Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prihliadať na dobro cirkvi, nie seba

.benedikt XVI. .časopis .klub

Pápež Benedikt XVI. minulý týždeň abdikoval na svoj post. Počas poslednej generálnej audiencie sa s ním prišlo rozlúčiť okolo 200-tisíc ľudí. Prinášame úryvok jeho rozlúčkového prejavu.

Keď som 19. apríla pred takmer ôsmimi rokmi prijal Petrov úrad, bol som o tom pevne presvedčený a vždy ma sprevádzala istota, že cirkev žije z Božieho slova. V tej chvíli, ako som už viackrát pripomenul, v mojom srdci zazneli slová: „Pane, čo odo mňa chceš? Dávaš mi na plecia ťažké bremeno, ale ak toto odo mňa žiadaš, na tvoje slovo spustím siete v istote, že ty ma povedieš i so všetkými mojimi slabosťami.“ Po ôsmich rokoch môžem povedať, že Pán ma viedol, bol pri mne, denne som mohol vnímať jeho prítomnosť. Na tomto úseku cesty cirkvi boli chvíle radosti a svetla, ale i momenty neľahké. Cítil som sa ako svätý Peter s apoštolmi v loďke na Galilejskom jazere. Pán nám daroval mnohé slnečné dni a jemný vánok, dni hojného rybolovu. Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor – ako počas celých dejín cirkvi – a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho. A Pán nedovolí, aby sa potopila. On je jej vodcom, isteže, aj prostredníctvom ľudí, ktorých si vybral, pretože tak chcel. Toto bola a je istota, ktorú nič nemôže zatieniť. Kvôli tomu je dnes moje srdce plné vďačnosti Bohu, pretože celej jeho cirkvi a ani mne nikdy nechýbala jeho útecha, svetlo a láska.

.pápež nie je nikdy sám
Sme v Roku viery, ktorý som chcel, aby posilnil našu vieru v Boha, keďže sa zdá, akoby sme ho kládli vždy viac na druhé miesto. Chcel by som pozvať všetkých, aby si obnovili pevnú nádej v Pána. Chcel by som, aby sa každý cítil milovaný tým Bohom, ktorý vydal svojho Syna za nás a prejavil nám lásku bez hraníc. Chcel by som, aby každý cítil radosť z toho, že je kresťanom. V jednej rannej modlitbe sa hovorí: „Klaniam sa ti, môj Bože, a milujem ťa celým srdcom. Ďakujem ti, že si ma stvoril a urobil ma kresťanom...“. Áno, sme spokojní s darom viery. Je to najvzácnejší dar, ktorý nám nik nemôže vziať! Ďakujme zaň Pánovi každý deň, modlitbou a pravdivým kresťanským životom. Boh nás miluje, ale očakáva, že ho budeme i my milovať!
V tejto chvíli nechcem ďakovať iba Bohu. Pápež nie je sám pri vedení Petrovej loďky, i keď má najväčšiu zodpovednosť. Nikdy som sa necítil osamelý pri nesení radostí i ťarchy Petrovho úradu. Pán mi dal mnohých ľudí, ktorí mi veľkodušne a s láskou k Bohu a k cirkvi pomáhali a boli mi nablízku. Predovšetkým vy, drahí bratia kardináli: vaša múdrosť, vaše rady, vaše priateľstvo boli pre mňa vzácne. Moji spolupracovníci, začnem mojím štátnym sekretárom, ktorý ma verne počas týchto rokov sprevádzal, Štátnym sekretariátom a celou Rímskou kúriou, ako i všetkými, ktorí v rôznych oddeleniach konajú svoju službu Svätej stolici: sú mnohí, v úzadí, a práve v tomto tichu, v každodennom nasadení, v duchu viery a s pokorou boli mojou pevnou a spoľahlivou oporou.
Chcem sa zároveň zo srdca poďakovať mnohým ľuďom z celého sveta, ktorí mi počas uplynulých týždňov zaslali dojímavé prejavy pozornosti, priateľstva a modlitby. Naozaj, pápež nie je nikdy sám. Teraz to zažívam opäť, veľmi silným spôsobom, ktorý sa dotýka môjho srdca. Pápež patrí všetkým a mnohí ľudia sa cítia veľmi blízko pri ňom. Dostávam mnoho listov od veľkých tohto sveta: predstaviteľov štátov, od najvyšších rehoľných predstavených, od reprezentantov sveta kultúry atď. Dostávam však i mnoho pozdravov od jednoduchých ľudí, ktorí mi píšu zo srdca a prejavujú mi svoju náklonnosť, rodiacu sa zo skutočnosti, že sme spolu s Kristom, v cirkvi. Tieto osoby mi nepíšu tak jako, sa zvykne písať nejakému vládcovi či niekomu veľkému, koho nepoznáme. Píšu mi ako bratia a sestry alebo ako synovia a dcéry s vedomím silného, láskyplného rodinného puta. Tu sa môžem rukou dotknúť cirkvi – nie ako organizácie, ani asociácie s náboženským či humanitným cieľom, ale ako živého tela, spoločenstva bratov a sestier v Tele Ježiša Krista, ktoré všetkých zjednocuje. Zažiť cirkev týmto spôsobom a môcť sa takmer dotknúť sily jej pravdy a jej lásky, je dôvodom pre radosť v čase, keď mnohí hovoria o jej úpadku. Vidíme však, ako cirkev i dnes žije!

.neopustím kríž
V týchto posledných mesiacoch som vnímal úbytok svojich síl a prosil som nástojčivo Boha v modlitbe o jeho svetlo, aby som sa vedel správne rozhodnúť nie pre dobro mňa samého, ale pre dobro cirkvi. Urobil som tento krok v plnom vedomí jeho závažnosti i jeho nezvyčajnosti, ale s hlbokým pokojom mysle. Milovať cirkev znamená mať odvahu urobiť ťažké, pretrpené rozhodnutia, vždy prihliadajúc na dobro církvi, a nie vlastné.
Dovolím si opäť pripomenúť 19. apríl 2005. Závažnosť rozhodnutia tkvela v skutočnosti, že od tej chvíle som bol v ustavičnom nasadení pre Pána. V neprestajnom – to znamená, že ten, kto nesie Petrov úrad, nemá viac žiadne súkromie. Z jeho života, takpovediac, zmizne jeho súkromný rozmer. Mohol som to zakúsiť a prežívam to i teraz, že svoj život nájde ten, kto ho daruje.
„Vždy“ znamená i „navždy“ – nie je viac možnosť návratu k súkromiu. Moje rozhodnutie zanechať aktívne vykonávanie úradu neznamená toto. Nevrátim sa k súkromnému životu, k cestovaniu, stretnutiam, prijatiam, konferenciám. Neopustím kríž, ale novým spôsobom ostanem pri Ukrižovanom Pánovi. Nebudem viac nositeľom úradnej moci pri spravovaní cirkvi, ale ostanem v službe modlitby, takpovediac v Petrovom ovčinci. Svätý Benedikt, ktorého meno nosím ako pápež, mi v tom bude veľkým vzorom. Ukázal nám cestu života, ktorá či už aktívna, alebo pasívna, patrí celkom Božiemu dielu.
Boh vedie svoju cirkev, podopiera ju vždy, a najmä v náročných momentoch. Nestraťme nikdy pohľad viery, ktorá je jedinou pravou víziou cesty cirkvi a sveta. V našich srdciach, v srdci každého z vás, nech je vždy radostná istota, že Pán je po našom boku, neopustí nás, je nám nablízku a objíma nás svojou láskou.

Autor je emeritný pápež.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite