Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď má biznis sociálny dopad

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Medzi tvrdým biznisom na jednej a charitou na druhej strane existujú organizácie, ktoré spájajú zisk so spoločenským poslaním. Porozprávali sme sa o nich s britským konzultantom a jedným z vizionárov takzvaného investovania so sociálnym dopadom, Karlom Richterom.

.zvyknete používať pojmy ako „investovanie so sociálnym dopadom“ alebo „sociálna ekonomika“. Čo si má človek pod nimi predstaviť?
Tie pojmy znamenajú rôzne veci pre rôznych ľudí. O investovaní so sociálnym dopadom sa hovorí od roku 2007. Zahŕňa investičné stratégie, ktoré popri finančnej návratnosti majú aj spoločenské a ekologické ciele. Existujú totiž investori, ktorí popri výnose v peniazoch hľadajú aj tieto alternatívne formy návratnosti.

.a čo „sociálna ekonomika“?
To je v podstate len iné označenie pre tretí sektor. Patria sem rôzne mimovládne organizácie, ale aj družstvá, charity či rôzne svojpomocné organizácie. Teda to, čo sa nachádza medzi vládnym a súkromným sektorom. Je zaujímavé dnes sledovať Európsku komisiu, ako sa snaží nájsť určité princípy a politické smernice, ktoré by preklenuli rozdiely medzi členskými štátmi v tejto oblasti.           

.nie sú to len nové slová na označenie javov, ktoré po stáročia súvisia s dobročinnosťou? Veď už John D. Rockefeller sa snažil pri rozdeľovaní svojich peňazí na dobročinné aktivity postupovať s rovnakou metodickosťou a ekonomickým prístupom, s akými tie peniaze predtým zarobil.
Presne tak. Terminológia je možno nová, no princípy za ňou sú známe už dlhé roky. Niekedy ide len o to, novými módnymi slovami pripomenúť ľuďom tie starobylé zásady. Netreba vymýšľať koleso odznova, ale vrátiť sa k určitým základným hodnotám. Ako ich vo svojej činnosti vyjadríte, to je už vaša vec. Vezmite si, aká existuje pluralita medzi rôznymi organizáciami. Na jednom konci spektra máte charity. Na druhom konci sú tvrdé biznisy. Dôležité sú však organizácie v strede, medzi týmito dvoma krajnosťami. Niektoré z nich dávajú prioritu finančnému rozmeru, ale majú aj veľmi silné spoločenské poslanie. Iné organizácie budú dávať prioritu spoločenským otázkam pred finančnými. V každom prípade je dôležitá prítomnosť oboch týchto rozmerov.  

.hrá dnes vôbec takéto rozdelenie ešte nejakú rolu? Veď už aj tie najtvrdšie spoločnosti sa hlásia k spoločenskej zodpovednosti firiem (CSR).
Veľa ľudí si zamieňa spoločenskú zodpovednosť firiem a investovanie so sociálnym dopadom. Skúsim demonštrovať rozdiel: Predstavte si banku, ktorá podporuje miestny mládežnícky šport. To by sa zrejme dalo označiť za realizáciu spoločenskej zodpovednosti firmy. Naproti tomu investovanie so sociálnym dopadom by bolo, keby sa banka trebárs poobzerala po komunitách, ktoré nemajú náležitý prístup k finančným službám. A následne by hľadala cesty, či už v podobe nových produktov, alebo lepších distribučných kanálov, ako im tieto služby sprístupniť, aj keby na tom možno hneď nezarobila.

.dôležité teda je, aby oblasti, v ktorých na jednej strane firma podniká a v ktorých sa na druhej strane snaží aj o spoločenské zmeny k lepšiemu, boli integrované.   
Presne tak, ale chcem zdôrazniť, že hranica medzi týmito konceptmi nie je pevná.

.v komerčných firmách je tradične meradlom ich úspechu zisk. Ako však merať úspech rôznych dobročinných aktivít?
Univerzálne meradlo úspechu neexistuje, len rôzne meradlá, ktoré sa odvíjajú od okolností každej jednotlivej organizácie. Jedna sa totiž môže zaoberať napríklad starostlivosťou o seniorov, kým iná sa snaží pracovať s mládežou bez strechy nad hlavou. Budete počítať ľudí, ktorým ste pomohli? Alebo množstvo peňazí, ktoré vaše aktivity ušetrili daňovníkovi? Meranie dopadu je výzva. Pracuje na tom aj Európska komisia. Vo všeobecnosti je dôležité, aby ste si zadefinovali, čo chcete robiť, potom čo chcete svojou činnosťou dosiahnuť, a napokon si nájdite náležité meradlo. Ale tak, aby tieto štandardy boli overiteľné.

.náš rozhovor sa koná v chátrajúcej budove bratislavskej Starej tržnice. Ako ste sa dostali k projektu jej obnovy?
Bol som do Bratislavy pozvaný na konferenciu, organizovanú Európskym kontaktným bodom. V rámci nej som sa stretol aj s tímom ľudí, ktorí chcú vrátiť do tejto budovy život. Bavili sme sa o tom, či sa do tohto projektu dajú zapracovať aj niektoré myšlienky, súvisiace s investovaním so sociálnym dopadom. Tak aby projekt bol finančne udržateľný, ale tiež, aby vyčnieval a stal sa pozitívnym vzorom. Táto budova má mnohé vlastnosti, ktoré ju dokonale predurčujú, aby sa tu spojil rozmer angažovanej komunity či záujem radnice so zapojením verejných i súkromných investícií.

.ako motivovať ľudí k tomu, aby sa občiansky viac angažovali v prospech svojej komunity?
Osobné motívy bývajú rôzne. Na jednej strane sa snažíte obohatiť nejako svojou činnosťou vlastnú komunitu, ale súčasne obohacujete aj samého seba. Niekto ide trebárs dobrovoľne vypomáhať do komunitnej záhrady, pretože sa pri tom zbaví stresu a spozná nových ľudí. Niektorí sa prosto chcú viac zapojiť do života svojej komunity. Iní vyskúšajú, či si prostredníctvom dobrovoľníctva nenájdu nových obchodných partnerov. Nech už si zvolíte akýkoľvek dôvod na angažovanie sa, za seba môžem vyhlásiť, že je to veľmi napĺňajúce.  

Karl Richter/
Navštívil Slovensko ako rečník na konferencii o sociálnom podnikaní, organizovanej Európskym kontaktným bodom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite