Spolu ide takmer o 800 strán textu: prvý diel, ktorý pokrýva Ježišov život od krstu po premenenie, vyšiel v slovenčine v roku 2007 (predalo sa vyše 15-tisíc kusov), druhý diel, od príchodu do Jeruzalema po zmŕtvychvstanie, v roku 2011 (predalo sa vyše 5-tisíc kusov) a ten tretí, označený ako prológ, vyšiel teraz.
Tretí Ratzingerov Ježiš (autor si pri všetkých vydaniach okrem pápežského mena ponechal aj svoje civilné meno) je najútlejší, má len okolo 120 strán, ale napriek zameraniu na Ježišove detstvo čitateľa čakajú štyri kapitoly, ktoré Ježišove detstvo presahujú.
Napokon, taká je aj téma. Uchopiť totiž Ježišovo detstvo, príchod mesiáša na zem, pre teológa znamená obhájiť kresťanstvo voči judaizmu, obhájiť kresťanské (rozumej Kristocentrické) čítanie celej Biblie.
Začína sa to hneď v úvode. Pápež začína svoj text zvestovaním narodenia a previazanosťou narodenia Jána Krstiteľa a jeho bratanca Ježiša. A tak sa kniha začína Pilátovou otázkou „Odkiaľ si?“. Nečakajte žiadne triviality, Benedikt potrebuje obhájiť viac než to, že Ježiš sa narodil ako Žid. Jeho pôvod totiž musí dokazovať dve veci: Ježiš musí byť potomkom Abraháma a Dávida a súčasne Božím synom. Abrahám dostal od Boha prisľúbenie, „celý jeho život odkazuje na to, čo sa nachádza vpredu“ a Dávid dostal od Boha moc, „tvoj trón bude upevnený naveky“. Na jedno aj druhé musí Ježiš nadviazať a súčasne byť mesiášom, Božím synom. Musí mať svoju historickú aj božskú identitu. Pápež nás prevedie po Matúšovom a Lukášovom evanjeliu, vysvetlí rozdiely, prečo sa obidvaja evanjelisti zhodujú iba v niekoľkých menách a prečo sa napríklad nezhodujú ani v tom, kto bol otcom Jozefa, Ježišovho otčima.
Celkom osobité je miesto Jána Krstiteľa. Ježišov bratanec je posledným starozákonným prorokom, čo sa okrem kňazského pôvodu zdôraňuje jeho rodičmi, presnejšie narodením sa dovtedy neplodnej Alžbete a Zachariášovi, čím sa „ocitá v slávnom rade synov narodených neplodným rodičom vďaka zázračnému zásahu Boha“.
Jednou z najpútavejších častí knihy je opis roly Márie, Ježišovej matky. Ratzinger odkazuje na iných autorov a spolu s nimi identifikuje, ktoré miesta v evanjeliách by nebolo možné napísať, keby ich evanjelistom nesprostredkovala samotná Mária. Hoci sa teda Mária v evanjeliách spomína skôr minimálne a naposledy v Káne, pred prvým zázrakom, jej rola bola podľa autora ďaleko väčšia. Čitateľ pri rozoberaní Máriinej postavy pochopí, s akou pozornosťou možno Bibliu čítať. Napríklad vďaka rozboru jazyka. Benedikt napríklad analyzuje anjelov pozdrav „Zdravas“, poukáže na ďalšie významy gréckeho slova a tiež to, kde všade sa toto slovo ešte v Biblii použije. Rovnako ako to, kedy sa objaví anjel, ktorý to Márii oznámil. A všetko získava svoj zmysel. Mária je v celom príbehu dôležitá aj z ďalšieho dôvodu. Kresťanská tradícia to opisuje obrazom, že „počala ušami“, Ratzinger to rozširuje o význam slobodného rozhodnutia, ktoré musela urobiť. Boh jej počatie nemohol oznámiť ako hotovú vec, musela ho prijať a slobodne s ním súhlasiť.
Samozrejme, príde aj na objasnenie „narodenia z panny“. Autor opíše, aký význam malo narodenie z panny v antickom svete (napríklad narodenie Heraklesa), aký obraz to bol pre Vergília, ale najmä čo to znamená pre kresťanstvo: „Ak Boh nemá moc nad hmotou, potom nie je Bohom.“ Benedikt však aj reviduje niektoré tradície. Jednou z nich je dátum narodenia, pápež sa prikláňa k tvrdeniu, že Ježiš sa narodil niekoľko rokov skôr a druhou je čiastočné spochybnenie Troch kráľov (mudrcov) v biblickom príbehu. Ak rozmýšľate, či si neprečítať Nový zákon, začnite tým, že si prečítate Benediktovu trilógiu o Ježišovi.
Joseph Ratzinger/Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský. Prológ, Ježišovo detstvo, Dobrá kniha, 2012
Tretí Ratzingerov Ježiš (autor si pri všetkých vydaniach okrem pápežského mena ponechal aj svoje civilné meno) je najútlejší, má len okolo 120 strán, ale napriek zameraniu na Ježišove detstvo čitateľa čakajú štyri kapitoly, ktoré Ježišove detstvo presahujú.
Napokon, taká je aj téma. Uchopiť totiž Ježišovo detstvo, príchod mesiáša na zem, pre teológa znamená obhájiť kresťanstvo voči judaizmu, obhájiť kresťanské (rozumej Kristocentrické) čítanie celej Biblie.
Začína sa to hneď v úvode. Pápež začína svoj text zvestovaním narodenia a previazanosťou narodenia Jána Krstiteľa a jeho bratanca Ježiša. A tak sa kniha začína Pilátovou otázkou „Odkiaľ si?“. Nečakajte žiadne triviality, Benedikt potrebuje obhájiť viac než to, že Ježiš sa narodil ako Žid. Jeho pôvod totiž musí dokazovať dve veci: Ježiš musí byť potomkom Abraháma a Dávida a súčasne Božím synom. Abrahám dostal od Boha prisľúbenie, „celý jeho život odkazuje na to, čo sa nachádza vpredu“ a Dávid dostal od Boha moc, „tvoj trón bude upevnený naveky“. Na jedno aj druhé musí Ježiš nadviazať a súčasne byť mesiášom, Božím synom. Musí mať svoju historickú aj božskú identitu. Pápež nás prevedie po Matúšovom a Lukášovom evanjeliu, vysvetlí rozdiely, prečo sa obidvaja evanjelisti zhodujú iba v niekoľkých menách a prečo sa napríklad nezhodujú ani v tom, kto bol otcom Jozefa, Ježišovho otčima.
Celkom osobité je miesto Jána Krstiteľa. Ježišov bratanec je posledným starozákonným prorokom, čo sa okrem kňazského pôvodu zdôraňuje jeho rodičmi, presnejšie narodením sa dovtedy neplodnej Alžbete a Zachariášovi, čím sa „ocitá v slávnom rade synov narodených neplodným rodičom vďaka zázračnému zásahu Boha“.
Jednou z najpútavejších častí knihy je opis roly Márie, Ježišovej matky. Ratzinger odkazuje na iných autorov a spolu s nimi identifikuje, ktoré miesta v evanjeliách by nebolo možné napísať, keby ich evanjelistom nesprostredkovala samotná Mária. Hoci sa teda Mária v evanjeliách spomína skôr minimálne a naposledy v Káne, pred prvým zázrakom, jej rola bola podľa autora ďaleko väčšia. Čitateľ pri rozoberaní Máriinej postavy pochopí, s akou pozornosťou možno Bibliu čítať. Napríklad vďaka rozboru jazyka. Benedikt napríklad analyzuje anjelov pozdrav „Zdravas“, poukáže na ďalšie významy gréckeho slova a tiež to, kde všade sa toto slovo ešte v Biblii použije. Rovnako ako to, kedy sa objaví anjel, ktorý to Márii oznámil. A všetko získava svoj zmysel. Mária je v celom príbehu dôležitá aj z ďalšieho dôvodu. Kresťanská tradícia to opisuje obrazom, že „počala ušami“, Ratzinger to rozširuje o význam slobodného rozhodnutia, ktoré musela urobiť. Boh jej počatie nemohol oznámiť ako hotovú vec, musela ho prijať a slobodne s ním súhlasiť.
Samozrejme, príde aj na objasnenie „narodenia z panny“. Autor opíše, aký význam malo narodenie z panny v antickom svete (napríklad narodenie Heraklesa), aký obraz to bol pre Vergília, ale najmä čo to znamená pre kresťanstvo: „Ak Boh nemá moc nad hmotou, potom nie je Bohom.“ Benedikt však aj reviduje niektoré tradície. Jednou z nich je dátum narodenia, pápež sa prikláňa k tvrdeniu, že Ježiš sa narodil niekoľko rokov skôr a druhou je čiastočné spochybnenie Troch kráľov (mudrcov) v biblickom príbehu. Ak rozmýšľate, či si neprečítať Nový zákon, začnite tým, že si prečítate Benediktovu trilógiu o Ježišovi.
Joseph Ratzinger/Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský. Prológ, Ježišovo detstvo, Dobrá kniha, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.