Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Popkorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle

Nový singel Davida Bowieho hrá v rádiách, nový album bol ohlásený na marec, a tak by sa mohlo zdať, že ak sa teraz Bowieho obrázok ocitol na obálkach hneď dvoch kníh, môže to byť príznak rozbiehajúcej sa mediálnej kampane.

 Lenže to by Bowieho meno ešte muselo mať tú váhu ako kedysi. Bowie je síce žijúci klasik, ale v mainstreame už veľa vody nenamúti. Aj keď špeciálne v tomto prípade by som sa rád mýlil. Bowie totiž reprezentuje čosi, čo je síce zdanlivo za zenitom, a bolo to za zenitom dávno predtým, ako sa Bowie narodil, avšak stále sa to vracia, len sa to volá inak.
V prvej zo spomínaných kníh, nazvanej Děti revoluce, Dave Thompson mapuje históriu glam rocku v rozmedzí rokov 1970 až 1975 a je to nesmierne poučné čítanie. Glam rock zvonka je predovšetkým extravagancia, lesklá, nápadná, našminkovaná, chlapci, čo vyzerajú ako dievčatá a naopak, topánky na tých najväčších opätkoch, chlpaté boa, rozhalené hrude, fyzické spredmetnenie dekadencie, ktoré je také extrémne, že už sa jednoducho nedá brať celkom vážne. Kvôli tomuto je glam rock dôležitý, že pre nápadný majestátny patetický macho rock objavil iróniu a sebairóniu. Póza povýšená na základné gesto, vypovedajúce o svete. Nie gýč, ale campy, teda to, čoho ideové pozadie definovala Susan Sontagová, keď ešte v uliciach začali pobiehať proletárske deti kvetov. Nie punk demaskoval pokrytecké plebejstvo hippies, ale glam rock.
Čoho skutočným prejavom však glam rock bol, na to odpovedá druhá knižka s Bowiem na obale. Volá sa Dandysmus, poslední záblesk heroismu a filozof Daniel Salvatore Schiffer v nej filozofuje o čomsi, čo by sa programovo hlbokej filozofii malo vzpierať – o povrchnosti. Tá je v nej vlastne sebaidentifikačným gestom, vedomým aktom vystúpenia z šedého davu. Arthur Breisky, iný prorok dandyizmu, hovorí, že existujú len dva druhy mužov. Dandyovia a tí ostatní, respektíve, víťazi nad životom a jeho otroci. Dandy totiž, skutočný dandy, Byron, Baudelaire, Wilde, neprijme nič len preto, že sa to niekomu inému zdá ako dobrý nápad. Autonómnosť ľudskej slobody, ktorá nikdy nebude na predaj.
 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite