V marci roku 1854 sa guvernér štátu Washington stretol so Seattlom, náčelníkom kmeňa Duwamišov, aby ho v zastúpení prezidenta Spojených štátov požiadal o súhlas na odkúpenie pôdy, ktorá patrila Indiánom. Seattle vraj po tom, čo guvernér vzniesol svoju požiadavku, položil ruku na jeho hlavu a okrem iného povedal vraj aj toto: Ako môžete chcieť kúpiť oblohu? A zem? Každý kúsok tejto zeme je pre môj ľud svätý. Budete učiť svoje deti to, čo my učíme naše deti? Že zem je našou matkou? A že všetko, čo ublíži zemi, ublíži aj jej deťom? Zem totiž nepatrí ľuďom. Opak je pravdou. Ľudia patria zemi. Všetko je s ňou spojené ako krvou, ktorá nás všetkých zjednocuje. Človek neutkal pavučinu života, je iba jej jedným vláknom. Akokoľvek by jej ublížil, ublížil by aj sebe.
Tento krátky úryvok, inak údajne zo siahodlhého prejavu, považuje aj dnes množstvo environmentalistov a ekologických moralistov za pravý, často ho vo svojich textoch citujú a považujú ho za dôkaz prirodzenej spätosti ľudí s prírodou. Indiáni sa tak aj vďaka tomuto Seattlovmu prejavu stali prorokmi, hodnými nasledovania. Ich priaznivci spolu s environmentalistami tvrdia, že ak budeme žiť podobne ako Indiáni, postupne sa vyriešia ekologické problémy spôsobené nenásytnou západnou civilizáciou. Pikantné je, že v skutočnosti nikto dodnes nevie, čo vlastne náčelník povedal. Jediná, o tridsať rokov mladšia správa tvrdí, že náčelník len slušne poďakoval veľkému bielemu náčelníkovi za veľkorysú cenu, ktorú zaplatil za jeho zem. Je verejným tajomstvom, že celý údajný náčelníkov prejav je len výplodom fantázie scenáristu Teda Perryho, ktorý si ho v roku 1971 vymyslel pre televízny program spoločnosti ABC. Náčelník Seattle mal úplne iné starosti ako spletať pavučinu života a bozkávať matku Zem. Bol to krutý človek, ktorý vlastnil množstvo otrokov a bez milosti zabíjal svojich nepriateľov.
.pleistocénne masakre zveri
Od detstva má väčšina z nás zafixovanú romantickú predstavu o šľachetných Indiánoch, ktorí žili v súlade s prírodnými zákonmi, dokonale ich ovládali, preto za každých okolností rozumne využívali prírodné zdroje. Preto vraj napríklad nedopustili, aby prudko klesli stavy lovnej zveri. Výsledky archeologických výskumov, publikované v renomovaných časopisoch Nature a Science, však potvrdili čosi iné. Pred 11 500 rokmi, takmer súčasne s prvým potvrdeným príchodom človeka do Severnej Ameriky, veľmi rýchlo vyhynulo 73 percent veľkých cicavcov. Väčšina jeleňov wapiti, ktoré ulovili Indiáni, bola v najlepších rokoch. Lane lovili oveľa častejšie ako jelene a iba málo z nich sa dožilo veku, akého sa dožívajú dnes. Porovnaním súčasnej a historickej vegetácie sa zistilo, že indiánski lovci vytlačili jeleňa wapiti z veľkej časti Skalistých hôr ešte pred Kolumbovým vylodením. Výskumy v posledných desaťročiach potvrdili, že to neboli klimatické zmeny, ktoré môžu za vyhynutie prabizónov, jaskynných medveďov, mamutov či mastodontov, v Južnej Amerike zas veľkých druhov leňochov a niektorých druhov pásovcov a lám. Skutočnou príčinou boli pragmaticky zmýšľajúci lovci. Vo výskumných správach sa hovorí dokonca o pleistocénnych masakroch.
