Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Škandál od začiatku

.peter Schutz .časopis

Hysterická vrava, ktorá sa strhla po nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, je dosť nezrozumiteľná. Presne k takejto koncovke predsa smeroval náš „prezident hlavy štátu“ od začiatku. Čiže od momentu, čo bol Čentéš – regulárne v tajnom hlasovaní – zvolený v Národnej rade.

Každý jeden deň, o ktorý Gašparovič  predlžoval agóniu  na prokuratúre,  bol teda zrelý na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR.  Od júna 2011 bolo  úplne zrejmé, že prezident so Smerom hrajú na vyšachovanie  kandidáta. Opozícia teda mala  kričať, burcovať verejnú mienku, eventuálne aj mávať  obžalobou  už  vtedy, keď sama sedela vo vláde a len sa prizerala, ako kľúčová ústavná inštitúcia zostáva bez hlavy jeden-dva-tri-štyri, a tak ďalej mesiace. Skrátka a dobre, škandálny nebol iba (predbežný)  koniec, ale celý proces.  
Obžaloba prezidenta ani táranie v NR SR, na čo všetko sa chystajú SDKÚ, KDH, Most a SaS,   dnes nevyriešia nič. Len zdôrazňujú, že prokuratúra je predmetom brutálneho mocenského zápasu. Momentálne je to Smer, ktorý chce „vlastného“ prokurátora, čo je podstata deja oproti minulosti, keď métou Fica bola blokáda kandidáta, ktorého nemá pod kontrolou.  A pokiaľ Ústavný súd nevydá predbežné opatrenie, ktorého sa dožaduje Čentéš,   tak svojho „generála“ aj bude mať, lebo Smer má dosť hlasov, aby si ho zvolil.  
Ak je tu teda inštitúcia, ktorej by mala horieť pôda pod nohami,  tak to nie je prezident, ale – pri všetkom rešpekte k nezávislosti sudcov – Ústavný súd.   Predbežné opatrenie nie je rozhodnutie o merite veci, takže aj politici môžu súd  nahlas vyzývať, aby konal bez prieťahov a zastavil parlamentnú voľbu.   Macejkovej dvor je toľko dlžný Slovensku, pretože je vrcholne spoluzodpovedný za situáciu, ktorú nazvať abnormálnou je akt milosrdenstva.   Ústavný súd rok otáľal s výrokom, či prezident „musí, alebo môže“. A keď ho v októbri vyriekol, splodil  jedno zo svojich  najhanebnejších rozhodnutí  za 20 rokov existencie. Tým, že proti systémovej  logike parlamentnej demokracie dal prezidentovi možnosť pri „závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa k osobe“ kandidáta nevymenovať,  vydal súd  svedectvo, že je politicky ovplyvniteľný do tej miery, že sa nezastaví ani pred verdiktom, ktorým si ničí  reputáciu.  Ak toho bol schopný raz,  môže byť  schopný i druhýkrát. A preto je dôležité verejne akcentovať, že návrat k akejsi základnej zákonnosti a predídenie úplnému chaosu je plne v jeho rukách.
Gašparovič je v tejto projekcii nepodstatný.  O rok končí a nič horšie, než to, čo vyviedol, už spáchať nemôže. V masovom rozhorčení,  že vetoval Čentéša, je značná porcia buď pretvárky, alebo naivity, keďže od prvého dňa tohto „menšieho zla“ v úrade bolo jasné, že až nadíde deň D, verne poslúži strane, ktorej „je akoby členom“. Navyše, slovenský prezident vykazuje všetky príznaky, že jeho duševná sviežosť rýchlo vädne v dôsledku choroby, čo dosť relativizuje branie na zodpovednosť jeho osoby za skutky posledného obdobia (nie Gauliedera a podobne, samozrejme).

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite