Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Miachala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Každý týždeň si dávam záväzok, že tieto stĺpčeky budem písať skôr. Každý týždeň napokon píšeme dvaja – ja a môj priateľ časový stres. Každý týždeň zažívam v piatok okolo obeda jemné chvenie v žalúdku, večer sa mi už trasie aj dvanástorník (aj keď neviem, kde je). Každý týždeň majú na mňa grafici ťažké srdce, údajne niekedy nešetria na moju adresu ani riadnymi vulgarizmami, ku mne sú ale vždy milí. Každý týždeň mi Juraj Kušnierik posiela sms už vo štvrtok (Miško, píšeš?), potom v piatok (Nezabudni na ušiská), ešte mi aj zavolá.

Každý týždeň – aj keď mu sem-tam znemožňujem ísť vzhľadom na čakanie na mňa na koncert či do divadla, vždy mi napíše podporujúci mail. Každý týždeň sa to opakuje, ale na tento článok som sa chcel pripravovať dlhšie, chcel som mu venovať viac času, no napokon som rád, že to tak nie je, lebo by som bol možno veľmi patetický. Takto musím písať ako blesk, aby celé toto utešené vianočné číslo mohlo ísť do tlače. Ak ste sa dočítali až sem (Jano Krekáň dočítal po prvej vete), tak sa chcem s vami rozlúčiť, s písaním mojich uší končím. Hlavným dôvodom bolo, že piatky boli pre mňa najskôr napäté, potom vzrušujúce a posledné obdobie stále len stupňujúcim sa trápením. Ďakujem Pištovi, že mi dal dôveru, nikdy predtým som nič podobné nerobil a on ma zaradil hneď do pilota, ešte aj do rubriky Osobnosti... Ďakujem redakcii ako takej, bolo mi cťou byť malou  súčasťou tohto výnimočného počinu.  Ďakujem aj za úplnú slobodu, občas som sa tu obul aj do našej redakcie a vyšlo to, bez žiadnych snáh o úpravy –  a to je v našom mediálnom priestore niečo nevídané. Najviac ale musím poďakovať Ďurovi Kušnierikovi. Mať takého šéfa (patrím pod neho) je snom. Jϋrgen  je zázračný človek s nevídaným radostným pohľadom na svet, pre strednú Európu úplne netypickým (možno preto furt uteká na Island). Dobrosrdečný, prajný a prirodzene sa usmievajúci Brumteles. Aj v čase totálneho smútku vás dokáže nabudiť. Veď sa si nestratíme, však, Jurko? Kráčame svojou cestou... A teraz hop sa, hor sa, vyplniť predplatiteľský formulár, stávam sa hrdým čitateľom. Samozrejme,  všetkým spolučitateľom prajem všetko najlepšie s .týždňom aj v ďalšom roku.  Hotovo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite