Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kim Najväčší

.časopis .týždeň vo svete

.dotcomová alebo Dotcomova revolúcia? Rozdiel v dĺžni je tu podstatný, pretože muž, ktorý si dal úradne zmeniť meno na Kim Dotcom, sa vyhlasuje za revolucionára. To, že zároveň je kriminálnik a milovník absurdného luxusu, zdôrazňuje menej. Ale tak to s revolucionármi často býva.

Internetový podnikateľ Kim Dotcom je obvinený z viacerých trestných činov. Posedel si už aj vo väzení, zavreli mu jeho stránku Megaupload, ktorá bola vo svojich najlepších časoch taká populárna, že predstavovala až štyri percentá celkovej prevádzky internetu. (Ešte teraz, rok po uzavretí, má slávny Megaupload stále niekoľko miliónov návštevníkov za mesiac, a to napriek tomu, že stránka už neukazuje nijaký obsah.)

.ako sa prikrmuje legenda
Meno a tvár Kima Dotcoma ostávajú stále spojené s podozrivými aktivitami, aké veľmi neradi vidia dozorcovia nad copyrightmi. No pre mnohých ľudí je zároveň symbolom slobodného internetu, ba dokonca aj ochrancom ich súkromia. Najmä na tejto časti svojho imidžu Kim Dotcom cielene pracuje. Na svojej novej stránke Mega, ktorá je nástupkyňou Megauploadu, ponúka veľký priestor na ukladanie súborov pre individuálnych používateľov, a to tak, aby sa k týmto súborom nedostal žiadny kontrolný a regulačný orgán, žiadna štátna autorita, skrátka nikto okrem toho, kto si súbor v Dotcomovom cloude uloží.
Teraz navyše vyhlásil, že ponúkne svojim používateľom aj možnosť šifrovaného e-mailu – nech sú správy, ktoré posielajú a dostávajú, v bezpečí pred nepozvanými očami. Kim Dotcom vie veľmi dobre, čoho sa ľudia boja. A dokáže to využiť. Ale vie niekto iný, kto je vlastne Kim Dotcom?
Ak niekomu meno „najväčšieho internetového podnikateľa“ (dvojmetrový a tukom mohutne obalený Kim Dotcom sa takto označuje bez rozpakov a sám), pripomína severokórejskú dynastiu diktátorov, je to čisto náhodné. Kim Dotcom sa narodil v Nemecku v roku 1974 ako syn nemeckého otca a fínskej matky pod menom Kim Schmitz. Keď v ére svojho podnikateľského rozmachu zatúžil symbolicky poďakovať dotcomovej revolúcii za to, čo z neho urobila, krstné meno si ponechal a namiesto nemeckého Schmitza sa stal kozmopolitným Dotcomom. Urobil to legálne – a to je aj jedna z tých nemnohých príležitostí, pri ktorých sa nedostal do konfliktu so zákonom.
Kim totiž tancoval na tenkej hrane zákonnosti ešte skôr, ako sa stal Dotcomom. Začínal v rodnom Nemecku ako hacker, čo v komunite počítačových bláznov nebola výnimka. Robil to, ako tvrdí dnes, z mladíckej nerozvážnosti. Chvastal sa, že prekonal ochranné systémy NASA, Pentagónu aj Citibank,  že prenikol do súkromných telefónnych ústrední PBX v amerických firmách. Svoju legendu ešte prikŕmil tvrdením, že sa mu podarilo vyrobiť a speňažiť absolútne neodpočúvateľný telefón. V roku 2001 sa v rozhovore pre britský Telegraph pochválil jánošíkovským kúskom. Vraj keď hackol Citibank, previedol z jej účtov dvadsať miliónov dolárov na účet Greenpeace. Greenpeace to poprela.

.geniálny hacker? Sotva.
Je pravda, že Kima v Nemecku v 90. rokoch zatkli, pretože predával ukradnuté čísla telefónnych kariet. Mesiac bol vo väzbe, potom ho prepustili. Vzápätí ho však znovu zavreli. Takto chvíľu pendloval medzi slobodou a väzením, nakoniec bol obvinený z počítačových podvodov, dátovej špionáže a iných „drobností“. Výsledkom však bol len dvojročný podmienečný trest, keďže v čase spáchania týchto činov bol mladistvý. Kim nelenil a všetko využil na svoje PR. Vyhlásil sa za odborníka na počítačovú bezpečnosť a núkal svoje služby firmám, ktoré chceli bojovať proti hackerom ich najvlastnejšími zbraňami.
Len čo vyšiel z väzenia, už sa mu, ako tvrdí, „začali hrnúť obchodné ponuky“. „O mesiac som už robil pre Lufthansu,“ vyhlásil Kim Dotcom. Ako sa to stalo? Ukázal tejto nemeckej leteckej spoločnosti slabiny v jej bezpečnostných systémoch, a tak sa stal jej bezpečnostným konzultantom. Fajn – keby sme sa na stránke Seclist.org, ktorá zhromažďuje informácie z dejín hackovania a počítačovej bezpečnosti, nedočítali, ako ho za to iní hackeri vysmiali. Kim Dotcom mal podľa nich v Lufthanse komplica, ktorý mu poskytol citlivé informácie. Dotcom ich pred manažmentom Lufthansy prezentoval ako dôkaz, že skutočne prenikol cez bezpečnostný systém firmy. A džob mal vo vrecku.
Tak nejako kombinoval Kim svoju legendu. Spájal útržky pravdy s príťažlivými bájkami, a najmä ohromoval technicky menej zdatnú verejnosť.
Nie je veľa dôkazov, že by bol Kim Dotcom až taký geniálny hacker, ako sa rád štylizoval. Z hackerskej komunity sa proti dôveryhodnosti jeho výkonov ozývali a stále ozývajú protesty. Ale nemožno mu uprieť, že využil atmosféru doby a zviezol sa na kulte hackerov – aj strachu z nich – ktorý sa zrodil v 90. rokoch. Dokázal to zúročiť pri podnikaní. Jeho luxusné autá – medzičasom mnohé z nich zhabané v rámci stíhania – by o tom mohli rozprávať celé ságy.

.novozélandský ohňostroj
Po odchode z Nemecka začas podnikal v Hongkongu, kde našiel, podľa vlastných slov, „parádne prostredie“ pre svoju činnosť. Práve počas tamojšieho pobytu sa stal úradne Dotcomom. A tam založil aj svoj Megaupload, najznámejšiu aktivitu. Ponúkol používateľom úložný priestor na ich súbory, a ponúkol im aj prístup. To znamenalo, že kto chcel, mohol svoje súbory, uložené na Megauploade, sprístupniť aj ďalším. Popularita stránky bola obrovská. No potom zasiahol Hollywood.
Kim Dotcom rád prezentuje stíhanie, ktoré má za Megaupload na krku, ako konšpiráciu hollywoodskych štúdií, americkej vlády a jej vazalov v medzinárodnom spoločenstve. Legendu to pekne živí. Pravda je, že je stíhaný za porušovanie autorských práv, pretože mal vedome umožňovať svojim používateľom, aby na Megauploade  mali prístup ku copyrightom chráneným dokumentom. USA žiadajú o jeho vydanie a Dotcom, ktorý medzitým zakotvil na Novom Zélande, kde získal privilegovaný status trvalého pobytu – výmenou za investície a podporu miestnym politikom – sa bráni, že nič zlé neurobil.
Zoznam obvinení je však dosť dlhý a nech už si verejnosť o Hollywoode a bezplatnom vlastnení diel myslí čokoľvek, Kim Dotcom rozhodne nebol ľudomil, ktorý by sprístupňoval obsah bez ohľadu na zisk. Má odhadom dvestomiliónový majetok (z ktorého však dosť pohlcujú právnické trovy.) Jazdí v drahých autách, vlastnil a stále vlastní luxusné nehnuteľnosti, fotografoval sa s modelkami z Playboya, a vôbec, rád vytváral dojem, že jeho životný štýl je, tak ako on, sám „najväčší“.
Dnes Dotcom kajúcne hlása, že sa zmenil a dostal rozum. S manželkou Monou má päť detí, takže imidž rodinne založeného polepšeného lotra vyzerá celkom pekne. Stránka Mega, ktorú spustil v januári, má symbolizovať  ďalší  jeho  pokus o zaradenie medzi úctyhodných biznismenov. Človek sa však neubráni dojmu, že Kim Dotcom na tej hrane balansuje rád a je len otázka času, keď sa v súvislosti s ním zase prevalí nejaký škandál.
Na otázku, či je Dotcom revolucionár, je však odpoveď možná už dnes. Je to revolucionár public relations a produktom, ktorý predáva, je on sám. Najväčší z najväčších.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite