Nie som britský izolacionista

Tak ako si pripomíname ich obete, tak by sme si mali pamätať aj to, ako sa Európa zmenila a namiesto vojny začala budovať mier. Nezmenilo sa to len tak ako počasie. Zmenilo sa to preto, že za tým stáli a pracovali na tom odhodlané generácie ľudí. Záväzok k priateľstvu a snahe vyriešiť temnú minulosť vyjadrovala Elyzejská zmluva, od ktorej podpísania uplynulo tento týždeň 50 rokov.
Po páde Berlínskeho múru som navštívil toto mesto a nikdy na to nezabudnem. Opustené kontrolné búdky. Nadšenie z budúcnosti. A povedomie, že veľký kontinent sa opäť spája. Liečenie týchto historických rán je ústredným príbehom Európskej únie. To, čo Churchill opísal ako kriminálne dvojičky, vojnu a tyraniu, bolo z nášho kontinentu takmer úplne odstránené.  Dnes stovky miliónov ľudí od Baltu po Jadran, od Atlantiku po Egejské more žijú v slobode. A hoci to nikdy nesmieme brať ako samozrejmosť, prvý cieľ Európskej únie – zabezpečiť mier – bol dosiahnutý a my by sme mali oceniť všetkých v EÚ, spolu s NATO, ktorí za tým stáli.

.ide o prosperitu
Ale dnes je hlavným a prvoradým cieľom EÚ niečo iné: nie vyhrať mier, ale zabezpečiť prosperitu. Skúšky neprichádzajú zvnútra kontinentu, ale zvonku. Od prudko rastúcich ekonomík na Východe a Juhu. Samozrejme, že rast svetovej ekonomiky je na prospech nám všetkým, ale nemali by sme za tým prestať vidieť aj súťaž medzi štátmi, ktorá je v pozadí prítomná. Je to súboj o bohatstvo a zamestnanosť v budúcnosti. Mapa globálneho vplyvu sa mení pred našimi očami. A tieto zmeny už pociťuje aj podnikateľ v Holandsku, zamestnanec v Nemecku či rodina v Británii.  
Chcem preto dnes hovoriť s naliehavosťou a otvorenosťou, pretože Únia sa musí zmeniť. Únia musi byť schopná zabezpečiť prosperitu a obnoviť podporu svojich národov.  Najskôr chcem však predostrieť, v akom duchu chcem o týchto otázkach hovoriť.
Na Spojené kráľovstvo sa niekedy pozerá ako na hádavého a skôr tvrdohlavého člena rodiny európskych národov. Je pravda, že geografia poznamenala našu psychológiu. Máme charakter ostrovného národa – chceme byť nezávislí,sme priami a vášnivo bránime našu suverenitu. Tieto naše vlastnosti nezmeníme rovnako, ako nevysušíme Lamanšský prieliv. Vďaka tomu prichádzame do EÚ nastavení viac prakticky než emočne.  
Európska únia je pre nás prostriedok na splnenie cieľa – tým je prosperita, stabilita, zakotvenie demokracie v Európe, ako aj za jej hranicami. Únia teda nie je cieľom sama osebe. Preto sa stále pýtame: Ako? Prečo? K čomu to smeruje? Ale nič z toho nás nerobí neeurópskymi. Skutočnosť je totiž taká, že náš príbeh nie je iba príbehom ostrovným, ale aj kontinentálnym.
Napriek všetkým našim väzbám na zvyšok sveta, na čo sme boli vždy hrdí, sme vždy boli európskou mocnosťou – a vždy ňou aj budeme. Od Cézarových légií po napoleonské vojny. Od reformácie, osvietenstva a priemyselnej revolúcie až po porážku nacizmu. Pomáhali sme písať európske dejiny tak, ako Európa pomáhala písať tie naše.
Za celé to obdobie prišla Británia s jej vlastným a jedinečným príspevkom Európe. Ponúkli sme ochranu tým, ktorí utekali pred tyraniou a prenasledovaním. A v hodine, pre Európu takej temnej, sme pomohli udržať svetlo slobody.  Po celom kontinente ležia v opustených cintorínoch stovky tisícov britských mužov, ktorí padli v boji za slobodu Európy.
V uplynulých desaťročiach sme zohrali svoju rolu pri strhnutí železnej opony a podpore vstupu tých krajín do EÚ, ktoré tak mnoho stratili v komunizme.  To, že sme zahrnutí do týchto dejín, je pre Britániu, náš národný charakter a náš vzťah k Európe klúčové.
Britániu necharakterizuje len naša nezávislosť, ale nadovšetko naša otvorenosť. Vždy sme boli krajinou, ktorá sa naťahuje von, ktorá ukazuje svetu svoju tvár.  To nás vedie k boju za obchod a proti protekcionizmu. Taká je Británia dnes a taká bola vždy: nezávislá, áno, ale otvorená tiež. Nikdy som nechcel, aby sme za sebou zdvihli padajúci most a stiahli sa zo sveta. Nie som britský izolacionista.  Nechcem len lepšie podmienky pre Britániu. Chcem lepšie podmienky aj pre Európu. Chcem, aby Európska únia bola úspešná. Chcem, aby nás vzťah medzi Britániou a EÚ držal vnútri.

.eÚ 21. storočia
Dovoľte mi teda predstaviť moju víziu novej Európskej únie, pripravenej pre 21. storočie. Je vybudovaná na piatich  princípoch. Tým prvým je súťaživosť. Jadrom EÚ musí byť, tak ako je to teraz, jednotný trh. Británia je v centre jednotného trhu a musí tam aj zostať. Ale jednotný trh je nedokončený. V služnách, energiách, digitálnom obchode, a to všetko sú motory modernej ekonomiky, preto je spoločný trh iba spolovice taký úspešný, ako by mal byť. To by mali byť nové úlohy pre európskych byrokratov.
Druhým princípom je flexibilita. Potrebujeme štruktúru, ktorá sa dokáže prispôsobiť našej rôznorodosti. Sedemnásť členských štátov patrí do eurozóny, 10 nie. Dvadsaťšesť štátov patrí do Schengenu, vrátane štyroch krajín mimo EÚ, dve krajiny – Británia a Írsko – si ponechali ochranu svojich hraníc. Niektoré krajiny ako Británia a Francúzsko sú ochotné a schopné urobiť vojenskú akciu v Líbyi alebo v Mali, iné použitie vojenskej sily odmietajú. Mali by sme takúto rôznorodosť privítať, a nie ju potláčať.
Mojím tretím princípom je, že moc musí byť schopná vrátiť sa naspäť k členským štátom. Európski politici to sľúbili pred desaťročím v Laekene, bolo to zapísané do zmluvy, ale nikdy sa to nenaplnilo. Krajiny sú rôzne, volia si rôzne veci. Nemôžeme harmonizovať všetko.
Mojím štvrtým princípom je demokratická zodpovednosť. Potrebujeme väčšiu a významnejšiu rolu pre národné parlamenty. Európsky démos podľa môjho názoru neexistuje.
Mojím piatym princípom je férovosť. Nech už vzniknú pre krajiny eurozóny akékoľvek nové pravidlá, je férové, aby platili aj pre tých, čo sú mimo nej.