pozície substitúta Štátneho sekretariátu pre všeobecné záležitosti (vatikánskeho ministra vnútra). V dôležitej pozícii pôsobil aj za pápeža Benedikta XVI., v roku 2007 sa stal totiž prefektom Kongregácie pre východné cirkvi (teda akýmsi ministrom pre veriacich východného obradu). Sandri pozná nového pápeža veľmi dobre – obaja pochádzajú z Buenos Aires, pričom Bergoglio mal okrem tejto arcidiecézy na starosti aj katolíkov východného obradu, ktorí nemali v Argentíne vlastného biskupa. Práve vplyvný Sandri mohol svojmu rodákovi zabezpečiť podporu aj od kardinálov pôsobiacich v Rímskej kúrii.
V čase ekonomickej krízy a problémov na najvyšších cirkevných miestach bol veľkou devízou kardinála Bergoglia aj jeho životný štýl a dôraz na sociálnu spravodlivosť. Najhorším hriechom cirkvi je postoj „duchovnej svetskosti“, karierizmu a osobného prospechu, povedal na stretnutí kardinálov vo Vatikáne začiatkom minulého roka. Na zasadaní latinskoamerických biskupov v roku 2007 zasa poznamenal: „Nespravodlivé delenie statkov pretrváva a vytvára stav sociálneho hriechu, ktorý volá do neba a obmedzuje možnosti kvalitnejšieho života mnohých našich bratov.“
.iba päť kôl
Okrem iných favoritov vatikanisti skloňovali aj podstatne dlhší čas trvania konkláve. No nielen oni. Samotní kardináli verejne hovorili o tom, že nemožno počítať s takou rýchlou voľbou, k akej došlo v roku 2005.
Dôvodov bolo niekoľko. Do konkláve nevstupoval žiadny jednoznačný favorit. Historická skúsenosť, že takzvaní papabili pohoria, sa pred ôsmimi rokmi nezopakovala – o kardinálovi Josephovi Ratzingerovi sa takmer nepochybovalo. Práve on bol v pozícii emeritného pápeža ďalšou novinkou tohto konkláve. Do voľby síce nezasahoval, úplne sa stiahol, ale myšlienka na stále žijúceho pápeža v hlavách kardinálov mohla zohrať svoju rolu.
V krátkom čase Benedikt XVI. vymenoval mnoho nových kardinálov, takže viacerí členovia zboru priznali, že sa nemali kedy vzájomne spoznať. Navyše, mnohí z nich priznávali, že tém na diskusiu je naozaj veľa. Nešlo pritom len o mediálne ošúchané témy ako Vatileaks, takzvaná vatikánska banka či sexuálne škandály. Veľa sa hovorilo aj o biskupskej kolegialite, vzťahu Vatikánu a miestnych cirkví, medzináboženskom dialógu, postavení žien v cirkvi, bioetike či samotnom profile nového pápeža. Aj keď niektorí žiadali, aby spoločné predkonklávne porady trvali ešte dlhšie, počet takzvaných všeobecných kongregácií sa nakoniec zastavil na čísle desať.
Zvolenie novej hlavy cirkvi už v druhý deň konkláve, ktoré trvalo len o jedno hlasovanie dlhšie ako v roku 2005, napokon ukázalo, že všetko podstatné si kardináli povedali už pred jeho začiatkom a do Sixtínskej kaplnky vstupovali s jasnou predstavou, že svet potrebuje ďalšieho Františka.
Autor je spolupracovník .týždňa, tvorí portál svetkrestanstva.sk.
.ktorý František?
Programové vyhlásenie novozvoleného pápeža je v prvej chvíli skryté len v jeho mene. Neskôr pribudne homília počas inauguračnej omše, prvá encyklika či prvá apoštolská cesta, ktoré dopovedia ostatné. Už to, že si kardinál Jorge Mario Bergoglio nevybral meno žiadneho zo svojich predchodcov, však prezrádza veľa. Samotné meno ešte viac.
Keďže Katolícka cirkev má troch veľkých svätcov s menom František – Assiský, Xaverský a Saleský – veriaci na Námestí sv. Petra si v prvých chvíľach lámali hlavu nad tým, ktorý z nich „prepožičal“ meno novému pápežovi. Mnohí tipovali Františka Xaverského, ktorý bol členom rehole jezuitov rovnako ako pápež František. Vatikán čoskoro upresnil, že pápeža inšpiroval ten najslávnejší František, teda Assiský, ktorý je známy svojou chudobou, starostlivosťou o malomocných a misijnou aktivitou. Médiá hneď zaplavili fotky kardinála Bergoglia, bozkávajúceho nohy chorým či cestujúceho hromadnou dopravou. „Musíme vyjsť zo seba samých, ísť na perifériu. Musíme predísť duchovnej chorobe cirkvi, ktorá sa bude porovnávať len so sebou samou: keď sa to stane, cirkev ochorie. Je pravda, že keď vyjdeme na ulicu, môžeme sa dostať do incidentov, ale ak cirkev ostane uzavretá do seba samej, zostarne,“ povedal pred časom kardinál Bergoglio. Na dynamických slovách kráčať, budovať a vyznávať postavil aj svoju prvú pápežskú kázeň, keď na druhý deň po svojom zvolení slávil s kardinálmi omšu v Sixtínskej kaplnke. Na rozdiel od precízneho Benedikta XVI. nemal text pripravený na papieri.
Tým, ktorí lepšie poznajú život Františka z Assisi, sa pri oznámení mena nového pápeža vybavili aj slová, ktoré mu povedal Kristus z kríža v polorozpadnutom kostole – oprav môj dom – pričom nemyslel na kostol, ale na cirkev. Iný príbeh z jeho života hovorí o pápežovi Inocentovi III., ktorý mal sen o mužovi, podopierajúcom rúcajúcu sa Lateránsku baziliku. Tým mužom bol svätý František. Misiu nového pápeža mnohí vnímajú podobne.
.nevyrovnaný účet
Pápež František začal svoj pontifikát v duchu františkánskej jednoduchosti. Personál Casa Internazionale del Clero musel byť ráno po jeho zvolení veľmi prekvapený. Prvá „apoštolská cesta“ pápeža Františka viedla do Baziliky Santa Maria Maggiore a odtiaľ do „kňazského hotela“, kde bol pred konkláve ubytovaný. Dôvod bol jednoduchý – vyzdvihnúť si zvyšnú batožinu a zaplatiť účet.
Balík prekvapení pritom otvoril hneď po svojom zvolení. V Sieni sĺz, kde sa novozvolený pápež oblieka do bielej reverendy, nechal mozzettu na vešiaku. Slávnostnú červenú pokrývku pliec mali pri prvom výstupe na lodžiu Baziliky sv. Petra všetci Františkovi bezprostrední predchodcovia. Na krk si nezavesil ani pápežský pektorál, ponechal si biskupský kríž, ktorý nosil doteraz. Po návrate do Sixtínskej kaplnky ako prvého pozdravil vážne chorého nigérijského kardinála Okogieho, ktorý sedel na invalidnom vozíku. Nasledujúci hold, ktorý novozvolenému vzdávajú kardináli, neprijal posediačky na pápežskom stolci, ale ostal s nimi stáť na jednej úrovni. Osamote ich nenechal ani pri návrate do Domu sv. Marty, kde sú kardináli počas konkláve ubytovaní – namiesto limuzíny s poznávacou značkou SCV 1 nastúpil s ostatnými do autobusu. „Nech vám Boh odpustí, čo ste mi urobili,“ povedal im pri večeri.
.prečo Bergoglio?
Keď z balkóna Baziliky svätého Petra zaznelo meno kardinála Bergoglia, reakcie Talianov na námestí boli zmiešané. Meno síce znelo taliansky, ale veľa im nehovorilo. Nečudo. Argentínsky kardinál s talianskymi koreňmi v Ríme nikdy nepôsobil. Posledných dvadsať rokov jeho života je spojených s rodným Buenos Aires, kde bol najprv pomocným biskupom a od roku 1998 arcibiskupom. V konkláve patril do skupiny 48 kardinálov, ktorých menoval ešte Ján Pavol II. a medzi 19 kardinálov prichádzajúcich z Latinskej Ameriky. Keďže na zvolenie bolo potrebné získať 77 zo 115 hlasov, nestačilo získať len hlasy „ratzingerovcov“ či Latinskoameričanov. Až dvojtretinová väčšina, ktorá sa musí postaviť za nového pápeža, je dostatočnou poistkou pred uzatváraním najrôznejších koalícií.
Hoci mal kardinál Bergoglio pápežský potenciál, medzi favoritmi sa nespomínal. Z jediného dôvodu – v decembri oslávil už 76. narodeniny. Po dramatickom závere pontifikátu Jána Pavla II. a predčasnom odchode Benedikta XVI. sa pozornosť vatikanistov koncentrovala výhradne na mladších kandidátov. Duch Svätý a kardináli sa však zamerali na iné kvality.
Ak ostaneme len pri tých ľudských, v osobe kardinála Bergoglia sa mohli nájsť mnohí volitelia. Napriek ponukám nikdy nepôsobil v Rímskej kúrii, čo imponovalo kardinálom nespokojným s fungovaním cirkevnej vlády v posledných rokoch. Ukázalo sa, že úvahy o pápežovi neeurópskeho pôvodu nevírili len v hlavách novinárov, ale aj samotných kardinálov. Čierny pápež by bol veľkým prekvapením, Južná Amerika bol priechodnejší kontinent.
V tom, že voľba nakoniec padla na Argentínčana, a nie na medializovaného favorita Odila Pedra Scherera z Brazílie, môže mať prsty 69-ročný kardinál Leonardo Sandri. Ide o „ťažkú váhu“ v Rímskej kúrii, ktorá sa na najvyšších miestach pohybuje už od roku 2000. Bývalého nuncia vo Venezuele a Mexiku povolal pápež Ján Pavol II. do pozície substitúta Štátneho sekretariátu pre všeobecné záležitosti (vatikánskeho ministra vnútra). V dôležitej pozícii pôsobil aj za pápeža Benedikta XVI., v roku 2007 sa stal totiž prefektom Kongregácie pre východné cirkvi (teda akýmsi ministrom pre veriacich východného obradu). Sandri pozná nového pápeža veľmi dobre – obaja pochádzajú z Buenos Aires, pričom Bergoglio mal okrem tejto arcidiecézy na starosti aj katolíkov východného obradu, ktorí nemali v Argentíne vlastného biskupa. Práve vplyvný Sandri mohol svojmu rodákovi zabezpečiť podporu aj od kardinálov pôsobiacich v Rímskej kúrii.
V čase ekonomickej krízy a problémov na najvyšších cirkevných miestach bol veľkou devízou kardinála Bergoglia aj jeho životný štýl a dôraz na sociálnu spravodlivosť. Najhorším hriechom cirkvi je postoj „duchovnej svetskosti“, karierizmu a osobného prospechu, povedal na stretnutí kardinálov vo Vatikáne začiatkom minulého roka. Na zasadaní latinskoamerických biskupov v roku 2007 zasa poznamenal: „Nespravodlivé delenie statkov pretrváva a vytvára stav sociálneho hriechu, ktorý volá do neba a obmedzuje možnosti kvalitnejšieho života mnohých našich bratov.“
.iba päť kôl
Okrem iných favoritov vatikanisti skloňovali aj podstatne dlhší čas trvania konkláve. No nielen oni. Samotní kardináli verejne hovorili o tom, že nemožno počítať s takou rýchlou voľbou, k akej došlo v roku 2005.
Dôvodov bolo niekoľko. Do konkláve nevstupoval žiadny jednoznačný favorit. Historická skúsenosť, že takzvaní papabili pohoria, sa pred ôsmimi rokmi nezopakovala – o kardinálovi Josephovi Ratzingerovi sa takmer nepochybovalo. Práve on bol v pozícii emeritného pápeža ďalšou novinkou tohto konkláve. Do voľby síce nezasahoval, úplne sa stiahol, ale myšlienka na stále žijúceho pápeža v hlavách kardinálov mohla zohrať svoju rolu.
V krátkom čase Benedikt XVI. vymenoval mnoho nových kardinálov, takže viacerí členovia zboru priznali, že sa nemali kedy vzájomne spoznať. Navyše, mnohí z nich priznávali, že tém na diskusiu je naozaj veľa. Nešlo pritom len o mediálne ošúchané témy ako Vatileaks, takzvaná vatikánska banka či sexuálne škandály. Veľa sa hovorilo aj o biskupskej kolegialite, vzťahu Vatikánu a miestnych cirkví, medzináboženskom dialógu, postavení žien v cirkvi, bioetike či samotnom profile nového pápeža. Aj keď niektorí žiadali, aby spoločné predkonklávne porady trvali ešte dlhšie, počet takzvaných všeobecných kongregácií sa nakoniec zastavil na čísle desať.
Zvolenie novej hlavy cirkvi už v druhý deň konkláve, ktoré trvalo len o jedno hlasovanie dlhšie ako v roku 2005, napokon ukázalo, že všetko podstatné si kardináli povedali už pred jeho začiatkom a do Sixtínskej kaplnky vstupovali s jasnou predstavou, že svet potrebuje ďalšieho Františka.
Autor je spolupracovník .týždňa, tvorí portál svetkrestanstva.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.