Veď aj Mastného skúsenosti z fašistického Talianska hovorili, že diktatúra je nechutná, ale, koniec koncov, aj s Rímom sa dalo vyjsť. Domov tak Mastný len poslal výzvu, aby sa pražská tlač krotila pri kritike novej nemeckej vlády. Aj Mastného šéf, minister zahraničia Edvard Beneš, v tých dňoch síce spozornel, ale v prejave pred poslancami povedal, že medzi Prahou a Berlínom prakticky nejestvujú nejaké vážne problémy a obchodné vzťahy sú na vynikajúcej úrovni. Ba aj staručký prezident Tomáš Garrique Masaryk v jednom z rozhovorov s anglickými novinármi o novom nemeckom kancelárovi vyhlásil, že je to, koniec koncov, muž z ľudu, a už v tom je kus demokracie. A navyše, nemecký ľud si ho zvolil.
Mnohí síce čítali jeho propagandistickú knihu, ktorá niektorým susedným národom upierala právo na normálnu existenciu, hranice sa podľa nej mali zmeniť, mierové zmluvy z poslednej vojny už nemali platiť, ale možno si mysleli, že je to len predvolebná kniha. Napokon, ani nemeckým Židom sa zatiaľ nič strašného nestalo. A ak by aj áno, veď sú to len Židia, všakže?
Nemeckým hlavným mestom síce pochodovali mysteriózne fakľové sprievody a tisíce mužov v uniformách, ale podobne pochodovali aj komunistické oddiely a vyberte si, čo je horšie. Navyše, keď preberal moc, vyzeral vo fraku a s cylindrom ako slušný západoeurópsky politik a mal ďaleko od krikľúňa z tribún. Možno sa nič nedeje, upokojovali sa aj mnohí Nemci, ktorí nového kancelára nemali najradšej. Veď zase skoro budú voľby a po nich už nemusí byť na čele vlády...
Všetci sa strašne, strašne mýlili. Písal sa 30. január 1933. Človek, ktorý sa práve dostal v Nemecku k moci, sa volal Adolf Hitler.
Autor je redaktor Lidových novín.
Mnohí síce čítali jeho propagandistickú knihu, ktorá niektorým susedným národom upierala právo na normálnu existenciu, hranice sa podľa nej mali zmeniť, mierové zmluvy z poslednej vojny už nemali platiť, ale možno si mysleli, že je to len predvolebná kniha. Napokon, ani nemeckým Židom sa zatiaľ nič strašného nestalo. A ak by aj áno, veď sú to len Židia, všakže?
Nemeckým hlavným mestom síce pochodovali mysteriózne fakľové sprievody a tisíce mužov v uniformách, ale podobne pochodovali aj komunistické oddiely a vyberte si, čo je horšie. Navyše, keď preberal moc, vyzeral vo fraku a s cylindrom ako slušný západoeurópsky politik a mal ďaleko od krikľúňa z tribún. Možno sa nič nedeje, upokojovali sa aj mnohí Nemci, ktorí nového kancelára nemali najradšej. Veď zase skoro budú voľby a po nich už nemusí byť na čele vlády...
Všetci sa strašne, strašne mýlili. Písal sa 30. január 1933. Človek, ktorý sa práve dostal v Nemecku k moci, sa volal Adolf Hitler.
Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.