Očami Doroty Nvotovej

Naposledy ma uchvátili slovenské topánky, ktoré priniesol jeden môj klient do Himalájí. Nikdy som také nevidela, väčšinou majú moji turisti na nohách približne to isté, s nadšením som ohmatávala ten masívny kus kože a keď som sa dozvedela, že sa ten úžasný kus poctivo ručne šitej obuvi, čo naozaj vydržala všetko, a na rozdiel od vibramových podrážok sa vôbec nešmýkala,  šije pod Tatrami, padla mi sánka. „Makara? Nikdy som o tom nepočula. Dnes som sa vybrala do malej dielničky v Huncovciach, kde pán Makara vyrába tieto topánky. Na policiach odpočívali masívne rolky hrubej kože a pánu Makarovi svietili oči, keď mi rozprával, ako svoje topánky vyrába. Každá jedna topánka je robená na mieru. Zákazníkovi nohu najprv obkreslí a pomeria. „Vidno, že veľa chodíte,” vraví mi, pozorujúc moje chodidlo na bielej A štvorke. Hrdo prikývnem. Keď už to nevidno na mojich tenkých paličkách, aspoň niekde sa to odrazilo. Skúšam si tento voňavý, pohodlný a kvalitný kus ručnej roboty, robenej s láskou, a objednávam ďalších 6 párov svojim šerpom do Himalájí. Po tých rokoch bol už čas na prémie. A nič lepšie na nohy do hôr som jakživ nevidela. Koža, koža iba koža. Žiadne supermoderné umeliny, navyše v oldschoolovom dizajne. Pán Makara sa teší, že sa teším a vysvetľuje mi celý proces. Behá od strojov ku kopytám a kávu mi zalieva rukami, čo viditeľne ťažko pracujú. Ja sa teším, že moji šerpovia budú behať po horách v kvalitných tatranských topánkach a on sa teší, že jeho topánky budú nosiť skutoční himalájski šerpovia. Stretli sa dvaja ľudia, čo robia prácu srdcom. Nakoniec si ešte odnášam pár sexi dámskych čižiem (pán Makara vám ušije čokoľvek) a sľubujem mu nepálsku „páperku“ mojej výroby. Pre toto sa oplatí robiť veci tak, ako ich človek cíti. Pre toto sa oplatí niekedy vystrčiť nos zo známych vychodených nákupných centier a objaviť napríklad tatranské topánky,  ktoré prejdú Himaláje. Keďže čítate tento časopis, asi vám takýto prístup nie je úplne cudzí. Niekedy je fakt dobre na svete. A dokonca aj na Slovensku.