Nechcel by som za prezidenta ani Ivana Gašparoviča a vymenúvať dôvody mi pripadá zbytočné. Nechcel by som ani Michala Kováča, pretože byť ako prezident statočný, to nestačí. Je to nutná, nie jediná dostačujúca podmienka. Aj keď si ňou u mnohých ľudí v tejto pozícii, a mohol by som začať Václavom Klausom, zďaleka nie som istý.
Nechcel by som za hlavu štátu ani Lecha Walesu, ktorý sa mi predtým, než bol prezidentom Poľska, a teraz, keď už ním nie je, zdal mužom, ktorý by bol v tomto úrade dôstojný. Ale keď prezidentom bol, tak to dôstojné nebolo. Asi by som sa nevešal, keby mi vládol Aleksandr Kwasniewski, ale že by som bol naňho hrdý, to teda nie. Lecha Kaczynského by som si asi cenil za jeho podporu Gruzínska, keď začali Rusi okupovať Abcházsko a Južné Osetsko, ale inak asi veľmi nie. A na Wawel by som ho nepochovával, aj keď lietadlá s prezidentmi zase až tak často nepadajú. Bronislaw Komorowski? To je taký prezident, že no a čo?
Nechcel by som na čele štátu žiadneho z maďarských prezidentov, hoci Arpáda Göncza som možno stretol až príliš neskoro, príliš unaveného, aby som ocenil jeho prezývku Árpi bácsi, čiže strýko Árpi. Z nemeckých, ktorých si pamätám, tak jedine Richarda von Weisäcker, keď si odmyslím, aký bol jeho otec, nacistický diplomat, oberhajzel, a ešte by som možno bral toho súčasného, Joachima Gaucka. To, čo urobil vlani na jeseň v Lidiciach, tak to klobúk dolu.
Ale sme v Česku. Chcel by som znovu Václava Havla alebo tatíčka Masaryka. No nikto nežije večne, takže teraz, keď už môžem prezidenta voliť, ich už voliť nemôžem. Keď nie Havla, tak aspoň Schwarzenberga, hovorím si. Karla, pána z Orlíku a Dřevíča. Bojím sa však, bojím, že to nakoniec bude namiesto kniežaťa len nejaký zeman, navyše ešte s veľkým Z.
Autor je redaktor Lidových novín.
Nechcel by som za hlavu štátu ani Lecha Walesu, ktorý sa mi predtým, než bol prezidentom Poľska, a teraz, keď už ním nie je, zdal mužom, ktorý by bol v tomto úrade dôstojný. Ale keď prezidentom bol, tak to dôstojné nebolo. Asi by som sa nevešal, keby mi vládol Aleksandr Kwasniewski, ale že by som bol naňho hrdý, to teda nie. Lecha Kaczynského by som si asi cenil za jeho podporu Gruzínska, keď začali Rusi okupovať Abcházsko a Južné Osetsko, ale inak asi veľmi nie. A na Wawel by som ho nepochovával, aj keď lietadlá s prezidentmi zase až tak často nepadajú. Bronislaw Komorowski? To je taký prezident, že no a čo?
Nechcel by som na čele štátu žiadneho z maďarských prezidentov, hoci Arpáda Göncza som možno stretol až príliš neskoro, príliš unaveného, aby som ocenil jeho prezývku Árpi bácsi, čiže strýko Árpi. Z nemeckých, ktorých si pamätám, tak jedine Richarda von Weisäcker, keď si odmyslím, aký bol jeho otec, nacistický diplomat, oberhajzel, a ešte by som možno bral toho súčasného, Joachima Gaucka. To, čo urobil vlani na jeseň v Lidiciach, tak to klobúk dolu.
Ale sme v Česku. Chcel by som znovu Václava Havla alebo tatíčka Masaryka. No nikto nežije večne, takže teraz, keď už môžem prezidenta voliť, ich už voliť nemôžem. Keď nie Havla, tak aspoň Schwarzenberga, hovorím si. Karla, pána z Orlíku a Dřevíča. Bojím sa však, bojím, že to nakoniec bude namiesto kniežaťa len nejaký zeman, navyše ešte s veľkým Z.
Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.