Všade vo svete sú ruské reštaurácie samostatným, tajomným svetom. Oplývajú ťaživou, až nábožnou atmosférou, človek akoby v nich priamo vstupoval do histórie obrovskej, mystikou predchnutej krajiny. Všade v nich narazíte na gobelíny po stenách, tepané samovary a medené nádoby. Sú vždy mimoriadne obľúbené, vyhľadávané miestnou smotánkou, a to nielen pre tento nezvyčajný staroruský a cársky kolorit, ale najmä pre úžasnú, chuťovo vycibrenú kuchyňu. To len u nás sa ruská gastronómia spojila s obligátnym jedálenským borščom a padla. Pritom ruskej kuchyni európska vďačí za veľmi veľa. Napríklad práve v Rusku začali so stolovaním, aké poznáme dnes, keď sa najprv podáva predjedlo, potom polievka, neskôr hlavné jedlo a nakoniec múčnik. Tento štýl si napokon osvojila aj francúzska kuchyňa a po nej celý svet. Takisto zvyk k prípitku podávať takzvané „zakusky“ prišiel z Ruska a tieto malé studené predjedlá sa stali pevnou súčasťou našej vysokej gastronómie. Nakladaná zelenina a varené mäso na studeno s chrenovou penou sa, samozrejme, transformovalo na delikátnejšie pokrmy, no zvyk pretrváva naďalej.
V čom sú Rusi absolútni králi, to sú jednoznačne polievky. Majú ich niekoľko druhov: obligátne boršče z mäsa a cvikle, uchy z rýb, okrošky z kvasu, šči z kyslej, ale aj normálnej kapusty a soľanky a rassoľniky z mäsa a zeleniny. Mnohým sa môžu tieto polievky spájať s niečím plebejským, no nedajte sa pomýliť. Všetky boli mimoriadne obľúbené na dvore Petra Veľkého či Kataríny Veľkej. A tá o vysokej gastronómii vedela toho až až. Opulentné hostiny jej totiž pripravoval sám knieža Potemkin. Tentoraz však na stôl nestaval umelé fasády, ako to zvykol robiť po dedinách, ale skutočné, pravé lahôdky – medzi ktorými sa našli napríklad aj plnené pečené labute. Možno by aj rád použil z čistej radosti dajaké makety, no nemohol inak, temperamentná labužníčka Katarína by ho určite vykopla nielen od stola, ale aj zo svojej cisárskej postele. Mimoriadne rada holdovala najmä polievkam a tam veru nenakamuflujete nič. Ódu na dobrú šči z kvasenej kapusty napísal samotný Puškin.
Ďalším skvelým kúskom ruskej kuchyne je hovädzie Stroganov. Toto jedlo poznajú na celom svete a pravidelne sa zjavuje na jedálničku tých najprestížnejších reštaurácií. Jedlo vzniklo okolo roku 1762 a môže zaň priamo knieža Alexander Stroganov. Vraj to bol uznávaný gurmán a amatérsky kuchtík. Kombináciu kyslej smotany a horčice – tajomného základu tohto obľúbeného jedla, vraj vymyslel práve on. Ale, ktovie ako to bolo. Iné legendy tvrdia, že knieža na toto jedlo natrafil po ceste v saniach šírou Rusou. Keď vyhladol, pristavil sane pri jednej zemľanke, a práve tam ho telnatá sedliačka pohostila týmto jedlom. On jej štedro zaplatil, vypýtal si od nej recept a svojmu kuchárovi potom doma toľko pílil uši, až kým mu toto jedlo nevaril každý týždeň.
Keď sa hovädzie Stroganov celosvetovo preslávilo, zrazu sa ozvali Francúzi – poznáme ich precitlivenosť na všetko, čo sa týka gastronómie – a začali tvrdiť, že stroganova vymyslel na začiatku 19. storočia slávny kuchár Antoine Carême pri príležitosti návštevy ruského cára Alexandra I. Počul, že mu chutí hovädzina na smotane a Antoine do nej ešte pridal horčicu. Nikto im túto príhodu však príliš neverí.
Autor je scenárista.
Urobme si stroganova/
Aj keď toto jedlo môže niekomu na prvý pohľad pripadať ako veľmi zložité, môžem vás ubezpečiť, že je to pravé jedlo pre tých najlenivejších gurmánov. Stačí zohnať fantastickú sviečkovú, nakrájať ju na na rezančeky, posoliť, pokoreniť a rýchlo osmahnúť na masle. Vybrať, položiť do tepla. Potom na tom istom tuku s výpekom osmahneme nadrobno nakrájanú cibuľku a na plátky nakrájané šampiňóny. Po chvíľke dusenia do panvice pridáme nadrobno nakrájané tri nakladané uhorky a zmes kyslej smotany s dijonskou horčicou. Na jeden kelímok nám postačia dve lyžice. Potom do zmesi hodíme odložené orestované hovädzie prúžky, dokoreníme, dosolíme a asi päť minút necháme prehriať. Na záver pridáme, ak sa nám chce, zopár kvapiek z citróna. Pokiaľ je Stroganov prikyslý, hoďte do neho ešte štipku cukru. A je to! Podáva sa po celom svete s rozličnými prílohami. Ak ho chcete mať po rusky, jedzte ho s pečenými zemiakmi. Ak po austrálsky, jednoznačne k nemu podávajte ryžu.
V čom sú Rusi absolútni králi, to sú jednoznačne polievky. Majú ich niekoľko druhov: obligátne boršče z mäsa a cvikle, uchy z rýb, okrošky z kvasu, šči z kyslej, ale aj normálnej kapusty a soľanky a rassoľniky z mäsa a zeleniny. Mnohým sa môžu tieto polievky spájať s niečím plebejským, no nedajte sa pomýliť. Všetky boli mimoriadne obľúbené na dvore Petra Veľkého či Kataríny Veľkej. A tá o vysokej gastronómii vedela toho až až. Opulentné hostiny jej totiž pripravoval sám knieža Potemkin. Tentoraz však na stôl nestaval umelé fasády, ako to zvykol robiť po dedinách, ale skutočné, pravé lahôdky – medzi ktorými sa našli napríklad aj plnené pečené labute. Možno by aj rád použil z čistej radosti dajaké makety, no nemohol inak, temperamentná labužníčka Katarína by ho určite vykopla nielen od stola, ale aj zo svojej cisárskej postele. Mimoriadne rada holdovala najmä polievkam a tam veru nenakamuflujete nič. Ódu na dobrú šči z kvasenej kapusty napísal samotný Puškin.
Ďalším skvelým kúskom ruskej kuchyne je hovädzie Stroganov. Toto jedlo poznajú na celom svete a pravidelne sa zjavuje na jedálničku tých najprestížnejších reštaurácií. Jedlo vzniklo okolo roku 1762 a môže zaň priamo knieža Alexander Stroganov. Vraj to bol uznávaný gurmán a amatérsky kuchtík. Kombináciu kyslej smotany a horčice – tajomného základu tohto obľúbeného jedla, vraj vymyslel práve on. Ale, ktovie ako to bolo. Iné legendy tvrdia, že knieža na toto jedlo natrafil po ceste v saniach šírou Rusou. Keď vyhladol, pristavil sane pri jednej zemľanke, a práve tam ho telnatá sedliačka pohostila týmto jedlom. On jej štedro zaplatil, vypýtal si od nej recept a svojmu kuchárovi potom doma toľko pílil uši, až kým mu toto jedlo nevaril každý týždeň.
Keď sa hovädzie Stroganov celosvetovo preslávilo, zrazu sa ozvali Francúzi – poznáme ich precitlivenosť na všetko, čo sa týka gastronómie – a začali tvrdiť, že stroganova vymyslel na začiatku 19. storočia slávny kuchár Antoine Carême pri príležitosti návštevy ruského cára Alexandra I. Počul, že mu chutí hovädzina na smotane a Antoine do nej ešte pridal horčicu. Nikto im túto príhodu však príliš neverí.
Autor je scenárista.
Urobme si stroganova/
Aj keď toto jedlo môže niekomu na prvý pohľad pripadať ako veľmi zložité, môžem vás ubezpečiť, že je to pravé jedlo pre tých najlenivejších gurmánov. Stačí zohnať fantastickú sviečkovú, nakrájať ju na na rezančeky, posoliť, pokoreniť a rýchlo osmahnúť na masle. Vybrať, položiť do tepla. Potom na tom istom tuku s výpekom osmahneme nadrobno nakrájanú cibuľku a na plátky nakrájané šampiňóny. Po chvíľke dusenia do panvice pridáme nadrobno nakrájané tri nakladané uhorky a zmes kyslej smotany s dijonskou horčicou. Na jeden kelímok nám postačia dve lyžice. Potom do zmesi hodíme odložené orestované hovädzie prúžky, dokoreníme, dosolíme a asi päť minút necháme prehriať. Na záver pridáme, ak sa nám chce, zopár kvapiek z citróna. Pokiaľ je Stroganov prikyslý, hoďte do neho ešte štipku cukru. A je to! Podáva sa po celom svete s rozličnými prílohami. Ak ho chcete mať po rusky, jedzte ho s pečenými zemiakmi. Ak po austrálsky, jednoznačne k nemu podávajte ryžu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.