.indiánski farmári horší ako kolchozníci
Pre zanieteného environmentalistu je hriechom meniť krajinu kvôli vlastnému prospechu. O tom, že Indiáni rozmýšľali úplne opačne, nedávno informoval Gary Stinchcomb. Spolu so svojimi kolegami z baylorskej univerzity študovali pohnutú históriu ľudí kmeňa Lenni Lenape. Výsledky ich skúmania ukazujú, že pôvodní Lenapovia boli, okrem aktívnych lovcov, aj veľmi úspešní poľnohospodári, navyše žiadni trochári. Farmárčili intenzívne a na rozsiahlych plochách, podobne ako socialistickí kolchozníci. Pestovali najmä kukuricu, tekvicu a fazuľu. Stinchcomb so svojím tímom preskúmali viaceré archeologické lokality a zistili, že Lenapovia intenzívnym farmárčením zmenili celú krajinu. Odlesnili veľké plochy, takže zároveň zvýšili frekvenciu a silu záplav v okolí rieky Delaware, čo bolo dobre vidieť v archeológmi odkrytých vrstvách z obdobia približne 1 100 až 1 600 nášho letopočtu. Stinchcombove nálezy zároveň vyvracajú ďalší hlboko zakorenený mýtus, ktorý okupuje naše predstavy o Amerike pred príchodom kolonistov.
Podľa doterajších názorov paleobotanikov bola východná a najmä severovýchodná časť dnešných Spojených štátov vraj celá zalesnená. Podľa výskumníkov je to úplný omyl. Zdá sa, že Indiáni bez výčitiek svedomia povytínali takmer každý kúsok Východného pobrežia, aby mohli vysadiť a pestovali kukuricu a ďalšie plodiny. Malo to pre nich zásadný strategický význam, pretože práve poľnohospodárstvo im zabezpečilo rast populácie, čo zrejme oddialilo ich porážku v trvalej vojne s odvekými nepriateľmi, početnými a dobre vyzbrojenými Irokézmi. Odborníci už dávnejšie zistili, že Lenapovia ovplyvňovali svoje okolie, koniec koncov, prví európski osadníci objavili pri rieke Delaware veľké pruhy voľnej pôdy, ktoré nápadne pripomínali zámerne založené a potom opustené polia. Málokto však doteraz považoval ich farmárčenie za také intenzívne, že by mohlo dokonca spôsobovať ničivú eróziu pôdy a nasledujúce rozsiahle záplavy.
Ako vidno, Indiáni neboli a nie sú žiadni vysnívaní environmentálni svätci, ako sa to snažia vidieť enviromantici, ale obyčajní ľudia, ktorí pragmaticky túžia po hojnosti a blahobyte. Napokon, tak ako my ostatní, skazení civilizáciou a podliehajúci konzumnému spôsobu života.
Autor je zoológ.
Tento krátky úryvok, inak údajne zo siahodlhého prejavu, považuje aj dnes množstvo environmentalistov a ekologických moralistov za pravý, často ho vo svojich textoch citujú a považujú ho za dôkaz prirodzenej spätosti ľudí s prírodou. Indiáni sa tak aj vďaka tomuto Seattlovmu prejavu stali prorokmi, hodnými nasledovania. Ich priaznivci spolu s environmentalistami tvrdia, že ak budeme žiť podobne ako Indiáni, postupne sa vyriešia ekologické problémy spôsobené nenásytnou západnou civilizáciou. Pikantné je, že v skutočnosti nikto dodnes nevie, čo vlastne náčelník povedal. Jediná, o tridsať rokov mladšia správa tvrdí, že náčelník len slušne poďakoval veľkému bielemu náčelníkovi za veľkorysú cenu, ktorú zaplatil za jeho zem. Je verejným tajomstvom, že celý údajný náčelníkov prejav je len výplodom fantázie scenáristu Teda Perryho, ktorý si ho v roku 1971 vymyslel pre televízny program spoločnosti ABC. Náčelník Seattle mal úplne iné starosti ako spletať pavučinu života a bozkávať matku Zem. Bol to krutý človek, ktorý vlastnil množstvo otrokov a bez milosti zabíjal svojich nepriateľov.
.pleistocénne masakre zveri
Od detstva má väčšina z nás zafixovanú romantickú predstavu o šľachetných Indiánoch, ktorí žili v súlade s prírodnými zákonmi, dokonale ich ovládali, preto za každých okolností rozumne využívali prírodné zdroje. Preto vraj napríklad nedopustili, aby prudko klesli stavy lovnej zveri. Výsledky archeologických výskumov, publikované v renomovaných časopisoch Nature a Science, však potvrdili čosi iné. Pred 11 500 rokmi, takmer súčasne s prvým potvrdeným príchodom človeka do Severnej Ameriky, veľmi rýchlo vyhynulo 73 percent veľkých cicavcov. Väčšina jeleňov wapiti, ktoré ulovili Indiáni, bola v najlepších rokoch. Lane lovili oveľa častejšie ako jelene a iba málo z nich sa dožilo veku, akého sa dožívajú dnes. Porovnaním súčasnej a historickej vegetácie sa zistilo, že indiánski lovci vytlačili jeleňa wapiti z veľkej časti Skalistých hôr ešte pred Kolumbovým vylodením. Výskumy v posledných desaťročiach potvrdili, že to neboli klimatické zmeny, ktoré môžu za vyhynutie prabizónov, jaskynných medveďov, mamutov či mastodontov, v Južnej Amerike zas veľkých druhov leňochov a niektorých druhov pásovcov a lám. Skutočnou príčinou boli pragmaticky zmýšľajúci lovci. Vo výskumných správach sa hovorí dokonca o pleistocénnych masakroch.
.indiánski farmári horší ako kolchozníci
Pre zanieteného environmentalistu je hriechom meniť krajinu kvôli vlastnému prospechu. O tom, že Indiáni rozmýšľali úplne opačne, nedávno informoval Gary Stinchcomb. Spolu so svojimi kolegami z baylorskej univerzity študovali pohnutú históriu ľudí kmeňa Lenni Lenape. Výsledky ich skúmania ukazujú, že pôvodní Lenapovia boli, okrem aktívnych lovcov, aj veľmi úspešní poľnohospodári, navyše žiadni trochári. Farmárčili intenzívne a na rozsiahlych plochách, podobne ako socialistickí kolchozníci. Pestovali najmä kukuricu, tekvicu a fazuľu. Stinchcomb so svojím tímom preskúmali viaceré archeologické lokality a zistili, že Lenapovia intenzívnym farmárčením zmenili celú krajinu. Odlesnili veľké plochy, takže zároveň zvýšili frekvenciu a silu záplav v okolí rieky Delaware, čo bolo dobre vidieť v archeológmi odkrytých vrstvách z obdobia približne 1 100 až 1 600 nášho letopočtu. Stinchcombove nálezy zároveň vyvracajú ďalší hlboko zakorenený mýtus, ktorý okupuje naše predstavy o Amerike pred príchodom kolonistov.
Podľa doterajších názorov paleobotanikov bola východná a najmä severovýchodná časť dnešných Spojených štátov vraj celá zalesnená. Podľa výskumníkov je to úplný omyl. Zdá sa, že Indiáni bez výčitiek svedomia povytínali takmer každý kúsok Východného pobrežia, aby mohli vysadiť a pestovali kukuricu a ďalšie plodiny. Malo to pre nich zásadný strategický význam, pretože práve poľnohospodárstvo im zabezpečilo rast populácie, čo zrejme oddialilo ich porážku v trvalej vojne s odvekými nepriateľmi, početnými a dobre vyzbrojenými Irokézmi. Odborníci už dávnejšie zistili, že Lenapovia ovplyvňovali svoje okolie, koniec koncov, prví európski osadníci objavili pri rieke Delaware veľké pruhy voľnej pôdy, ktoré nápadne pripomínali zámerne založené a potom opustené polia. Málokto však doteraz považoval ich farmárčenie za také intenzívne, že by mohlo dokonca spôsobovať ničivú eróziu pôdy a nasledujúce rozsiahle záplavy.
Ako vidno, Indiáni neboli a nie sú žiadni vysnívaní environmentálni svätci, ako sa to snažia vidieť enviromantici, ale obyčajní ľudia, ktorí pragmaticky túžia po hojnosti a blahobyte. Napokon, tak ako my ostatní, skazení civilizáciou a podliehajúci konzumnému spôsobu života.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.