Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Parlamentné siroty

.ján Oravec .časopis

Priveľké množstvo zákonov a ich katastrofálna nekvalita, pre ktorú je na Slovensku takmer nemožná jednoznačná interpretácia – to sú dve vizitky legislatívnej činnosti parlamentu.

Vinou nekvalitných zákonov sú občania a podnikatelia vystavení právnej neistote a nevedia sa domôcť adekvátnej právnej ochrany. Prečo je to tak a čo sa s tým dá robiť?
Všetci poznáme výjavy z hlasovaní v parlamente s palcami hore a dole. Parlament sa stal hlasovacou mašinériou vlády, zabezpečuje schvaľovanie jej návrhov zákonov a ak túto schopnosť stratí, považuje sa to za krízový stav, ktorý treba odstrániť novými voľbami. Každý študent, a nielen práva, sa v škole učí o princípe deľby moci do troch pilierov: zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Nielen na Slovensku sa však tento princíp ignoruje. Výkonná moc de facto splynula so zákonodarnou. Víťazi volieb získavajú kontrolu nielen nad exekutívou, teda vládou, ministerstvami či ďalšími subjektmi verejného sektora, ale aj nad zákonodarnou mocou. Výsledkom je, že sa nielen stratila kontrolná funkcia parlamentu vo vzťahu k vláde, ale ten prestáva byť skutočným oponentom, ktorý by zámery vlády prefiltroval inou optikou a jej návrhy legislatívy by buď modifikoval, alebo vracal na prepracovanie.
Zmena parlamentu zo slúžky na autonómny pilier moci by si vyžadovala zásadnú ústavnú zmenu politického systému. A zmena tohto rozsahu nie je možná bez podrobnej a odbornej verejnej diskusie. Tá sa však ešte ani nezačala, pretože splynutie výkonnej a zákonodarnej moci zatiaľ nepovažuje za významný problém dostatočný počet relevantných ľudí. A politikom súčasný stav vyhovuje, inak by systém až tak nezdegeneroval. Politikom pri moci vyhovuje pohodlné vládnutie, keď si cez parlament pretlačia, čo chcú. A politici v opozícii, aj keď túto prax kritizujú, len čo sa dostanú k moci, bezproblémovo do nej vhupnú. Je teda nevyhnutné začať diskusiu o zásadnej zmene nastavenia nášho politického systému, aj keď jej výsledok a najmä realizácia sú v tejto chvíli v nedohľadne.
Neznamená to však, že čakanie na „veľký tresk“ je to jediné, čo môžeme robiť. Úloha parlamentu sa dá zvýšiť aj opatreniami menšieho kalibru, pričom sa stačí inšpirovať zahraničnými skúsenosťami. Jedným z problémov je napríklad skutočnosť, že poslanci v parlamente privádzajú na svet stovky právnych noriem ročne, ale potom sa už o ne nezaujímajú, takže zo zákonov sa stávajú „siroty“. Tie však majú dopad na životy občanov a fungovanie firiem, hoci poslanci sa im systematicky vôbec nevenujú.
Vo svete existujú hneď dva spôsoby, ako poslancov prinútiť, aby sa k schváleným zákonom po čase vrátili: prvým je zakotvenie tejto povinnosti priamo v rokovacom poriadku parlamentu tým výborom, ktoré boli pre konkrétnu právnu normu gesčným výborom. Druhým, ešte systémovejším riešením je schvaľovanie zákonov na čas určitý. Ak pred jej uplynutím parlament danú normu opäť neschváli, prestáva platiť.
Viem, že aj na zavedenie týchto opatrení je potrebná politická vôľa. Keď však nezačneme robiť aspoň malé krôčiky k zlepšeniu, náš právny a následne aj politický, ekonomický a sociálny systém bude naďalej degenerovať.

Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite