Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Egyptu vládne anarchia

.časopis .klub

Nové násilnosti v uliciach, ranení aj mŕtvi. Egypt sa vrátil do nočnej mory spred dvoch rokov, keď demonštranti zvrhli režim prezidenta Husního Mubaraka. Čo sa to deje v najľudnatejšej krajine arabského sveta?

.tento článok je osobný. A nielen preto, že Egypt som v minulosti ako novinár viackrát navštívil. Často teraz myslím na to, ako v tejto nebezpečnej a chaotickej krajine žije už viac ako štyri roky Slovenka Katarína Azab. Neúnavne tam hľadá svojho syna Adama, ktorého jej krátko pred ich plánovaným spoločným odletom z Káhiry uniesol jej egyptský manžel Ahmed – a odvtedy už nevidela manžela, no najmä syna. Adam má dnes šesť rokov, mal by chodiť do školy. Ale kde? A ako? A s kým?
Ide o filmový príbeh, má atribúty dramatického zauzlenia. No chýba katarzia, vyústenie, aspoň zatiaľ. Keď som s Katarínou pred dvoma rokmi chodil po rôznych káhirských úradoch, súdoch, ministerstvách, policajných staniciach, ambasádach či po honosnom sídle Interpolu, cítil som sa po týždni vysilený. Už len z preľudnenej metropoly Blízkeho východu. Viackrát sme boli aj v obrovskej a obávanej budove ministerstva vnútra na ústrednom námestí Tahrír – o dva mesiace neskôr ju demonštranti vypálili. Vo fastfoode na neďalekom rohu v čase povstania zriadili provizórnu ošetrovňu ranených. Neúnavná matka bola a stále je odhodlaná syna v celkom cudzej krajine, kde pôsobila v turistických rezortoch ako delegátka cestovky, nájsť. Predstava, že už to robí – s podporou našej aj európskej diplomacie a dobrých ľudí na Slovensku, ktorí jej finančne pomáhajú, aby mala na živobytie – už viac ako štyri roky je ozaj mrazivá. Volám jej na egyptský mobil. Na štvrtý pokus sa dovolám. Aj keby to nepriznala, je z hlasu cítiť obrovskú únavu, depresívne stavy. Je to pochopiteľné. V duchu si predstavujem, či má stále pod poduškou na českej ambasáde, kde je ubytovaná, tri veci: fotografiu Adamka, jeho obľúbené červené autíčko a červenú šatku so žltými bodkami.
„V našej štvrti nie sú nijaké nepokoje. No celkovo je to tu pre mňa horšie ako za Mubaraka. Nie demokracia, anarchia tu vládne,“ hovorí mi Katarína Azab a opisuje, ako bol na Ahmeda konečne vydaný medzinárodný zatykač Interpolu, ako zistila telefónne číslo na jeho staršiu sestru, ako našli po žiadosti slovenskej ambasády Adamkovo meno na zozname zapísaných žiakov na škole v štvrti el-Warak a ako zmätenú riaditeľku predvolali na ministerstvo. „Je registrovaný, no zistilo sa, že nikdy tam nechodil,“ dodáva sklamane matka.

.boj o novú ústavu
Aktuálnu krízu v Egypte vyvolal prezident Mursí, podporovaný Moslimským bratstvom, a to keď vlani 22. novembra vydal dekrét, ktorým ochránil svoje rozhodnutia pred zásahom súdu a obmedzil rozpustenie hornej komory parlamentu aj ústavodarnej rady. Dekrét mal platiť iba do času, kým sa Egypťania nevyslovia v referende 15. decembra k návrhu novej ústavy. Opozícia však zvolala v Káhire, v Luxore a v Alexandrii masové protesty, ktoré priniesli aj obete. K prezidentskému palácu, chránenému armádou, dorazilo asi 10-tisíc odporcov Mursího. Prestrihávali ostnaté drôty, objímali sa s mužmi v uniformách a volali na nich: „V pokoji, v pokoji.“ Neskôr od Mursího radikálne žiadali, aby odišiel.
Hlavnej opozičnej koalícii Front národnej spásy (NSF) prekáža najmä to, že základný zákon spísali predovšetkým islamisti z Moslimského bratstva, a to bez účasti liberálov. Hlboké znepokojenie nad situáciou – podobný hnev ulice, aký pred dvoma rokmi zvrhol Mubaraka, sa teraz obracia proti Mursímu – vyjadril v telefonickom rozhovore s egyptským lídrom aj americký prezident Barack Obama. Ten potom 8. Decembra, v úsilí upokojiť situáciu, sporný dekrét, ktorým si rozšíril právomoci, zrušil. K želanému výsledku to neviedlo a nepokoje si vyžiadali sedem obetí.
Politická nestabilita má dopady aj na ekonomiku krajiny. Premiér Hišám Kandíl koncom roka oznámil, že Egypt požiadal Medzinárodný menový fond (MMF) o odklad poskytnutia úveru vo výške 4,8 miliardy dolárov. Vláda si od toho sľubuje, že bude mať viac času na to, aby mohla Egypťanom vysvetliť úsporné opatrenia, nevyhnutné na zníženie štátneho deficitu.

.boj na futbalovom štadióne
Ani nový rok nepriniesol upokojenie situácie, skôr naopak. Najprv súd prijal odvolanie exprezidenta Mubaraka proti trestu doživotného väzenia za jeho podiel na represáliách počas povstania v roku 2011 a nariadil nový proces. To však bola iba predohra iných zásadných udalostí. Davy vyšli s hnevom opäť do ulíc po tom, čo koncom januára súd odsúdil na trest smrti 21 ľudí za ich podiel na masových výtržnostiach na futbalovom štadióne v severoegyptskom prístave Port Saíd, pri ktorých 74 ľudí zahynulo a 300 ich bolo zranených. Tragické je, že pri následných protestoch proti prísnym rozsudkom zahynulo ďalších 26 ľudí. Medzi obeťami sú podľa egyptskej agentúry MENA aj dvaja futbalisti.
Najtragickejšia udalosť v dejinách egyptského futbalu sa odohrala pred rokom – 1. februára 2012. V Port Saíde fanúšikovia miestneho klubu Al Masrí napadli káhirský tím Al Ahlí, a to napriek víťazstvu domácich 3:1. Rozzúrený dav vtrhol na trávnik a zaútočil na hostí. Množstvo ľudí ušliapali v tlačenici, ktorá pre bitku vznikla pri východoch. Kontext dokresľuje informácia, že fanúšikovia káhirského klubu sa aktívne zúčastnili na antimubarakovských protestoch a tvrdia, že práve preto sa stali v Port Saíde terčom útokov. Jedna z vyšetrovacích verzií hovorí aj o tom, že násilnosti vyvolali neznámi provokatéri, ktorí sa angažovali v prospech niektorých členov Mubarakovej administratívy.
Pri akýchkoľvek úvahách o smerovaní Egypta si musíme uvedomiť, že absolútnu väčšinu územia tejto kolísky civilizácií pokrýva nehostinná, neobývaná púšť. Osídlenie pri Níle (najmä delte rieky) sa nachádza na ploche veľkej asi ako Slovensko. Druhým kľúčovým faktom je počet obyvateľov. Pred dvoma storočiami žili v Egypte iba dva milióny ľudí, pred šesťdesiatimi rokmi 21 miliónov, dnes viac ako 80 miliónov. A tretina populácie je negramotná. Rozmýšľam, kto má v takejto situácii väčšiu šancu na úspech. Či Katarína Azab, hľadajúca svojho syna, alebo Egypťania, hľadajúci kompromis medzi šaríjou a prosperitou.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite