.meno Kométa nesie storočná tatranská električka TEVD 22, vyrobená v roku 1912 v budapeštianskych závodoch Ganz. Krásna mašinka desaťročia slúžila vo Vysokých Tatrách až do roku 1977, keď bola vyradená z prevádzky a postavená pred rozhodnutie – zošrotovať.
.stará a poctivá
Pripomeňme, že pred zošrotovaním ju zachránil Jaroslav Vančo – železničiar dušou i srdcom, dnes prednosta Veterán klubu železníc Poprad. Klubisti v tmavomodrom Kométu opravili a spojazdnili. V lete 2011 Kométu zasiahol blesk a odstavil ju do popradského železničného depa. Kométa zhasla – ale nie nadlho.
Je polovica novembra, sme v rozľahlej opravárenskej hale ŽOS Vrútky. Okolo Kométy sa blýska, žiaria svetlá. Médiá prišli zaznamenať niekoľko okamihov z rozsiahlej rekonštrukcie a generálnej opravy unikátneho zbierkového predmetu Múzea dokumentačného centra ŽSR, jediného v Európe i na svete. Dvaja muži v modrých montérkach ležia pod električkou a prekladajú z ruky do ruky náradie. Ďalší dvaja montujú elektrickú kabeláž pod „palubnou doskou“ Kométy. Majster Bohuslav Slezák vysvetľuje postup dôkladnej rekonštrukcie vysokonapäťovej trakčnej časti: „Vymieňame elektrické vedenie od zberača na streche po hlavné vypínače a spínače. Pôvodná ostane kabeláž pomocných obvodov a nízkeho napätia, napríklad k osvetleniu,“ vraví odbornou terminológiou, a dodáva, že všetky staré spínače, vypínače, motory, prevodovky a ďalšie zariadenia sú aj po sto rokoch a po zásahu bleskom funkčné. „Neviem si predstaviť dnešný výrobok, ktorý bude po sto rokoch prevádzky fungovať. Určite je to tým, že pred sto rokmi sa vo výrobe na ničom nešetrilo a práca bola poctivá. Kde mala byť meď, bola meď, kde mosadz, tam mosadz. Spravili to tak poctivo, že dnes stačí prečistiť kontakty a všetko slúži ako nové.“
V Kométe nenájdete modernú elektroniku, len starobylú mechaniku, žiadne plasty, namiesto syntetickej kože či koženky je interiér obložený teplým drevom, drevené sú i lavice pre pätnástich cestujúcich. Všetko je pôvabné na pohľad, príjemné na dotyk. A hlavne – účelne funkčné.
„Rekonštrukcia a oprava Kométy musí spĺňať dnešné veľmi prísne kritériá bezpečnosti moderného vozidla, aby mohlo byť sprevádzkované a slúžilo verejnosti,“ vysvetľuje Víťazoslav Móric ml., riaditeľ ŽOS Vrútky. V súvislosti s vekom Kométy pripomína, že ak sa o niečo dobre a pravidelne staráme, tak to bude slúžiť prekvapujúco dlho: „Nie je výnimkou, že u nás spoľahlivo jazdia vyše päťdesiatročné železničné vozidlá, v Európe aj staršie.“
.poctivá meď a domáci koláč
Pohonné jednotky a elektrickú časť do Kométy pred sto rokmi dodala spoločnosť Siemens – Schuckert, motor električky bol vyrobený v jej závode na území Bratislavy. „Bola to prvá z dnešného pohľadu zahraničná pobočka spoločnosti Siemens, vznikla v roku 1902, neskôr na jej základe založili povestnú BEZ-ku, Bratislavské elektrotechnické závody,“ približuje Martin Noskovič, hovorca spoločnosti Siemens na Slovensku. Participovanie na oprave Kométy je podľa neho vhodnou a praktickou príležitosťou, ako si pripomenúť 110. výročie založenia slovenskej filiálky Siemensu, ale i prispieť k záchrane unikátu: „Má to pre nás rozmer hrdosti, pretože elektrické prístroje a rozvody, elektromotor, ktoré sme pred sto rokmi pre električku vyrobili, by fungovali dodnes, nebyť zásahu bleskom. Je to svedectvo o kvalite našich výrobkov.“
V závode Ganz bolo vyrobených päť malých a tri veľké električky a kolekcia vozňov na rôzne účely. Kométa, vyrobená na objednávku vtedajších Tatranských železníc, bola jediná – nepochádza z radu sériovej výroby. Jej srdce, pôvodný elektromotor, je opravený, je v ňom minimum nových súčiastok. Napríklad ložiská. Jediná súčiastka, ktorá sa na Kométe nedala zrekonštruovať ani opraviť, je strešný zvodič s bleskoistkou. Práve tá mala odolať blesku, ale vzhľadom na vek zlyhala. „Je to štandardný prvok, chrániaci elektrické zariadenia. Napokon sme ho našli v ponuke našej spoločnosti a poskytli na opravu Kométy,“ dodáva Noskovič. Okrem bleskoistky a novej kabeláže dostala Kométa aj nové obruče na kolesá, pretože staré sú zodraté. Disky kolies sú pôvodné. Obnovený je i tmavozelený náter so zlatými secesnými ornamentmi a linkami.
