Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deal done

.peter Schutz .časopis

Twitterová správa „Deal done“, ktorú vyslal van Rompuy v piatok o 16.26, ukončila takmer 24-hodinový boj o európsky rozpočet 2014 až 2020. Rekordne dlhé rokovanie lídrov, ktorí hľadali dohodu deň a noc, nadovšetko poukázalo na plytkosť vzletných rečí o solidarite či súdržnosti. Koncert národných záujmov, ktoré sa ruvali o každé euro, sa vtelil do kompromisu, ktorý má aj trochu historický rozmer: Za celej existencie Európskej únie sa ešte nestalo, aby sa jej rozpočet znižoval.

To, že sme zažili premiéru,  je zásluhou a chválou predovšetkým Británie. David Cameron  však  k úspechu potreboval aj podporu všetkých tzv. čistých prispievateľov.  Určujúci bol manéver  Angely Merkelovej, ktorá  príklonom  ku Cameronovi v rozhodujúcej fáze odsúdila  Françoisa Hollanda ako hovorcu  protiškrtovej koalície do izolácie.  Priatelia kohézie vrátane Slovenska zaškrípali zubami a zasalutovali.  Na plač nebol dôvod, na štrukturálne fondy sa nesiahlo.   
Cameronova pozícia  – ak nebudú škrty, bude veto –  mala hlboké opodstatnenie. Bolo by totiž  absurdné, keby v situácii, keď viac-menej všetky členské štáty znižujú výdavky či zvyšujú dane, šetrenie ani neofúklo práve ten Brusel, ktorý – aký paradox – vymáha pod hrozbou sankcií znižovanie deficitov od tých istých krajín.  Skutočnosť, že miernym škrtom na sebe bruselský aparát vzdoroval  do poslednej chvíle, je dobové svedectvo o mentálnom svete komunity, ktorá vymýšľa nariadenia a smernice pre 27 štátov Európy.
Na analýzy, čo vlastne dohodli, si treba počkať. Zásadný je však  uhol pohľadu, ktorý hovorí, že výsledok má omnoho väčšmi politicko-symbolický než  fiškálny význam.   Zníženie  oproti pôvodnému návrhu van Rompuya totiž predstavuje 13 miliárd  eur (z 973 na 960), čo je,  či už vzhľadom na objem celého rozpočtu, takmer o dva rády vyšší, alebo vzhľadom na peniaze,  ktoré sa točia  v „zachraňovaní“ Grécka a spol., úplne  bagateľná suma.  Je zrejmé, že tak Cameronovi, ako aj ďalším – z tej či onej strany barikády – išlo v prvom rade o to, doniesť domov z Bruselu akési „víťazstvo“, ktoré sa dá predať voličom.  Skutočnosť,  že na rozdiel od Fica, ktorý dostal už na novembrovom summite  200 miliónov na vyradenie Bohuníc,  Nečasovi dlho neponúkali nič, bola zrejme aj príčinou,  prečo Česko hrozilo vetom ešte i vtedy, keď  Cameron už rozosielal víťazné esemesky.
Názory, že menší  rozpočet  2014 až 2020  (oproti 2007 až 2013) je symbolicky niečo podobné,  ako keby Únia vrátila štátom nejaké kompetencie,  preverí až  čas.  Ešte predtým Európsky parlament, ktorý  má prvýkrát právomoc  rozpočet neschváliť a poslať ho späť Rade.  Hrozby jeho predsedu Martina Schulza, ktorý – tiež cez Twitter – avizoval obrovskú nespokojnosť a neschválenie,  sa nedajú podceňovať.  Ale pravdepodobné  je, že národní lídri donútia maximalistických europoslancov, ktorí stratili súdnosť i kontakt s realitou,   k poslušnosti. Tých slovenských teda celkom iste.  Predstava, ako  Beňová-Flašíková a spol. zarežú  ten eurorozpočet, ktorým si podľa Fica  „Slovensko veľmi pomohlo“,  je nezlučiteľná so životom.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite