To moje miesto, kde by som na promenáde chcel mať byt s balkónom smerom k moru, kde by som sa mohol kochať tým zdanlivo nekonečným výhľadom, je v poľskom Swinoujscie alebo po nemecky Swinemünde, jedinom poľskom meste, ktoré je na západ od Odry a Nisy. Je to na hranicou rozdelenom poľsko-nemeckom polostrove Usedom a už z tohto hľadiska mi to pripadá ako ideálne miesto. Borovicové lesy, nekonečné a neskutočne široké pláže s tým najjemnejším pieskom, aký poznám. A tých pár stoviek kilometrov je približne toľko ako z Karlových Varov do moravsko-sliezskych Beskýd.
Jedna vec mi však ten sen kazí. Povesť Baltu ako stoky Európy, najšpinavšieho mora, aké na tomto našom kontinente vôbec máme. Človeku sa to skoro nechce veriť, veď okolo žijú také poriadkumilovné národy ako Fíni, Švédi, Dáni a o Nemcoch už ani nehovoriac. Lenže možno tých šesť až desať miliónov Rusov na brehoch Baltu stačí. A k nim pár miliónov Poliakov, ktorí sú síce oveľa lepší ako Rusi, ale k Nemcom majú ďaleko asi ako Slováci k Rakúšanom.
Stotisíc kilometrov Baltu je vraj mŕtvym morom, baltické tresky majú v pečeni toľko dioxínov a ďalších toxických svinstiev, že sa ich konzumácia vrelo neodporúča. Ale na druhej strane, pamätám sa na časy, keď Vltava v Prahe páchla a v Labe by sa vykúpal len samovrah. Tak možnože aj Balt bude ešte na konci môjho života čistým morom, plným života a pečeň z tamojšej tresky sa zase bude dať jesť. Hádam sa toho dočkám a na svojom balkóne vo Swinemünde budem šťastne čakať na posledný zo svojich západov slnka.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
Jedna vec mi však ten sen kazí. Povesť Baltu ako stoky Európy, najšpinavšieho mora, aké na tomto našom kontinente vôbec máme. Človeku sa to skoro nechce veriť, veď okolo žijú také poriadkumilovné národy ako Fíni, Švédi, Dáni a o Nemcoch už ani nehovoriac. Lenže možno tých šesť až desať miliónov Rusov na brehoch Baltu stačí. A k nim pár miliónov Poliakov, ktorí sú síce oveľa lepší ako Rusi, ale k Nemcom majú ďaleko asi ako Slováci k Rakúšanom.
Stotisíc kilometrov Baltu je vraj mŕtvym morom, baltické tresky majú v pečeni toľko dioxínov a ďalších toxických svinstiev, že sa ich konzumácia vrelo neodporúča. Ale na druhej strane, pamätám sa na časy, keď Vltava v Prahe páchla a v Labe by sa vykúpal len samovrah. Tak možnože aj Balt bude ešte na konci môjho života čistým morom, plným života a pečeň z tamojšej tresky sa zase bude dať jesť. Hádam sa toho dočkám a na svojom balkóne vo Swinemünde budem šťastne čakať na posledný zo svojich západov slnka.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.