Aká je vlastne podstata fungovania starých vecí? Odborníci hovoria o dávnej filozofii vyrábať tak, aby výrobok hoc i bežnej spotreby slúžil čo najdlhšie. Dnes akoby sa všetko vyrábalo pre uspokojenie servisných a opravárenských firiem. „Keď robili Kométu, použili na ňu poctivú meď, poctivú mosadz aj železo. Keď sme z Kométy demontovali prinitované oceľové čelá a ich uholníkové výstuže, zodrali sme pri tom najmenej tri brúsne kotúče,“ spomína Slezák. Dnes vyrobené oceľové uholníky sa podľa neho dajú ohýbať na kolene. „Vtedy bolo prioritou vyrobiť kvalitný výrobok, predať ho, a získať tak dobré meno a povesť serióznosti,“ uvažuje Noskovič.
.keď zazvoní zvonec
Opravená a zrekonštruovaná Kométa smeruje do popradského depa, aby sa čo najskôr vrátila na koľajnice Tatranských elektrických železníc. Jaroslav Vančo s kolegom Jánom Sabakom zdôrazňujú, že Kométa bude slúžiť predovšetkým radostným jazdám tatranskou prírodou, a že určite sa jedného dňa dožije vlastného muzeálneho depa, možno niekde pri Štrbskom plese. Tam bude vystavená mimo sezóny na obdiv návštevníkov. Zatiaľ je všetko na dobrej ceste, a je predpoklad, že veľký mosadzný zvonec v Kométe čoskoro odzvoní začiatku netradičnej tatranskej vianočnej rozprávky roku 2012.
.stará a poctivá
Pripomeňme, že pred zošrotovaním ju zachránil Jaroslav Vančo – železničiar dušou i srdcom, dnes prednosta Veterán klubu železníc Poprad. Klubisti v tmavomodrom Kométu opravili a spojazdnili. V lete 2011 Kométu zasiahol blesk a odstavil ju do popradského železničného depa. Kométa zhasla – ale nie nadlho.
Je polovica novembra, sme v rozľahlej opravárenskej hale ŽOS Vrútky. Okolo Kométy sa blýska, žiaria svetlá. Médiá prišli zaznamenať niekoľko okamihov z rozsiahlej rekonštrukcie a generálnej opravy unikátneho zbierkového predmetu Múzea dokumentačného centra ŽSR, jediného v Európe i na svete. Dvaja muži v modrých montérkach ležia pod električkou a prekladajú z ruky do ruky náradie. Ďalší dvaja montujú elektrickú kabeláž pod „palubnou doskou“ Kométy. Majster Bohuslav Slezák vysvetľuje postup dôkladnej rekonštrukcie vysokonapäťovej trakčnej časti: „Vymieňame elektrické vedenie od zberača na streche po hlavné vypínače a spínače. Pôvodná ostane kabeláž pomocných obvodov a nízkeho napätia, napríklad k osvetleniu,“ vraví odbornou terminológiou, a dodáva, že všetky staré spínače, vypínače, motory, prevodovky a ďalšie zariadenia sú aj po sto rokoch a po zásahu bleskom funkčné. „Neviem si predstaviť dnešný výrobok, ktorý bude po sto rokoch prevádzky fungovať. Určite je to tým, že pred sto rokmi sa vo výrobe na ničom nešetrilo a práca bola poctivá. Kde mala byť meď, bola meď, kde mosadz, tam mosadz. Spravili to tak poctivo, že dnes stačí prečistiť kontakty a všetko slúži ako nové.“
V Kométe nenájdete modernú elektroniku, len starobylú mechaniku, žiadne plasty, namiesto syntetickej kože či koženky je interiér obložený teplým drevom, drevené sú i lavice pre pätnástich cestujúcich. Všetko je pôvabné na pohľad, príjemné na dotyk. A hlavne – účelne funkčné.
„Rekonštrukcia a oprava Kométy musí spĺňať dnešné veľmi prísne kritériá bezpečnosti moderného vozidla, aby mohlo byť sprevádzkované a slúžilo verejnosti,“ vysvetľuje Víťazoslav Móric ml., riaditeľ ŽOS Vrútky. V súvislosti s vekom Kométy pripomína, že ak sa o niečo dobre a pravidelne staráme, tak to bude slúžiť prekvapujúco dlho: „Nie je výnimkou, že u nás spoľahlivo jazdia vyše päťdesiatročné železničné vozidlá, v Európe aj staršie.“
.poctivá meď a domáci koláč
Pohonné jednotky a elektrickú časť do Kométy pred sto rokmi dodala spoločnosť Siemens – Schuckert, motor električky bol vyrobený v jej závode na území Bratislavy. „Bola to prvá z dnešného pohľadu zahraničná pobočka spoločnosti Siemens, vznikla v roku 1902, neskôr na jej základe založili povestnú BEZ-ku, Bratislavské elektrotechnické závody,“ približuje Martin Noskovič, hovorca spoločnosti Siemens na Slovensku. Participovanie na oprave Kométy je podľa neho vhodnou a praktickou príležitosťou, ako si pripomenúť 110. výročie založenia slovenskej filiálky Siemensu, ale i prispieť k záchrane unikátu: „Má to pre nás rozmer hrdosti, pretože elektrické prístroje a rozvody, elektromotor, ktoré sme pred sto rokmi pre električku vyrobili, by fungovali dodnes, nebyť zásahu bleskom. Je to svedectvo o kvalite našich výrobkov.“
V závode Ganz bolo vyrobených päť malých a tri veľké električky a kolekcia vozňov na rôzne účely. Kométa, vyrobená na objednávku vtedajších Tatranských železníc, bola jediná – nepochádza z radu sériovej výroby. Jej srdce, pôvodný elektromotor, je opravený, je v ňom minimum nových súčiastok. Napríklad ložiská. Jediná súčiastka, ktorá sa na Kométe nedala zrekonštruovať ani opraviť, je strešný zvodič s bleskoistkou. Práve tá mala odolať blesku, ale vzhľadom na vek zlyhala. „Je to štandardný prvok, chrániaci elektrické zariadenia. Napokon sme ho našli v ponuke našej spoločnosti a poskytli na opravu Kométy,“ dodáva Noskovič. Okrem bleskoistky a novej kabeláže dostala Kométa aj nové obruče na kolesá, pretože staré sú zodraté. Disky kolies sú pôvodné. Obnovený je i tmavozelený náter so zlatými secesnými ornamentmi a linkami.
Aká je vlastne podstata fungovania starých vecí? Odborníci hovoria o dávnej filozofii vyrábať tak, aby výrobok hoc i bežnej spotreby slúžil čo najdlhšie. Dnes akoby sa všetko vyrábalo pre uspokojenie servisných a opravárenských firiem. „Keď robili Kométu, použili na ňu poctivú meď, poctivú mosadz aj železo. Keď sme z Kométy demontovali prinitované oceľové čelá a ich uholníkové výstuže, zodrali sme pri tom najmenej tri brúsne kotúče,“ spomína Slezák. Dnes vyrobené oceľové uholníky sa podľa neho dajú ohýbať na kolene. „Vtedy bolo prioritou vyrobiť kvalitný výrobok, predať ho, a získať tak dobré meno a povesť serióznosti,“ uvažuje Noskovič.
.keď zazvoní zvonec
Opravená a zrekonštruovaná Kométa smeruje do popradského depa, aby sa čo najskôr vrátila na koľajnice Tatranských elektrických železníc. Jaroslav Vančo s kolegom Jánom Sabakom zdôrazňujú, že Kométa bude slúžiť predovšetkým radostným jazdám tatranskou prírodou, a že určite sa jedného dňa dožije vlastného muzeálneho depa, možno niekde pri Štrbskom plese. Tam bude vystavená mimo sezóny na obdiv návštevníkov. Zatiaľ je všetko na dobrej ceste, a je predpoklad, že veľký mosadzný zvonec v Kométe čoskoro odzvoní začiatku netradičnej tatranskej vianočnej rozprávky roku 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.