Vyše 60 našich detí je ešte stále v sirotinci a nemáme k nim prístup. Desiatich sa nám podarilo zachrániť a sú to teraz tie najšťastnejšie deti, aké som kedy videla. V náručí svojich rodičov, aj keď v chudobnej tmavej izbičke bez vody, aj keď v špinavých šatôčkach, sú to deti, ktoré sa zvítali s rodičmi, o ktorých nám šéf sirotinca Bishwa tvrdil, že sú buď mŕtvi, alebo svoje deti nechcú. Chcú ich a milujú ich. Do detského domova ich dali len na presviedčanie Bishwu, že im zabezpečí skvelú budúcnosť. Chudobná, negramotná žena bez muža s troma deťmi žiaľ nemá v Nepále veľmi na výber. Jej deti si nemôžu dovoliť chodiť do školy. Nemôžu si dovoliť nepracovať alebo nežobrať. A tak ich s krvácajúcim srdcom odovzdá onej šťastnej budúcnosti. Napriek sľubom, že s deťmi môže byť v kontakte, zostáva opustená a netuší, ako sa jej deťom vodí. Teraz sú spolu. Deti, ktoré sme zachránili a ktoré vypovedali na CCWB (Central Children Welfare Board je štátna organizácia, ktorá hneď zakročila a začala vyšetrovanie) už spia doma, vo svojich postieľkach a zapísali sme ich do najbližšej školy. Na zabezpečenie ich stravy sme vymysleli kreditný systém, na základe ktorého budú dostávať potraviny v neďalekom obchode na prídel. Ako dočasné riešenie to zatiaľ stačí, naši spolupracovníci budú ustavične monitorovať život detí v ich rodinnom prostredí, a po nedávnych rokovaniach s organizáciami, ktoré sa zaoberajú práve relokáciou detí zo sirotincov do rodinného prostredia, sa nám hádam podarí nájsť cestu, na ktorej budú deti sťastné a zabezpečené. Nechceme deti trhať znova od ich matiek. Nechceme, aby žili v umelo vytvorenom prostredí, pokiaľ je aspoň trochu možné, aby žili doma. Nie sme v tom sami. Tento spôsob je trendom v celom svete. Family first.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.