Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pavel Dvořák: Som človek veľkej lyžice

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

O Pavlovi Dvořákovi novinári hovorili, že je spisovateľ, spisovatelia, že je historik a historici, že novinár. Stále nakrúca filmy, skúsenosti zhŕňa do dejepisu nazvaného podľa jeho úspešného TV seriálu Stopy dávnej minulosti, s podtitulom Dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch.

Popíjam čaj
Som trošičku opozdený, mám relatívne mladú rodinu, deti ešte študujú, tak som si zvykol na mladší rytmus práce. Organizmus sa tomu celkom neprispôsobuje, takže sa budím skoro, pred piatou. Pri posteli mám čajový set a pokým vstane moja žena, tak si uvarím čaj, popíjam si a čítam. To je najpokojnejšia časť dňa.

Športujem
Najradšej lyžujem, chodím po horách a splavujem rieky. V mladosti som bol pravoverný čundrák, nesmeli s nami napríklad chodiť baby. Kým naši kamaráti chodili po korze, my sme šliapali v lesoch. Ľudí bolo v horách veľmi málo, na Roháčoch sme stretli akurát tak poľského pohraničníka, dnes je korzo tam. Nejakým zázrakom sa mi zachovala činka z mládenectva (pozri foto), teraz som sa k nej vrátil.

Jazdím a padám
65-ročný som jazdil ako divoch, teraz som už opatrnejší. Páčilo sa mi pol dňa sa túlať po Karpatoch na koni, ale odkedy sa rozbehol dole kopcom, už s ním jazdím len v skupine. V máji som absurdne padol zo stojaceho koňa, to sa nepodarí bárskomu. Niekto si požičal moje sedlo a strmeň bol nižšie, nevedel som prehodiť nohu, obe sa mi zachytili. Visel som na koňovi, jemu sa to nepáčilo, tak ma vyhodil. Preletel som a padol rovno na hlavu. Žena sa pýtala, žiješ? Neviem, nie som si ešte istý. Mal som prilbu, ale doudieral som sa strašne.

Hrával som
Od gymnaziálnych čias, až pokiaľ moji priatelia nepomreli, sme každý piatok do rána hrávali mariáš. A každý rok sme vypili moju pivnicu. Mali sme kožené kartárske vrecká, „pytlíky“ sme to volali, tam sa skladali peniaze. Keď sa menili koruny za eurá, kľúčový člen našej spoločnosti zomrel. Manželka mu do hrobu to kartárske vrecko dala, taká súčasť nášho životného štýlu to bola. Tým som dohral.

Knihy triedim
Pozrite sa, čo mám kníh, všade naokolo, môžem ja toto všetko prečítať? Kupoval som rýchlejšie, ako čítal. Tie najlepšie veci som však určite prečítal, lebo to, čo som si odložil na neskôr, asi nie je to pravé. Keď som náhodou získal 40-zväzkový Ottův nauční slovník, nezmestil sa mi celý do malého citroënu, dva zväzky som musel mať pod zadkom. Žena šoférovala a nepustila na diaľnici niekoho predbehnúť zľava, tak prešiel na pravú stranu, otvoril okienko a hneď ho aj zavrel, keď zbadal, aký obor pri nej sedí. Od tej doby viem, že knihy sú veľmi praktické, dokonca aj v sebaobrane.

Mentoroval by som
V mladosti som navštevoval profesora Janšáka, on mi žičil, radil, zo svojich vedomostí mi dával, chýba mi dnes niekto taký, kto by potreboval mentora. Keď sa však niekto nedávno pokúšal o ten istý typ programu, ako robím 40 rokov ja, bol som vyslovene naštvaný, že ma vykráda. Tú svoju figúru som si musel vymyslieť, prebojovať, vymakať. Za moderátorom musí byť viac, ako len to, čo odznelo.

Držím sa
Som človek veľkej lyžice, vždy som si bral veľa, to mi asi zostalo. Klapku, že už bolo dosť, mám oneskorenú, len dnes sa skôr unavím. Ale na také osemhodinové túry, čo robíme so ženou z Maliného Brda na Borišov, by si ani mnohí mladí netrúfli. Verím na dve veci: práca a láska človeka držia nad vodou. Mám oboje a preto som aj šťastný.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite