Po trápnom extempore s historikom Jurajom Kalinom, ktorého Smer napokon pre odpor národného krídla v strane stiahol, si už Robert Fico nemohol dovoliť žiadne zaváhanie. Z obsadenia postu šéfa ÚPN, ktorý rozhodne nepatrí medzi nosné agendy Smeru, sa totiž stala politická kauza, ktorá vyplavila na povrch aj spodné prúdy v tejto ľavicovo sa profilujúcej strane. Preto vyslal Fico svojim ľuďom jasný signál: nájdite niekoho, kto bude všeobecne prijateľný a koho nebude možné prvoplánovo spochybniť.
. vzťah k Tisovi
Tento ťah mu vyšiel, dokonca s bonusom navyše: nového šéfa ÚPN zrejme podporila aj časť KDH, s ktorým chcel Smer vládnuť už v roku 2006. „Nech bude zvolený ktorýkoľvek z kandidátov, budem spokojný,“ povedal ešte pred voľbou Pavol Hrušovský, hoci jeho strana navrhla Mariána Gulu. Krajňáka zrejme podporila aj časť klubu Obyčajných ľudí, kde sa zastavil krátko pred hlasovaním. Niet pochýb, že je prijateľný aj pre katolícku cirkev, s ktorou má Fico tradične dobré vzťahy.
Päťdesiatročný otec štyroch detí Krajňák totiž vyštudoval teológiu, istý čas pôsobil aj v katolíckej televízii Lux. Od roku 2000 je navyše členom Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru. „Je to človek z tradičnej konzervatívnej rodiny,“ hovorí o Krajňákovi jeden z jeho bývalých kolegov. Jeho otec Jozef dostal za komunizmu dva roky za to, že v roku 1965 na pohrebe biskupa Vojtaššáka ostro kritizoval vtedajší režim. Politického väzňa Vojtaššáka, hrdinu vzdoru voči komunizmu, ktorý sa však za Tisa až príliš zblížil s ľudáckym režimom, poznal Jozef Krajňák osobne a vážil si ho.
Aký je však vzťah jeho syna k slovenskému štátu? Ondrej Krajňák hovorí, že výpovede obetí holokaustu, ktoré zaznamenal ako dokumentarista ÚPN, v ňom zanechali hlbokú stopu. Kriticky sa vyjadril aj na adresu Jozefa Tisa, o ktorom povedal, že nesie politickú zodpovednosť za deportácie Židov. Vzápätí však čiastočne relativizoval prístup vtedajších elít k rasovému prenasledovaniu tohto etnika zmienkou, že išlo o „širší fenomén, nie nejaké slovenské špecifikum“.
. izolovaný od médií
Keď má navyše Krajňák jasne povedať, čo si myslí o názoroch, že za slovenského štátu sa mali ľudia dobre, odpovedá neurčito: „Toto obdobie treba vážne prehodnotiť.“ Zároveň sa zastal Petranského, keď povedal, že ÚPN za jeho éry neobhajoval ľudácky režim. Počas prezentácie v parlamente povedal aj ďalšie vety, ktoré vzbudzujú pochybnosti, čo chce vlastne vyjadriť: historici ÚPN sa vraj s odvahou venujú témam, ktoré boli doteraz tabuizované. „Sú tu totiž aj historici, ktorí sa radšej vyhýbajú pálčivým témam a len opakujú nikoho nevyrušujúce stereotypy.“
Čo konkrétne mal Krajňák na mysli? Podobným spôsobom totiž argumentoval aj Petranský, keď ospravedlňoval zhovievavosť historikov ÚPN k Tisovmu režimu. Na komplexnejší rozhovor, v ktorom by podrobnejšie vysvetlil svoje postoje, sa však Krajňák zatiaľ neodhodlal. Pred voľbou poskytol len dva nekonfliktné spravodajské rozhovory – pre agentúru SITA a server aktualne. sk. Po zvolení bol v televízii TA3, kde v diskusii so slabým moderátorom len opakoval slogany o tom, aká dôležitá je pamäť národa a podobne.
Inak bol Krajňák dokonale izolovaný od novinárov, naponáhlo mal aj po vypočutí pred ľudskoprávnym výborom parlamentu. Mimochodom, v Smere sa uvažovalo aj o historikovi SAV Jánovi Hlavinkovi, ktorého presadzoval minister školstva Dušan Čap lovič. Údajne však neprešiel aj preto, že je príliš vyhranený v židovskej otázke, keďže ako odborník sa zaoberá najmä arizáciami či deportáciami...
. ambiciózny dobrák
Spomínanými rozhovormi zároveň Krajňák potvrdil povesť ambiciózneho človeka,ktorému veľmi záleží na tom, aby sa stal novým šéfom ÚPN. Hoci nie je členom Smeru, pred voľbou sa k tejto strane jednoznačne prihlásil, pochválil aj sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Aj jeho vystú - penie pred hlasovaním v parlamente bolo koncipované tak, aby si nikoho nepohneval: jedným dychom sa poďakoval Langošovi, Petranskému, Smeru aj Ľudovej platforme. Na konkrétne otázky o smerovaní ústavu a kontroverznej publikačnej činnosti Krajňák priamo neodpovedal – obmedzil sa len na konštatovanie, že ÚPN pod jeho vedením sa bude k citlivým témam vyjadrovať „vyvážene a zodpovedne“, respektíve, že on ako predseda sa bude snažiť „spojiť názorové skupiny historikov a inšpirovať ich na spoluprácu“. Krajňák sa chce dohodnúť aj s ľuďmi, ktorých Petranský z ústavu vyhodil: keď má však povedať, čo urobí so samotným Petranským alebo s komunistom Bobákom, tvrdí, že na personálne otázky potrebuje sto dní...
Krajňák si je pritom vedomý, že vzťahy vnútri ústavu sú maximálne vyhrotené, čo je pre každú inštitúciu (firmu) demotivujúce. Na radikálny rez však nemá povahu. „Je to nekonfliktný typ človeka, ktorý nevie buchnúť dverami. Pôsobí skôr ako muž dialógu, ktorý si chce všetko vysvetliť a vydis - kutovať,“ hovorí jeden z našich zdrojov. Podľa neho preto hrozí, že ľudia okolo neho sa budú snažiť zneužiť jeho dobrácku povahu.
.status quo
Na druhej strane, Krajňák sa už postavil aj proti Petranskému: napríklad sa zastal ľudí ako Patrik Dubovský, keď ich chcel bývalý šéf ÚPN prepustiť. Problém je, že jeho slovo nemá váhu. „Je to slušný človek, ale nikdy by mi nenapadol ako niekto, kto patrí na čelo ÚPN,“ hovorí bývalý zamestnanec ústavu, ktorý si neželá byť menovaný. Krajňákovou nevýhodou môže byť aj to, že nemá skúsenosti s riadením väčšieho celku. „Je pre mňa veľkou neznámou. Jedna vec je stretnúť ho na Festivale slobody a príjemne sa porozprávať, druhá vec vidieť ho riadiť takúto inštitúciu,“ myslí si jeden z jeho kolegov.
Krajňák natočil viacero užitočných dokumentov o zločinoch komunizmu. Podľa ľudí z jeho okolia ho bavia aj prednášky na školách, kde vie pútavo rozprávať príbehy obetí totality. Jeho zámerom je tiež venovať viac pozornosti rómskemu holokaustu či ľuďom, ktorí boli odvlečení do sovietskych gulagov. Oceniť treba aj snahu o zlepšenie vzťahov s inými historickými inštitúciami, i keď je otázne, či bude mať Krajňák, ako človek mimo fachu, potrebný rešpekt. Zdá sa, že ÚPN pod jeho vedením bude mať o čosi lepší imidž ako za Petranského, ale bude to naozaj zásadnejšia zmena k lepšiemu?
.chýba silná vízia
Krajňák nemá charizmu Jána Langoša, príbeh Františka Mikloška ani razanciu Juraja Kalinu. V situácii, v akej sa dnes nachádza ÚPN, je pritom potrebná pevná ruka a jasné nastavenie pravidiel – v personálnych aj ideových otázkach. Inak hrozí, že ústav sa úplne rozsype a príde aj o posledných odborníkov, ktorých ničia neustále intrigy a vnútorné spory s ľuďmi okolo Petranského. Nový šéf ÚPN by mal ponúknuť aj silnú víziu, ako ďalej. S obľúbeným citátom, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať, si Krajňák šesť rokov po Langošovej smrti určite nevystačí.
. vzťah k Tisovi
Tento ťah mu vyšiel, dokonca s bonusom navyše: nového šéfa ÚPN zrejme podporila aj časť KDH, s ktorým chcel Smer vládnuť už v roku 2006. „Nech bude zvolený ktorýkoľvek z kandidátov, budem spokojný,“ povedal ešte pred voľbou Pavol Hrušovský, hoci jeho strana navrhla Mariána Gulu. Krajňáka zrejme podporila aj časť klubu Obyčajných ľudí, kde sa zastavil krátko pred hlasovaním. Niet pochýb, že je prijateľný aj pre katolícku cirkev, s ktorou má Fico tradične dobré vzťahy.
Päťdesiatročný otec štyroch detí Krajňák totiž vyštudoval teológiu, istý čas pôsobil aj v katolíckej televízii Lux. Od roku 2000 je navyše členom Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru. „Je to človek z tradičnej konzervatívnej rodiny,“ hovorí o Krajňákovi jeden z jeho bývalých kolegov. Jeho otec Jozef dostal za komunizmu dva roky za to, že v roku 1965 na pohrebe biskupa Vojtaššáka ostro kritizoval vtedajší režim. Politického väzňa Vojtaššáka, hrdinu vzdoru voči komunizmu, ktorý sa však za Tisa až príliš zblížil s ľudáckym režimom, poznal Jozef Krajňák osobne a vážil si ho.
Aký je však vzťah jeho syna k slovenskému štátu? Ondrej Krajňák hovorí, že výpovede obetí holokaustu, ktoré zaznamenal ako dokumentarista ÚPN, v ňom zanechali hlbokú stopu. Kriticky sa vyjadril aj na adresu Jozefa Tisa, o ktorom povedal, že nesie politickú zodpovednosť za deportácie Židov. Vzápätí však čiastočne relativizoval prístup vtedajších elít k rasovému prenasledovaniu tohto etnika zmienkou, že išlo o „širší fenomén, nie nejaké slovenské špecifikum“.
. izolovaný od médií
Keď má navyše Krajňák jasne povedať, čo si myslí o názoroch, že za slovenského štátu sa mali ľudia dobre, odpovedá neurčito: „Toto obdobie treba vážne prehodnotiť.“ Zároveň sa zastal Petranského, keď povedal, že ÚPN za jeho éry neobhajoval ľudácky režim. Počas prezentácie v parlamente povedal aj ďalšie vety, ktoré vzbudzujú pochybnosti, čo chce vlastne vyjadriť: historici ÚPN sa vraj s odvahou venujú témam, ktoré boli doteraz tabuizované. „Sú tu totiž aj historici, ktorí sa radšej vyhýbajú pálčivým témam a len opakujú nikoho nevyrušujúce stereotypy.“
Čo konkrétne mal Krajňák na mysli? Podobným spôsobom totiž argumentoval aj Petranský, keď ospravedlňoval zhovievavosť historikov ÚPN k Tisovmu režimu. Na komplexnejší rozhovor, v ktorom by podrobnejšie vysvetlil svoje postoje, sa však Krajňák zatiaľ neodhodlal. Pred voľbou poskytol len dva nekonfliktné spravodajské rozhovory – pre agentúru SITA a server aktualne. sk. Po zvolení bol v televízii TA3, kde v diskusii so slabým moderátorom len opakoval slogany o tom, aká dôležitá je pamäť národa a podobne.
Inak bol Krajňák dokonale izolovaný od novinárov, naponáhlo mal aj po vypočutí pred ľudskoprávnym výborom parlamentu. Mimochodom, v Smere sa uvažovalo aj o historikovi SAV Jánovi Hlavinkovi, ktorého presadzoval minister školstva Dušan Čap lovič. Údajne však neprešiel aj preto, že je príliš vyhranený v židovskej otázke, keďže ako odborník sa zaoberá najmä arizáciami či deportáciami...
. ambiciózny dobrák
Spomínanými rozhovormi zároveň Krajňák potvrdil povesť ambiciózneho človeka,ktorému veľmi záleží na tom, aby sa stal novým šéfom ÚPN. Hoci nie je členom Smeru, pred voľbou sa k tejto strane jednoznačne prihlásil, pochválil aj sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Aj jeho vystú - penie pred hlasovaním v parlamente bolo koncipované tak, aby si nikoho nepohneval: jedným dychom sa poďakoval Langošovi, Petranskému, Smeru aj Ľudovej platforme. Na konkrétne otázky o smerovaní ústavu a kontroverznej publikačnej činnosti Krajňák priamo neodpovedal – obmedzil sa len na konštatovanie, že ÚPN pod jeho vedením sa bude k citlivým témam vyjadrovať „vyvážene a zodpovedne“, respektíve, že on ako predseda sa bude snažiť „spojiť názorové skupiny historikov a inšpirovať ich na spoluprácu“. Krajňák sa chce dohodnúť aj s ľuďmi, ktorých Petranský z ústavu vyhodil: keď má však povedať, čo urobí so samotným Petranským alebo s komunistom Bobákom, tvrdí, že na personálne otázky potrebuje sto dní...
Krajňák si je pritom vedomý, že vzťahy vnútri ústavu sú maximálne vyhrotené, čo je pre každú inštitúciu (firmu) demotivujúce. Na radikálny rez však nemá povahu. „Je to nekonfliktný typ človeka, ktorý nevie buchnúť dverami. Pôsobí skôr ako muž dialógu, ktorý si chce všetko vysvetliť a vydis - kutovať,“ hovorí jeden z našich zdrojov. Podľa neho preto hrozí, že ľudia okolo neho sa budú snažiť zneužiť jeho dobrácku povahu.
.status quo
Na druhej strane, Krajňák sa už postavil aj proti Petranskému: napríklad sa zastal ľudí ako Patrik Dubovský, keď ich chcel bývalý šéf ÚPN prepustiť. Problém je, že jeho slovo nemá váhu. „Je to slušný človek, ale nikdy by mi nenapadol ako niekto, kto patrí na čelo ÚPN,“ hovorí bývalý zamestnanec ústavu, ktorý si neželá byť menovaný. Krajňákovou nevýhodou môže byť aj to, že nemá skúsenosti s riadením väčšieho celku. „Je pre mňa veľkou neznámou. Jedna vec je stretnúť ho na Festivale slobody a príjemne sa porozprávať, druhá vec vidieť ho riadiť takúto inštitúciu,“ myslí si jeden z jeho kolegov.
Krajňák natočil viacero užitočných dokumentov o zločinoch komunizmu. Podľa ľudí z jeho okolia ho bavia aj prednášky na školách, kde vie pútavo rozprávať príbehy obetí totality. Jeho zámerom je tiež venovať viac pozornosti rómskemu holokaustu či ľuďom, ktorí boli odvlečení do sovietskych gulagov. Oceniť treba aj snahu o zlepšenie vzťahov s inými historickými inštitúciami, i keď je otázne, či bude mať Krajňák, ako človek mimo fachu, potrebný rešpekt. Zdá sa, že ÚPN pod jeho vedením bude mať o čosi lepší imidž ako za Petranského, ale bude to naozaj zásadnejšia zmena k lepšiemu?
.chýba silná vízia
Krajňák nemá charizmu Jána Langoša, príbeh Františka Mikloška ani razanciu Juraja Kalinu. V situácii, v akej sa dnes nachádza ÚPN, je pritom potrebná pevná ruka a jasné nastavenie pravidiel – v personálnych aj ideových otázkach. Inak hrozí, že ústav sa úplne rozsype a príde aj o posledných odborníkov, ktorých ničia neustále intrigy a vnútorné spory s ľuďmi okolo Petranského. Nový šéf ÚPN by mal ponúknuť aj silnú víziu, ako ďalej. S obľúbeným citátom, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať, si Krajňák šesť rokov po Langošovej smrti určite nevystačí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.