.nezamestnanosť v EÚ stúpala naďalej aj po krízovom roku 2009. Miera nezamestnanosti sa za tri roky zvýšila o 1,5 percentného bodu. Vývoj v jednotlivých krajinách však poskytuje rôznorodejší obraz. Kým v Nemecku nezamestnanosť v tomto období poklesla, napríklad v Španielsku sa zvýšila o vyše 6 percentných bodov. Na Slovensku narástla o 1,9 percentného bodu.
.aj dobré správy
V roku 2012 sa slovenská ekonomika zväčšila asi o 2 percentá, no napriek tomu nevytvorila dostatok pracovných miest na zníženie nezamestnanosti. Hoci zamestnanosť za prvé tri kvartály narástla o 0,8 percenta, nezamestnanosť sa napriek tomu neznížila. Paradoxne, boli za tým najmä pozitívne dôvody. Slovenské firmy boli oveľa výkonnejšie, a potrebovali preto len o čosi viac zamestnancov. Viac ľudí bolo v produktívnom veku. Účasť na pracovnom trhu rástla vďaka vyššiemu záujmu hľadať si prácu, a nie len pasívne poberať sociálne dávky.
V januári dosiahla miera registrovanej nezamestnanosti 14,8 percenta. No v zime pracuje menej ľudí než v lete, nedávny vývoj registrovanej nezamestnanosti je do veľkej miery sezónny. V januári pridáva sezónnosť k miere nezamestnanosti 0,3 až 0,4 percentného bodu, naopak, v lete je vďaka nej nižšia o 0,7 percentného bodu. Po očistení o sezónne vplyvy a rozdielny počet práceneschopných ľudí bola registrovaná nezamestnanosť v decembri a januári takmer stabilná. Žiaľ, rástla predtým, už od začiatku 2012, najmä na jeseň.
Podľa našej aktuálnej predpovede by mala byť priemerná nezamestnanosť v tomto roku o čosi vyššia než v minulom. Môže za to najmä pokles zamestnanosti vinou zvonku importovaného ochladenia ekonomiky. Ekonomiku spomalí aj znižovanie deficitu verejných rozpočtov. Vplyv demografie už bude minimálny, vplyv zmien v zákonníku práce malý a neistý.
.prečo rastie nezamestnanosť?
Najvýznamnejším dôvodom nárastu nezamestnanosti je recesia v eurozóne, ktorá vyvolala podchladenie slovenskej ekonomiky. Trh práce ovplyvňujú aj konsolidačné opatrenia. Každé zvyšovanie daní a škrtanie verejných výdavkov krátkodobo znižuje hospodársky rast, a nepriaznivo sa odráža na raste miezd a zamestnanosti. Konsolidácia v roku 2011 napríklad podľa našich odhadov znížila rast ekonomiky o 1,0 až 1,8 percentného bodu, v roku 2013 o 0,7 až 1,1 percentného bodu. Vzhľadom na znižovanie deficitu v rokoch 2012 a 2013 bude zamestnanosť o 0,5 percentného bodu nižšia.
Samotný Zákonník práce má podľa medzinárodného empirického konsenzu neutrálny vplyv na nezamestnanosť, aspoň u typických pracovníkov. No zamestnávatelia môžu byť pri neistote náchylnejší pristúpiť k prepúšťaniu, a naopak, byť opatrnejší pri najímaní. Spolu s NBS sme sa pokúsili oddeliť vplyv Zákonníka práce od ekonomického cyklu pri prepúšťaní a najímaní v posledných mesiacoch. Pre dátové obmedzenia je to zatiaľ nemožné.
Osobitnou skupinou sú „dohodári“. Zmeny v dohodách budú mať skôr vplyv na ich ekonomickú aktivitu než na zvyšovanie nezamestnanosti. Štyridsaťtri percent dohodárov je vo veku do 25 rokov (študenti a materské), 26 percent, naopak, v dôchodkovom veku. Ak sa aj rozhodnú v práci na dohodu nepokračovať, medzi nezamestnaných sa pravdepodobne nezaradia.
.ako z toho von
Namiesto bedákania sa treba zamyslieť, aké kroky môžu pri nezamestnanosti pomôcť. Zásadným obmedzením je konsolidácia. Akékoľvek návrhy pomôcť zamestnávaniu ľudí znížením daní či odvodov bez riešenia výpadku verejných príjmov sú nepoctivé. To isté platí pre nekryté, masívne verejné investície.
Ako príklad: na Inštitúte finančnej politiky sympatizujeme s možnosťou zrušiť zdravotné odvody či aspoň zaviesť odpočítateľnú položku, vďaka ktorej by ich nízkopríjmoví zamestnanci neplatili. Obe opatrenia by zvýšili motiváciu ľudí v spodnej časti pracovného trhu pracovať, a podnikov ich zamestnávať. No na financovanie zdravotníctva bez odvodov by sme museli nájsť 2,6 miliardy eur (3,7 percenta HDP) škrtov či príjmov navyše, teda približne celý objem konsolidácie v 2013. Inými slovami, znamenalo by to vyššie zaťaženie iných príjmov, majetku či spotreby.
Veľmi sa za podobné myšlienky prihováram, no pozitívne účinky nebudú ani v najlepšom prípade okamžité. Podobne je to pri koreňoch dlhodobo vysokej slovenskej nezamestnanosti: nízkych a nesprávnych zručnostiach, slabej ochote a možnostiach sa presťahovať, nedobudovanej fyzickej infraštruktúre a spoločenskému vylúčeniu najmä Rómov.
Ak sa zameriame na rýchle riešenia, menej sympatií nachádzam pre selektívne, často lobistické dotácie alebo zníženia daní pre jednotlivé sektory a podniky. Sú drahé a nezamestnanosťou zásadne nepohnú.
Pri priamej podpore zamestnávania je základným úskalím nedostatok a asymetria informácií. Počas dočasného prepadu dopytu, aký dnes prežívame, sa oplatí podporiť ľudí, ktorí by sa inak nezamestnali, alebo boli prepustení. A firmy, ktoré by inak prepúšťali či nenajímali. A zároveň sú možno v problémoch, no biznisovo zdravé, nie na neodvratnej ceste k zániku. Vedieť ich nájsť je úplne zásadné pre akúkoľvek realistickú možnosť okamžitého, pozitívneho ovplyvnenia zamestnanosti.
Lebo, nalejme si čistého vína, ak potrebujeme impulz zamestnanosti, okamžitý a bez fiškálneho vplyvu, jedinou možnosťou je rozšíriť existujúce aktívne politiky trhu práce podobným spôsobom. Mnohé iné nápady pripomínajú skôr pokusy vyriešiť matematický problém žutím žuvačky.
Autor je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky a hlavný ekonóm ministerstva financií.
.aj dobré správy
V roku 2012 sa slovenská ekonomika zväčšila asi o 2 percentá, no napriek tomu nevytvorila dostatok pracovných miest na zníženie nezamestnanosti. Hoci zamestnanosť za prvé tri kvartály narástla o 0,8 percenta, nezamestnanosť sa napriek tomu neznížila. Paradoxne, boli za tým najmä pozitívne dôvody. Slovenské firmy boli oveľa výkonnejšie, a potrebovali preto len o čosi viac zamestnancov. Viac ľudí bolo v produktívnom veku. Účasť na pracovnom trhu rástla vďaka vyššiemu záujmu hľadať si prácu, a nie len pasívne poberať sociálne dávky.
V januári dosiahla miera registrovanej nezamestnanosti 14,8 percenta. No v zime pracuje menej ľudí než v lete, nedávny vývoj registrovanej nezamestnanosti je do veľkej miery sezónny. V januári pridáva sezónnosť k miere nezamestnanosti 0,3 až 0,4 percentného bodu, naopak, v lete je vďaka nej nižšia o 0,7 percentného bodu. Po očistení o sezónne vplyvy a rozdielny počet práceneschopných ľudí bola registrovaná nezamestnanosť v decembri a januári takmer stabilná. Žiaľ, rástla predtým, už od začiatku 2012, najmä na jeseň.
Podľa našej aktuálnej predpovede by mala byť priemerná nezamestnanosť v tomto roku o čosi vyššia než v minulom. Môže za to najmä pokles zamestnanosti vinou zvonku importovaného ochladenia ekonomiky. Ekonomiku spomalí aj znižovanie deficitu verejných rozpočtov. Vplyv demografie už bude minimálny, vplyv zmien v zákonníku práce malý a neistý.
.prečo rastie nezamestnanosť?
Najvýznamnejším dôvodom nárastu nezamestnanosti je recesia v eurozóne, ktorá vyvolala podchladenie slovenskej ekonomiky. Trh práce ovplyvňujú aj konsolidačné opatrenia. Každé zvyšovanie daní a škrtanie verejných výdavkov krátkodobo znižuje hospodársky rast, a nepriaznivo sa odráža na raste miezd a zamestnanosti. Konsolidácia v roku 2011 napríklad podľa našich odhadov znížila rast ekonomiky o 1,0 až 1,8 percentného bodu, v roku 2013 o 0,7 až 1,1 percentného bodu. Vzhľadom na znižovanie deficitu v rokoch 2012 a 2013 bude zamestnanosť o 0,5 percentného bodu nižšia.
Samotný Zákonník práce má podľa medzinárodného empirického konsenzu neutrálny vplyv na nezamestnanosť, aspoň u typických pracovníkov. No zamestnávatelia môžu byť pri neistote náchylnejší pristúpiť k prepúšťaniu, a naopak, byť opatrnejší pri najímaní. Spolu s NBS sme sa pokúsili oddeliť vplyv Zákonníka práce od ekonomického cyklu pri prepúšťaní a najímaní v posledných mesiacoch. Pre dátové obmedzenia je to zatiaľ nemožné.
Osobitnou skupinou sú „dohodári“. Zmeny v dohodách budú mať skôr vplyv na ich ekonomickú aktivitu než na zvyšovanie nezamestnanosti. Štyridsaťtri percent dohodárov je vo veku do 25 rokov (študenti a materské), 26 percent, naopak, v dôchodkovom veku. Ak sa aj rozhodnú v práci na dohodu nepokračovať, medzi nezamestnaných sa pravdepodobne nezaradia.
.ako z toho von
Namiesto bedákania sa treba zamyslieť, aké kroky môžu pri nezamestnanosti pomôcť. Zásadným obmedzením je konsolidácia. Akékoľvek návrhy pomôcť zamestnávaniu ľudí znížením daní či odvodov bez riešenia výpadku verejných príjmov sú nepoctivé. To isté platí pre nekryté, masívne verejné investície.
Ako príklad: na Inštitúte finančnej politiky sympatizujeme s možnosťou zrušiť zdravotné odvody či aspoň zaviesť odpočítateľnú položku, vďaka ktorej by ich nízkopríjmoví zamestnanci neplatili. Obe opatrenia by zvýšili motiváciu ľudí v spodnej časti pracovného trhu pracovať, a podnikov ich zamestnávať. No na financovanie zdravotníctva bez odvodov by sme museli nájsť 2,6 miliardy eur (3,7 percenta HDP) škrtov či príjmov navyše, teda približne celý objem konsolidácie v 2013. Inými slovami, znamenalo by to vyššie zaťaženie iných príjmov, majetku či spotreby.
Veľmi sa za podobné myšlienky prihováram, no pozitívne účinky nebudú ani v najlepšom prípade okamžité. Podobne je to pri koreňoch dlhodobo vysokej slovenskej nezamestnanosti: nízkych a nesprávnych zručnostiach, slabej ochote a možnostiach sa presťahovať, nedobudovanej fyzickej infraštruktúre a spoločenskému vylúčeniu najmä Rómov.
Ak sa zameriame na rýchle riešenia, menej sympatií nachádzam pre selektívne, často lobistické dotácie alebo zníženia daní pre jednotlivé sektory a podniky. Sú drahé a nezamestnanosťou zásadne nepohnú.
Pri priamej podpore zamestnávania je základným úskalím nedostatok a asymetria informácií. Počas dočasného prepadu dopytu, aký dnes prežívame, sa oplatí podporiť ľudí, ktorí by sa inak nezamestnali, alebo boli prepustení. A firmy, ktoré by inak prepúšťali či nenajímali. A zároveň sú možno v problémoch, no biznisovo zdravé, nie na neodvratnej ceste k zániku. Vedieť ich nájsť je úplne zásadné pre akúkoľvek realistickú možnosť okamžitého, pozitívneho ovplyvnenia zamestnanosti.
Lebo, nalejme si čistého vína, ak potrebujeme impulz zamestnanosti, okamžitý a bez fiškálneho vplyvu, jedinou možnosťou je rozšíriť existujúce aktívne politiky trhu práce podobným spôsobom. Mnohé iné nápady pripomínajú skôr pokusy vyriešiť matematický problém žutím žuvačky.
Autor je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky a hlavný ekonóm ministerstva financií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.