Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skrytý pôvab cudnosti

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

V našich končinách ju poznáme skôr sušenú. Čerstvú ste ju možno ochutnali na dovolenke v Stredomorí. A tá chuť vás načisto opantala. Keď vám niekto ukáže figu – na to sa predsa len tak nezabúda.

Jej korene siahajú podľa vedcov až k roku 9400 pred Kristom, presné miesto sa nachádza 13 kilometrov od bájneho Jericha. Tam vraj kedysi stála najstaršia možná figa. No my spolu s kopou módnych návrhárov a štylistov vieme svoje. Figa je tu s nami predsa už od prvopočiatku. Veď to bola naša prvá odedza! Práve figovým listom zahalili naši prapredkovia Adam a Eva svoje intímne partie, keď sa hneď po zjedení zakázaného ovocia zo stromu poznania hlboko zamysleli nad svojimi primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi. A tam sa víťazný pochod figy našou civilizáciou ani zďaleka nekončí! V Egypte sa ňou napríklad zhusta liečilo. Romulus a Remus pod ňou cicali z vlčice materinské mlieko a projektovali Rím. Ježiš zas pri jednej fige, ktorá nerodila, chytil také nervy, že ju preklial, až uschla. Buddha na inej strane sveta pod ňou posedel, celý precitol a osvietilo ho. Celkovo má toho naša figa na rováši dosť. Aj u nás sa udomácnila. Nie však ako strom, ale v podobe pekného, írečitého výrazu, ako druhému povedať, že od nás nedostane nič. Dá sa mu to aj nonverbálne naznačiť a ukázať mu ju päsťou. Vraj toto gesto a slovné spojenie pochádza zo starovekého Grécka, kde sa už vtedy slovo figa používalo prenesene na označenie niečoho, čo má prázdne jadro. Čiže v ňom nie je nič. Dokonca jazykovedci a etymológovia tvrdia, že aj naše krásne slovo „fuk“, v zmysle „je mi to fuk“ pochádza práve z gréckeho fic, ficus. Gréci si zrejme všimli, že figa je nejaké čudné ovocie. Figovník totiž vôbec nekvitne a jeho plody sú zároveň kvetom, aj ovocím. Figa zázračne kvitne dovnútra. A na to, aby sa opelila, potrebuje špeciálny druh ôs, ktoré ponapichujú samčie kvety a prenesú z nich peľ na tie samičie. Figa je teda jeden z najcudnejších stromov. Svoju krásu – nádherné a šťavnaté iskrivoružové kvetoplody – neukazuje len tak na počkanie. Skrýva ju pred nami až dovtedy, kým ju neochutnáme. Aj pre túto vlastnosť bola odjakživa považovaná za symbol ženstva. Samozrejme, prispel k tomu aj jej tvar, ktorý pripomína maternicu a aj jej krvavočervené, vláčne vnútro.
V staroveku sa považovala za jedno z najvýznamnejších ovocí a slúžila najmä ako sladidlo, keď ešte ľudstvo nepoznalo cukor. Každý poriadny gazda mal mať vo dvore minimálne dva figovníky. Epikuros dokonca tvrdil, že s dvoma figovníkmi a dvoma prasaťami dokážete prežiť celý rok. A ten by mal niečo o výžive vedieť. Figami sa v starovekom Ríme kŕmili otroci, aby mali výdrž a taktiež husi, keď si patriciovia zaželali mať na stole predchodcu známeho foie gras. Figy dokázali s husacou pečeňou presne také isté zázraky, ako dnes kukurica. Starogrécki bačovia zas figovými prútmi miešali kozie a ovčie mlieko, keď z neho chceli syr. Figovník totiž vylučuje latex, ktorý pomáha pri jeho zrážaní.
Svet pozná tri druhy jedlých fíg. Čierne figy, ktoré majú hrubšiu kožu a používajú sa prevažne na sušenie, zelené figy s najjemnejšou kožou a pomerne šťavnatou dužinou a nakoniec fialové figy, ktoré sa považujú za najdelikátnejšie a najsladšie. Keďže sa veľmi ťažko udržujú v dobrom stave, dajte si pozor pri ich nákupe. Majú byť mäkké, no bez poškodení a preliačin. Iba vtedy sa vám na jazyku stane zázrak a z cudného ovocia sa vykľuje hriešne chutné ovocie.

Každý dostane figu/
U nás sú čerstvé figy kvôli ich delikátnej preprave príliš drahým ovocím. Preto je zbytočné spomínať tu fantastické recepty na nakladané figy v červenom víne, na ktoré potrebujete minimálne kilogram prvotriednych čerstvých fíg. Tento husársky stredomorský alkoholický kúsok by nás zrejme vyšiel veľmi draho. Ale ako predjedlo alebo dezert, keď čakáme nejakú fajnovú návštevu, nám čerstvé figy poslúžia vynikajúco. A vonkoncom ich nemusíme pripravovať na sladko. Podobne ako hrušky sa totiž skvelo snúbia s akýmkoľvek syrom. Predovšetkým so syrmi s výraznou chuťou vytvárajú jedinečnú dvojicu. Môžeme ich zamiešať spolu s ním do šalátu alebo syrom figu jednoducho naplniť. Kúpime každému hosťovi jednu figu. Opatrne ju zvrchu rozrežeme na štvrtinky, no nie do konca, aby sme ju mohli roztvoriť. Do roztvorenej figy položím hrudku obľúbeného syra, môže byť aj gorgonzola alebo kozí syr a takéto mešce položíme na panvicu. Figy zahrievame, až kým sa v nich syr neroztopí. Preložíme na dezertný tanierik, zakvapneme hriešne drahým olivovým olejom a ešte drahším balzamikovým octom a podávame.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite