Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Niečo robíme zle

.peter Pažitný .tomáš Szalay .angelika Szalayová .časopis

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií a jej šéf Martin Filko vydali analýzu efektívnosti slovenského zdravotníctva. Odborná verejnosť očakávala argumentáciu k zámeru vlády, zaviesť na Slovensku systém jednej zdravotnej poisťovne. Analýza sa na stole objavuje až 5 mesiacov po tom, ako sa predseda vlády rozhodol pre monopolizáciu zdravotného poistenia. Podstatný záver neprekvapuje: analýza nepotvrdila, že by zavedenie jednej poisťovne bolo pre Slovensko výhodné. Zoštátnenie poisťovní je teda predovšetkým ideologický, nie odborne podložený zámer. Analýza však konštatuje, že efektivita slovenského zdravotníctva po roku 2004 poklesla. Vychádza pritom z pochybných súvislostí a argumentuje na pochybných dátach.

Zdravotníctvo a zdravie súvisia. Ale nie až tak veľmi. Zdravotníctvo (lekári, sestry, lieky, prístroje, nemocnice, všetky zdravotné služby) ovplyvňujú zdravie populácie len z jednej šestiny. Podstatne dôležitejšie pre zdravie, kvalitu i dĺžku nášho života sú iné faktory: predovšetkým životný štýl (až 40 percent) a genetika (až 30 percent). Napriek tomu spoločnosť investuje obrovské peniaze do zdravotníctva a zdravotných služieb, a nie do podpory zdravého životného štýlu či prevencie.
Martin Filko počíta efektívnosť zdravotníctva ako cenu za predĺženie života. Uznáva námietku, že nielen zdravotníctvo vplýva na zdravie, a tak výsledok koriguje o spotrebu tabaku či alkoholu a zohľadňuje i postkomunistickú minulosť.
Vychádza mu, že hoci naše zdravotné ukazovatele sa zlepšujú, objem peňazí v slovenskom zdravotníctve rastie ešte rýchlejšie. Podľa štatistiky, z ktorej vychádza analýza, je v slovenskom zdravotníctve viac peňazí než v ktorejkoľvek inej V4 krajine. A tak Filko prichádza k záveru, že neefektivita slovenského zdravotníctva sa prehlbuje.
Filko má pravdu, keď upozorňuje na nepomer medzi nákladmi a výnosmi zdravotníctva. Niečo robíme zle, vraví. Áno, niečo robíme zle. Máme totiž nesprávne očakávanie, že navyšovaním peňazí do poskytovania zdravotných služieb dosiahneme zlepšenie ukazovateľov, ktoré s nimi nesúvisia. Viaceré štúdie pred analýzou IFP už zistili, že medzi tým, koľko peňazí je v zdravotníctve a tým, aká je stredná dĺžka života či dojčenská úmrtnosť, nie je signifikantný vzťah.
Japonský ekonóm Masakazu Furukawa skúmal vzťah medzi determinantami zdravia a strednou dĺžkou života, respektíve dojčenskou úmrtnosťou. Záver: na zlepšenie zdravia populácie je potrebné zabezpečiť pitnú vodu, zvýšiť gramotnosť, zvýšiť príjem, zabezpečiť dostupnosť základných liekov, očkovať, zaviesť kanalizáciu. Pomer výdavkov na zdravotníctvo k HDP nemá zásadný vplyv na strednú dĺžku života ani dojčenskú úmrtnosť. Filko teda veľmi presne porovnáva skupiny štatistických čísel, ale koreláciu si mýli s kauzalitou.
Najväčším problémom analýzy sú však použité dáta. Pri výpočte „ceny za predĺženie života“ čerpá z údajov OECD. Tie sú však zaťažené známou metodickou chybou. Medzi rokmi 2003 a 2004 došlo podľa OECD k nárastu financií v slovenskom zdravotníctve o viac než tretinu, čo však nezodpovedá realite ani údajom zo slovenských štatistík. Dokonca samotný Filko upozorňuje na neporovnateľnosť dát pred a po roku 2004 vo svojej staršej štúdii (Kišš – Koolman – Filko, 2007), keď ešte nepracoval pre ministerstvo financií. A práve táto chyba opticky zlepšuje „efektívnosť“ zdravotníctva pred rokom 2004 oproti obdobiu po roku 2004.
Výpočty na pochybných dátach môžu dávať len pochybné výsledky. Vraví sa tomu gigo, garbage-in-garbage-out. Ak do modelu hodíte smeti, výstupom budú zase len smeti. Analýzou nesprávnych súvislostí na skupine nesprávnych dát dochádza analýza k záveru, že neefektivita slovenského zdravotníctva je 64 percent. Mohli by sme ušetriť takmer dve tretiny peňazí, teda asi 3 miliardy eur ročne! Kde ležia tieto tri miliardy? K tomu sa analýza nevyjadruje.
Analýza je preto sklamaním. Neprináša tvorcom zdravotnej politiky žiadnu informáciu, ktorá by mohla ovplyvniť ich rozhodovanie. Nedokázala identifikovať zdroje neefektívnosti, ktorú „vypočítala“ na chybných dátach. Škoda premárnenej šance.

Autori pracujú v Health Policy Institute.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite