Z politického hľadiska nie je pre Roberta Fica post šéfa ÚPN zaujímavý, má však obrovský symbolický význam. Zrejme aj preto prišiel Smer s prekvapivou kandidatúrou: Juraj Kalina totiž nemá s touto stranou mentálne nič spoločné. Kalina je človek z okruhu zakladateľa ÚPN Jána Langoša. Zoznámili sa v roku 2002 na ministerstve spravodlivosti, kde bol vtedy na civilke – na oddelení pre dokumentáciu zločinov komunizmu, ktoré viedol Marián Gula. V septembri 2003 sa stal Kalina jedným z prvých zamestnancov ÚPN.
V roku 2009 odišiel do Prahy, kde je vedúcim oddelenia digitalizácie v Ústave pre štúdium totalitných režimov. Ponuku pracovať tam dostal Kalina už po nástupe Ivana Petranského na čelo ÚPN, z osobných dôvodov ju však najskôr odmietol. S Petranským nikdy nemal otvorený spor, inak mal však na spôsob, akým vedie ÚPN, podobný názor ako ľudia okolo Miroslava Lehkého, ktorí odišli do Prahy už v roku 2007. Je preto pravdepodobné, že ak sa stane Kalina novým šéfom ÚPN, ideovo to bude skôr návrat k Langošovi: to znamená k nestrannému hodnoteniu oboch totalít. Ústav obmedzí aj vydávanie kníh niekedy spornej kvality, pričom sa bude viac sústreďovať na internetové projekty a dôkladnejšie spracovanie unikátnych dokumentov, ktoré má v archíve. Zmenou prejde aj časopis Pamäť národa, ktorý je v poslednom čase arénou dosť pochybných názorov.
Kalina chce zakopať aj vojnovú sekeru, ktorú vykopal Petranský s väčšinou relevantných inštitúcií na Slovensku. Ústav zrejme čakajú personálne zmeny, ktoré však treba urobiť citlivo – silný mandát totiž niekedy zvádza na pomstu. Kalina má predpoklady, aby sa stal slušným šéfom ÚPN: je to vyštudovaný historik s triezvymi názormi na kontroverzné obdobia slovenských dejín. No keďže ide o mladého človeka (36 rokov), jeho hendikepom sú chýbajúce manažérske skúsenosti. Zostáva veriť, že svoju úlohu, vrátiť ústavu rešpekt a kredit, zvládne.
V roku 2009 odišiel do Prahy, kde je vedúcim oddelenia digitalizácie v Ústave pre štúdium totalitných režimov. Ponuku pracovať tam dostal Kalina už po nástupe Ivana Petranského na čelo ÚPN, z osobných dôvodov ju však najskôr odmietol. S Petranským nikdy nemal otvorený spor, inak mal však na spôsob, akým vedie ÚPN, podobný názor ako ľudia okolo Miroslava Lehkého, ktorí odišli do Prahy už v roku 2007. Je preto pravdepodobné, že ak sa stane Kalina novým šéfom ÚPN, ideovo to bude skôr návrat k Langošovi: to znamená k nestrannému hodnoteniu oboch totalít. Ústav obmedzí aj vydávanie kníh niekedy spornej kvality, pričom sa bude viac sústreďovať na internetové projekty a dôkladnejšie spracovanie unikátnych dokumentov, ktoré má v archíve. Zmenou prejde aj časopis Pamäť národa, ktorý je v poslednom čase arénou dosť pochybných názorov.
Kalina chce zakopať aj vojnovú sekeru, ktorú vykopal Petranský s väčšinou relevantných inštitúcií na Slovensku. Ústav zrejme čakajú personálne zmeny, ktoré však treba urobiť citlivo – silný mandát totiž niekedy zvádza na pomstu. Kalina má predpoklady, aby sa stal slušným šéfom ÚPN: je to vyštudovaný historik s triezvymi názormi na kontroverzné obdobia slovenských dejín. No keďže ide o mladého človeka (36 rokov), jeho hendikepom sú chýbajúce manažérske skúsenosti. Zostáva veriť, že svoju úlohu, vrátiť ústavu rešpekt a kredit, zvládne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.