Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Likvidovať jeden prípad za druhým

.časopis .film

V utorok večer sa pred bratislavským Kinom Lumiére tlačia desiatky ľudí. Ešte viac je ich vo vestibule. V samotnej kinosále už nie sú voľné ani len miesta na schodoch. O premiéru filmu Pavla Palečka Vrahem z povolání je obrovský záujem.

Životopis Karla Vaša pripomína postavu zo schematicky napísaného historického románu: autor nechce svoj príbeh príliš komplikovať, a tak vytvorí antihrdinu, na ktorého plecia naloží všetko zlo storočia: inteligentný mladík zo židovského Užhorodu sa z gulagu dostáva aktívnym udávaním spoluväzňov (často ich to stojí život), počas vojny nebojuje s nepriateľom, ale radšej likviduje nekomunistických spolubojovníkov, po vojne zatkne dirigenta Talicha, nariadi zastrelenie belgického spolupracovníka Američanov Emila DeBackera, vycvičí „bezpečnostné oddiely”, ktoré následne hromadne zabíjajú českých Nemcov v Postoloprtoch. Iniciuje a ako sudca a prokurátor riadi politické procesy, medzi nimi aj justičnú vraždu generála Heliodora Píku. Je známy ako sadista a násilník. Komunisti ho odsúdia a zavrú. Z väzenia sa však dostane a je vyhlásený za nevinného. Až do dôchodku je politický propagandista. Po páde komunizmu ho začnú vyšetrovať za justičnú vraždu generála Píku, Najvyšší súd Českej republiky však tento zločin označí za premlčaný. V pokoji sa dožíva takmer 97 rokov a bez pozorovateľných výčitiek svedomia zomiera.
„Prvýkrát som jeho meno počul na vysokej škole, kde sme sa o ňom učili,” hovorí po premiére filmu historik a dokumentarista Pavel Paleček. „Keď som zistil, že žije a že je ochotný o svojom živote hovoriť, tak som sa pokúsil natočiť to.” Pavlovi Palečkovi sa to podarilo aj vďaka zvláštnemu nedorozumeniu: „V deväťdesiatych rokoch chcel Fero Fenič o Vašovi natočiť jednu časť seriálu Galéria elity národa, pretože mu niekto povedal, že je to významný vojak, ktorý pôsobil v Sovietskom zväze. Stretla sa s ním redaktorka z Feničovho štábu, porozprávala sa s ním, pochopila, o koho ide a nikdy sa už za ním nevrátili,” hovorí Pavel Paleček. „On však stále čakal, že niekto príde a niečo o ňom nakrúti, a postaví mu tak podľa neho zaslúžený pomník. A prišiel som ja,” dodáva s úsmevom. Aj preto, že si Karel Vaš myslel, že pôjde o oslavný dokument, rozprával pred kamerou ochotne a pomerne otvorene. „Bol veľmi chladný, prísny, ale dokázal hovoriť o osobných veciach, ktoré nazýval veľmi prekvapivo. Keď napríklad hovoril o tom, že sa miloval s nejakým dievčaťom, povedal, že „vykonal súlož”.  Zvláštny obrat u 90-ročného človeka,” spomína český dokumentarista.
Dokument Vrah z povolání prestriháva Vašove spomienky s hranými rekonštrukciami (rolu Karla Vaša citlivo, bez zbytočného prehrávania zvládol Petr Jeništa z HaDivadla, filmom diváka civilne sprevádza výtvarník David Černý), s dobovými materiálmi a so spomienkami obetí. Tie sú zo všetkého najsilnejšie: starí páni, často už fyzicky slabí, rozprávajú bez hnevu, no o to silnejšie. „Keby som mal silu, bez výčitiek svedomia by som ho zabil,” hovorí bystrý starček, ktorého Vaš dostal na dlhé roky do väzenia. Vojnový veterán, nositeľ Radu Bieleho leva, antifašista a antikomunista Pravomil Raichl, pre ktorého Vaš žiadal trest smrti a ktorý neskôr ušiel z Leopoldova aj zo stalinistického Československa, však silu mal. Keď sa v Amerike dozvedel, že najvyšší súd Vaša oslobodil, zobral si svoju winčestrovku a priletel do Prahy. Plánoval Vaša zastreliť a prihlásiť sa polícii. Spojil sa s dvoma starými spolubojovníkmi a naplánoval atentát symbolicky na 25. februára 2002. V to ráno, po tom, ako si zavolal taxík, ktorý ho mal zaviezť za Vašom, však 81-ročný vojak zomrel na infarkt. Karel Vaš žil ďalších 10 rokov. Rozsudok nad vrahom, ktorý ani v posledných rokoch života neprejavil čo i len stopu ľútosti, tak zrejme vynesie iný sudca.
Pýtal som sa Pavla Palečka, či predsa len pri svojich spomienkach Karel Vaš niekedy neprejavil emócie. „Ani nie, ale niekoľkokrát sa preriekol. Napríklad, keď hovoril o tom, ako ľudí na vojne likvidovali. Keď videl, že sme z toho vydesení, povedal: ,Likvidovať  znamená likvidovať administratívne, úradne, likvidovať jeden prípad za druhým.‘ Vtedy si človek uvedomil, že ten človek je morálne niekde úplne inde.”

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite