Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo vyprodukovali producenti

.časopis .hudba

Náročnejšia elektronická hudba vytvára svoj vlastný svet. Tvoria ho vydavateľstvá, producenti, kluby a síce neveľká, no dobre informovaná skupina fanúšikov. Nazrieť do tohto sveta môže byť zaujímavým zážitkom.

Slovo „producent” má minimálne tri významy. Prvý sa požúva najmä vo filmovom priemysle a označuje človeka, ktorý stojí medzi filmármi a tými, kto na ich filmy dáva peniaze. Druhé dva sa týkajú hudby: producent je človek, ktorý spolu s hudobníkmi dotvára podobu a najmä zvuk nahrávky, ktorá vyjde na albume. V elektronickej hudbe sa ako producent označuje sám hudobník, teda ten, kto s použitím rôznych mašiniek, počítačov a živých nástrojov (prípadne hlasov) vytvára zvuky a komponuje z nich hudbu.
V posledných mesiacoch vyšli na Slovensku tri albumy troch elektronických producentov, ktoré by ľudia s otvorenými ušami nemali prehliadnuť. Vytvorili ich producenti s umeleckými menami Stroon, Ink Midget a Foolk (elektronickí producenti majú radi umelecké mená).
Stroon sa v skutočnosti volá Dalibor Kocian a patrí medzi najvšestrannejších, a preto aj najvyťaženejších hudobníkov na Slovensku. Ako vibrafonista, perkusionista či klavirista spolupracuje s kapelami Puding pani Elvisovej či Longital a so súbormi Veni či Cluster Ensemble, ktoré hrajú súčasnú vážnu hudbu, ako elektronický producent tvorí vlastné veci. Jeho tretia EP platňa s názvom Triple Farewell vyšla 30. októbra vo vydavateľstve Exitab. Obsahuje šesť hudobne bohatých kompozícií, z ktorých je zjavný hudobný rozhľad autora. Od nasamplovaného hlasu, znejúceho nad znepokojivým brumom, vibrafónom a sláčikmi v skladbe Splitting Apart cez minimalisticky vrstvené Karma Cookies až po zvláštne polámanú kompozíciu Between Borders ukazujú Stroona ako citlivého komponistu so zmyslom pre dynamiku, zvukomaľbu a rytmickú bohatosť.
V polovici novembra vyšiel debutový album Adama Mateja, známeho ako Ink Midget. Adam je ten bubeník z rockového dua Tucan, ten plachejší z dvojice Pjóni a Ink Midget. Na sólovom albume pracoval pomerne dlho, no bol to zmysluplne vynaložený čas. Toľko hudobných zaujímavostí, takú zvukovú precíznosť človek často nepočuje (a nielen na Slovensku). Nie je to pritom len nejaká hudba pre analytickú myseľ. Naopak. Adamove kompozície majú v sebe vtip, drajv, ľahkosť, rytmickú (bítovú) ostrosť, no zároveň čistotu, na akú sme zvyknutí z „vážnej” hudby. Ani punková energia mu nie je cudzia. V skladbe Fisheye rapuje Jonatán Pastirčák, alias Pjoni, v záverečnom tracku Půlvlk zase Ondřej Anděra, alias Sifon z pražských WWW. Hoci elektronická hudba je doma na počítačoch, album Re-Leave (Exitab) treba vlastniť aj fyzicky. Obrázky a dizajn Daniely Olejníkovej a Damiana Herba vizuálny artfakt. Album sa vo finálovom shortliste Ceny kritikov v ráci Radio_Head Awards neocitol náhodou.
Foolk sa v skutočnosti volá Dušan Vančo a donedávna bol riaditeľom Rádia_FM. Millions Of (Deadred Records & Starcastic Records) je jeho druhý album. Zo všetkých troch spomínaných albumov je najpopovejší, najtanečnejší, čo však vôbec nie je na škodu. Veľmi zaujímavá je Foolkova spolupráca so Szabinou Csánó, bývalou speváčkou skupiny Moustache, ktorá v súčasnosti vystupuje ako Rowanna. Jej hlas sa príjemne, miestami priam lascívne kĺže ponad Foolkove artificálne zvuky a polámané bíty. Foolkovi je vlastná hravosť, ľahkosť. V porovnaní so Stroonom a Ink Midgetom je zvukovo menej farebný. Foolk má jednoducho rád svoj zvuk, rozumie mu a dokáže ho zmysluplne a zaujímavo vrstviť a ohýbať.
Elektronickí producenti, teda konkrétne Stroon, Ink Midget a Foolk, v poslednom čase vyprodukovali celkom zaujímavé veci. Ak sledujete slovenskú elektronickú scénu, tak vás to neprekvapí. Ak nie, tak je čas prekonať zábrany. Stačí otvoriť uši a počúvať.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite