Keď mal môj syn šesť mesiacov, mala som vážnu, hovorím tomu, „pracovnú“ krízu. Trápili ma bežné problémy žien na materskej dovolenke – nedostatok spánku, problémy s chrbticou, malý priestor na sebarealizáciu, v postate žiadna osobná sloboda a výrazné sociálne neistoty v podobe prechodu z materskej dovolenky na rodičovskú. V zúfalstve som sa vypísala na facebook a status ukončila zmierlivým: tak to má byť, lebo ľahkosť bytia je neznesiteľná. Reakcie žien, zväčša matiek, boli rôzne, od súhlasu až k upokojovaniu porovnávaním: pozri, ako to zvládali naše mamy, a to ani nemali umývačky...; buď rada, že máš zdravé dieťa; porovnaj svoj šťastný život so ženami v Afrike. Reakcia jednej kamarátky ma obzvlášť zaujala. Písala, že aj dnešná európska žena má právo na svoje starosti a krízy, je to úplne v poriadku. Naozaj? Prijíma okolie sťažnosti matiek s pochopením, alebo je spoločenským imperatívom vystavovať usmiate rodinné fotografie a tváriť sa za každých okolností šťastne? S akými problémami bojujú terajšie matky a prečo?
.sociálna izolácia a osamelosť
Jean Liedloffová strávila dva a pol roka pozorovaním života, materstva a rodičovstva u indiánskych kmeňov Yequanov a Sanemov v juhoamerickom dažďovom pralese a o svojich zisteniach píše v knihe The Continuum Concept, In Search of Happinness Lost (v češtine vyšla pod názvom Koncept kontinua, Hledání straceného štěstí pre nás a naše děti). V tradičných kultúrach, ako je táto, sa sociálne prostredie ženy narodením dieťaťa nemení. Naďalej pokračuje v spoločnej práci s inými ženami, spolu vychovávajú deti. V porovnaní s tým život modernej ženy sa príchodom potomka otrasie v základoch. Materská dovolenka ju vytiahne z jej prirodzeného prostredia, sociálnej skupiny a tém, ktorým rozumie. Namiesto toho ju posadí samu do spoločnosti bábätka, ktorého signálom sa musí naučiť. Napriek tomu priznanie si, že starostlivosť o dojča niektoré ženy nenapĺňa, je ešte stále tabu. Nespokojnosť s prežívaním materskej dovolenky, i keď logicky ovplyvnená radikálnou zmenou spôsobu života, paradoxne, nemotivuje ženy na nápravu, ale predovšetkým vyvoláva pocity viny.
Podpornú sieť pre mladé matky tradične vytvára širšia rodina, najmä starí rodičia, ale nie všade to v súčasnosti platí. Tom Hodginson, autor bestselleru The Idle Parent (v slovenčine vyšla pod názvom Pohodový rodič, viac o knihe písala Eva Čobejová v čísle 25/2012), sa sťažuje, že v Británii starí rodičia málo pomáhajú pri výchove vnúčat. Sú ešte stále pracovne aktívni, užívajú si život, oddychujú. Aj keď slovenským starým rodičom sme vďační za ich aktívnu pomoc, mnohí majú obmedzené možnosti. Do dôchodku odchádzajú neskôr ako ich rodičia, a ešte aj v dôchodkovom veku často pokračujú v podnikaní alebo zamestnaní. Rodiny žijú oddelene, vzdialené od seba a bežné sú aj prípady mladých rodín, ktoré privedú na svet a vychovávajú svoje deti v zahraničí. V takých prípadoch babičky viac s vnúčencami skypujú, ako pre nich pečú buchty.
.priveľa možností
Prvé týždne po pôrode som presedela dojčiac na gauči, na laptope sa mi mihali fotky z rokov minulých a mala som pocit, že môj život sa skončil. Tak ako iné ženy, aj ja som sa rozhodovala, kedy mať dieťa a tiež som sa pohrávala s myšlienkou, či sa vôbec mám dať na zodpovednú cestu rodičovstva. Poznala a zažila som možné alternatívy – práca, cestovanie, pohodový život vo dvojici – a napadlo mi, rozhodla som sa správne?
Psychológ Barry Schwartz vo svojej knihe The Paradox of Choice (Paradox voľby) hovorí, že priveľa možností nás robí nespokojnými. Paralyzujú naše rozhodovanie, veľký výber nás unavuje, zvyšuje naše očakávania. Pri výbere jednej možnosti stále rozmýšľame nad tým, či by sme si nemohli vybrať ešte lepšie. Moderné matky si vyberajú z nekonečného množstva kočíkov, autosedačiek, postieľok, nosičov, značiek umelého mlieka, látkových alebo jednorazových plienok. Riešia dilemy, či chodiť s bábätkom plávať, učiť sa cudzí jazyk, či očkovať, alebo nie, respektíve ktorú vakcínu vybrať. To všetko je náročné na čas, financie a informácie a zapĺňa mozog matky neistotou, či vybrala to naj pre svoje dieťa.
Schwartz delí ľudí na tých, čo sa uspokoja s voľbou, ktorá je pre nich vyhovujúca a nehľadajú ďalej, a na maximalistov. Tí prácne a zdĺhavo porovnávajú všetky možnosti. Poznajúc priveľa alternatív, so svojím rozhodnutím nebývajú spokojní a často sa za zlý výber vinia. Asi vás neprekvapím, ak poviem, že Schwartz odporúča prvý prístup. Nielenže výberom strávime menej času, ale sa aj vyhneme obavám, či by ďalšie možnosti neboli lepšie.
.priveľa očakávaní
Veľa možností vytvára veľa očakávaní. Náš výber ovplyvňuje spoločnosť aj vštepovaním tradičného vzorca správania sa otázkami typu: kedy sa zoberiete, kedy budete mať deti. Vzápätí, ešte s novorodencom na rukách, je prvorodička konfrontovaná otázkou, kedy sa chce vrátiť do práce, dokedy chce dojčiť. Vyčítavé tak rýchlo alebo tak neskoro, tak krátko či tak dlho vytvára tlak na rozhodnutia ženy a potiera jej materský inštinkt.
Tlak však vytvára nielen rodina či spoločnosť. Ťaživé môžu byť práve očakávania, ktoré máme sami od seba alebo od svojich detí. Chceme naplniť viac životných rolí. Už nestačí byť len dobrou matkou a gazdinou. Chceme byť úspešné v práci, reprezentatívne manželky a príjemné hostiteľky, vymýšľať pre deti edukatívne aktivity a zdravé jedlá, vyberať vhodné krúžky a dobré školy, aby sa deti v budúcnosti uplatnili, ale aj zabaviť sa s kamarátkami ako za slobodna, venovať sa nejakému športu, vyznať sa v politike a mať prehľad vo svetovom dianí, byť vždy upravené (aj na detskom ihrisku)... Aj keď niektorú z týchto rolí naplníme, nepociťujeme zadosťučinenie alebo radosť, pretože si uvedomuje ďalšie ciele, ktoré chceme dosiahnuť, a ktoré sme pre ten jeden naplnený zanedbali.
.inšpirácia v tradíciách
Je mylné myslieť si, že život v modernej spoločnosti s množstvom technológii je lepší a šťastnejší ako život v tradičných kultúrach. Práve naopak, trendom v súčasnosti je vrátiť sa k spokojnejšiemu a často emočne bohatšiemu životu v súlade s prírodou podľa vzoru našich predkov. Rodičia sa rozhodujú, či sa vzdať niektorých technológií a vymožeností a deti vychovávať viac na lúke ako pred počítačom. Štúdie ako Koncept kontinua nie sú ojedinelé a poznatky o živote rodičov mimo západnej kultúry už bežne využívame. Príkladom je nosenie detí namiesto vozenia v kočíku, dojčenie podľa potreby, samoodstavovanie, spoločný spánok či bezplienková metóda.
Môžeme sa inšpirovať aj prístupom k životu a materstvu? Je asi nemysliteľné, aby sme si spoločne s inými ženami spravili stretnutie pri praní v potoku alebo priadkach. A nebudeme ani nosiť svoje bábätká od narodenia do práce, tam ich nepretržite dojčiť a nosiť obviazané okolo tela. Moderné ženy si svoju komunitu nachádzajú v materských centrách či virtuálne na fórach pre matky. Internet tiež pomôcť aj tým ženám, ktoré na materskej dovolenke hľadajú priestor na rozvoj svojej profesie alebo záľuby. Určite najťažšou úlohou zostáva boj s prehnanými očakávaniami. Práve tu môžeme hľadať možné riešenia na spokojnejší život. Naučiť sa naplno prežívať a tešiť sa z prítomnosti, veriť svojim inštinktom, zúžiť očakávania a vyrovnať sa s vlastným životom.
Fakt, že sa nám problémy moderných matiek zdajú smiešne v porovnaní so životom žien s deťmi vo vojnových konfliktoch alebo s ťažkým údelom našich babičiek, nie je dôvodom na ich potieranie. Keď nám v dome prestane tiecť voda, tiež sa neuspokojíme s vyjadrením, že naši predkovia prali v potoku, ženy v Afrike chodia po vodu kilometre. Porovnávanie súčasného rodičovstva s tým v minulosti, respektíve v iných kultúrach, by teda nemalo viesť k bagatelizovaniu problémov súčasných matiek, ale nájsť návod na ich riešenie.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
.sociálna izolácia a osamelosť
Jean Liedloffová strávila dva a pol roka pozorovaním života, materstva a rodičovstva u indiánskych kmeňov Yequanov a Sanemov v juhoamerickom dažďovom pralese a o svojich zisteniach píše v knihe The Continuum Concept, In Search of Happinness Lost (v češtine vyšla pod názvom Koncept kontinua, Hledání straceného štěstí pre nás a naše děti). V tradičných kultúrach, ako je táto, sa sociálne prostredie ženy narodením dieťaťa nemení. Naďalej pokračuje v spoločnej práci s inými ženami, spolu vychovávajú deti. V porovnaní s tým život modernej ženy sa príchodom potomka otrasie v základoch. Materská dovolenka ju vytiahne z jej prirodzeného prostredia, sociálnej skupiny a tém, ktorým rozumie. Namiesto toho ju posadí samu do spoločnosti bábätka, ktorého signálom sa musí naučiť. Napriek tomu priznanie si, že starostlivosť o dojča niektoré ženy nenapĺňa, je ešte stále tabu. Nespokojnosť s prežívaním materskej dovolenky, i keď logicky ovplyvnená radikálnou zmenou spôsobu života, paradoxne, nemotivuje ženy na nápravu, ale predovšetkým vyvoláva pocity viny.
Podpornú sieť pre mladé matky tradične vytvára širšia rodina, najmä starí rodičia, ale nie všade to v súčasnosti platí. Tom Hodginson, autor bestselleru The Idle Parent (v slovenčine vyšla pod názvom Pohodový rodič, viac o knihe písala Eva Čobejová v čísle 25/2012), sa sťažuje, že v Británii starí rodičia málo pomáhajú pri výchove vnúčat. Sú ešte stále pracovne aktívni, užívajú si život, oddychujú. Aj keď slovenským starým rodičom sme vďační za ich aktívnu pomoc, mnohí majú obmedzené možnosti. Do dôchodku odchádzajú neskôr ako ich rodičia, a ešte aj v dôchodkovom veku často pokračujú v podnikaní alebo zamestnaní. Rodiny žijú oddelene, vzdialené od seba a bežné sú aj prípady mladých rodín, ktoré privedú na svet a vychovávajú svoje deti v zahraničí. V takých prípadoch babičky viac s vnúčencami skypujú, ako pre nich pečú buchty.
.priveľa možností
Prvé týždne po pôrode som presedela dojčiac na gauči, na laptope sa mi mihali fotky z rokov minulých a mala som pocit, že môj život sa skončil. Tak ako iné ženy, aj ja som sa rozhodovala, kedy mať dieťa a tiež som sa pohrávala s myšlienkou, či sa vôbec mám dať na zodpovednú cestu rodičovstva. Poznala a zažila som možné alternatívy – práca, cestovanie, pohodový život vo dvojici – a napadlo mi, rozhodla som sa správne?
Psychológ Barry Schwartz vo svojej knihe The Paradox of Choice (Paradox voľby) hovorí, že priveľa možností nás robí nespokojnými. Paralyzujú naše rozhodovanie, veľký výber nás unavuje, zvyšuje naše očakávania. Pri výbere jednej možnosti stále rozmýšľame nad tým, či by sme si nemohli vybrať ešte lepšie. Moderné matky si vyberajú z nekonečného množstva kočíkov, autosedačiek, postieľok, nosičov, značiek umelého mlieka, látkových alebo jednorazových plienok. Riešia dilemy, či chodiť s bábätkom plávať, učiť sa cudzí jazyk, či očkovať, alebo nie, respektíve ktorú vakcínu vybrať. To všetko je náročné na čas, financie a informácie a zapĺňa mozog matky neistotou, či vybrala to naj pre svoje dieťa.
Schwartz delí ľudí na tých, čo sa uspokoja s voľbou, ktorá je pre nich vyhovujúca a nehľadajú ďalej, a na maximalistov. Tí prácne a zdĺhavo porovnávajú všetky možnosti. Poznajúc priveľa alternatív, so svojím rozhodnutím nebývajú spokojní a často sa za zlý výber vinia. Asi vás neprekvapím, ak poviem, že Schwartz odporúča prvý prístup. Nielenže výberom strávime menej času, ale sa aj vyhneme obavám, či by ďalšie možnosti neboli lepšie.
.priveľa očakávaní
Veľa možností vytvára veľa očakávaní. Náš výber ovplyvňuje spoločnosť aj vštepovaním tradičného vzorca správania sa otázkami typu: kedy sa zoberiete, kedy budete mať deti. Vzápätí, ešte s novorodencom na rukách, je prvorodička konfrontovaná otázkou, kedy sa chce vrátiť do práce, dokedy chce dojčiť. Vyčítavé tak rýchlo alebo tak neskoro, tak krátko či tak dlho vytvára tlak na rozhodnutia ženy a potiera jej materský inštinkt.
Tlak však vytvára nielen rodina či spoločnosť. Ťaživé môžu byť práve očakávania, ktoré máme sami od seba alebo od svojich detí. Chceme naplniť viac životných rolí. Už nestačí byť len dobrou matkou a gazdinou. Chceme byť úspešné v práci, reprezentatívne manželky a príjemné hostiteľky, vymýšľať pre deti edukatívne aktivity a zdravé jedlá, vyberať vhodné krúžky a dobré školy, aby sa deti v budúcnosti uplatnili, ale aj zabaviť sa s kamarátkami ako za slobodna, venovať sa nejakému športu, vyznať sa v politike a mať prehľad vo svetovom dianí, byť vždy upravené (aj na detskom ihrisku)... Aj keď niektorú z týchto rolí naplníme, nepociťujeme zadosťučinenie alebo radosť, pretože si uvedomuje ďalšie ciele, ktoré chceme dosiahnuť, a ktoré sme pre ten jeden naplnený zanedbali.
.inšpirácia v tradíciách
Je mylné myslieť si, že život v modernej spoločnosti s množstvom technológii je lepší a šťastnejší ako život v tradičných kultúrach. Práve naopak, trendom v súčasnosti je vrátiť sa k spokojnejšiemu a často emočne bohatšiemu životu v súlade s prírodou podľa vzoru našich predkov. Rodičia sa rozhodujú, či sa vzdať niektorých technológií a vymožeností a deti vychovávať viac na lúke ako pred počítačom. Štúdie ako Koncept kontinua nie sú ojedinelé a poznatky o živote rodičov mimo západnej kultúry už bežne využívame. Príkladom je nosenie detí namiesto vozenia v kočíku, dojčenie podľa potreby, samoodstavovanie, spoločný spánok či bezplienková metóda.
Môžeme sa inšpirovať aj prístupom k životu a materstvu? Je asi nemysliteľné, aby sme si spoločne s inými ženami spravili stretnutie pri praní v potoku alebo priadkach. A nebudeme ani nosiť svoje bábätká od narodenia do práce, tam ich nepretržite dojčiť a nosiť obviazané okolo tela. Moderné ženy si svoju komunitu nachádzajú v materských centrách či virtuálne na fórach pre matky. Internet tiež pomôcť aj tým ženám, ktoré na materskej dovolenke hľadajú priestor na rozvoj svojej profesie alebo záľuby. Určite najťažšou úlohou zostáva boj s prehnanými očakávaniami. Práve tu môžeme hľadať možné riešenia na spokojnejší život. Naučiť sa naplno prežívať a tešiť sa z prítomnosti, veriť svojim inštinktom, zúžiť očakávania a vyrovnať sa s vlastným životom.
Fakt, že sa nám problémy moderných matiek zdajú smiešne v porovnaní so životom žien s deťmi vo vojnových konfliktoch alebo s ťažkým údelom našich babičiek, nie je dôvodom na ich potieranie. Keď nám v dome prestane tiecť voda, tiež sa neuspokojíme s vyjadrením, že naši predkovia prali v potoku, ženy v Afrike chodia po vodu kilometre. Porovnávanie súčasného rodičovstva s tým v minulosti, respektíve v iných kultúrach, by teda nemalo viesť k bagatelizovaniu problémov súčasných matiek, ale nájsť návod na ich riešenie.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.