.žiadny medzinárodný zatykač na McAfeeho nevydali. Polícia v Belize tvrdí, že ho potrebuje len vypočuť. John McAfee sa obhajuje, že uteká z obavy o svoj život. Údajne by ho skorumpovaní policajti v Belize, kde takmer päť rokov roky žil, boli schopní hoci aj zmárniť. Samozrejme, dodáva, svojho suseda nezabil a bodka.
Podozrenie, ktoré naňho padlo, však nemožno brať na ľahkú váhu. Gregory Faull, ktorý býval v susedstve Johna McAfeeho a v novembri tohto roku ho našli so smrteľnou ranou od guľky, bol s McAfeem v dlhodobom spore. Polícia má logické podozrenie, že John McAfee sa v tragickom vyvrcholení príbehu neobjavil celkom nevinne.
.ruská ruleta
Musíme si pripomenúť aj McAfeeho povesť autora mnohých kanadských žartíkov a azda aj nie celkom reálne uvažujúceho človeka. Nedávno vydaný životopis McAfeeho, ktorý napísal Joshua Davis, John McAfee’s Last Stand, prináša na obálke fotku polonahého tetovaného Johna so zbraňou v ruke. Davis píše o McAfeem neraz ako o polovičnom bláznovi. McAfee, ktorý sa venuje joge, ale roky strávil užívaním kokaínu, sa pred svojím životopiscom zahráva s pištoľou, predvádza mu údajne neškodnú, no hrozivú verziu ruskej rulety, a tvrdí, že ruskú ruletu s ním hrajú aj úrady v Belize.
A prečo si úrady naňho takto zasadli? McAfee nevie, on sa vraj pokúšal o dobrú vec – vyčistiť dedinu Carmelita, kde v Belize býval, od obchodníkov s drogami. V praxi to však vyzeralo podivne. „V dedine vybudoval väznicu,“ píše o McAfeem Davis, „obklopil sa ozbrojenými strážcami... Dedinčanom však nevysvetlil, prečo to robí, a úrady si povedali, že je do obchodu s drogami sám zapletený.“ Tak sa stalo, že v prvom polroku 2012 mu štyridsať členov špeciálnej antigangovej jednotky prehľadalo dom, zatklo ho, zhabalo mu zbrane a zariadenie na výrobu chemikálií. Výsledok? Zbrane vlastnil legálne, drogy v dome nemal.
V novembri však prišla násilná smrť suseda a John McAfee sa vydal na útek spolu so svojou 20-ročnou priateľkou Samantou, ktorej strýko mu robí obhajcu. Nasledujú ho aj dvaja reportéri časopisu Vice. Zároveň dokumentuje svoje kroky v blogu nazvanom Whoismcafee. Dozvieme sa, kde a ako sa mu podarilo prešmyknúť pod nosom úradov, aké preoblečenie pri tom využil, ale aj ako sa mu momentálne darí za mrežami v Guatemale, kde ho počas úteku zatkli.
„Omnoho lepšie podmienky než v Belize,“ pochvaľuje si guatemalskú väznicu. Aj káva je vynikajúca, aj dozorca, ktorý mu ju pripravuje, má milú, miernu povahu. „Mohol by som s ním stráviť hoci aj niekoľko týždňov na púšti, a i keby som nemal iného spoločníka, ani raz by som sa pri ňom nerozčúlil,“ píše McAfee. Rozčúlilo ho však odmietnutie politického azylu zo strany guatemalských úradov a antivírusový guru skončil v nemocnici s údajnými bolesťami v hrudníku. Deportáciu tým oddialil, na ako dlho však, to je ťažko predvídať.
.pád z najväčšej výšky
Je to bizarný pád na dno, keď si uvedomíme, o koho ide. John McAfee sa narodil vo Veľkej Británii, vyrástol však na pôde USA, vo virgínskom meste Salem. Od mladosti sa zaujímal o matematiku, v roku 1967 mu vysoká škola Roanoke College udelila v tomto študijnom odbore bakalársky titul. Vzápätí sa stal zamestnancom NASA, potom prešiel do súkromného sektora. Zamestnala ho firma Univac, kde pôsobil ako návrhár softvéru, neskôr sa úspešne uplatnil v Xeroxe ako architekt operačného systému.
V 80. rokoch sa začala jeho dráha antivírusového rytiera. Inšpirovaný pakistanským vírusom Brain, prvým, ktorý bol vytvorený pre operačný systém MS-DOS, začal McAfee koncipovať ochranu pred rýchlo sa šíriacimi programami, ktoré boli schopné odrovnať jeden výkonný počítač za druhým. Šlo mu to výborne a ani jeho podnikateľský šiesty zmysel nezaháľal. V roku 1987 založil John McAfee firmu McAfee Associates, ktorá vyrábala a distribuovala antivírusové programy. Ako prvý pri tom využil sharewarový model – poskytoval svoj softvér užívateľom bezplatne, aby si ho mohli v limitovanej, no funkčnej verzii odskúšať, a až potom zaplatiť za jeho plnú verziu.
Všetko šlo vynikajúco, firma vstúpila na akciový trh ako verejne obchodovateľná už v roku 1992 a cena McAfeeho akcií tento pozitívny vývoj odzrkadľovala. V roku 1994 spokojne predal svoj podiel a bol, ako sa hovorí, za vodou. Vývoju softvéru sa venoval aj ďalej, jeho hlavnou zásluhou však zostala priekopnícka práca na poli antivírusových programov.
Majetok však nerástol, práve naopak. Podľa New York Times sa v roku 2009 znížila hodnota McAfeeho osobného majetku na štyri milióny dolárov – pritom v najlepšom období mal McAfee až sto miliónov. Nuž, finančná kríza nešetrí ani bohatých.
Zostalo mu ešte dosť, aby rozbehol ďalší priekopnícky projekt, výrobu antibiotík, fungujúcich na základe zisťovania kvóra (quorum sensing). Nevedno, či bude John McAfee v tejto oblasti rovnako úspešný ako pri liečení počítačových nákaz. Zatiaľ má totiž celkom iné starosti a jeho ruská ruleta pokračuje.
Podozrenie, ktoré naňho padlo, však nemožno brať na ľahkú váhu. Gregory Faull, ktorý býval v susedstve Johna McAfeeho a v novembri tohto roku ho našli so smrteľnou ranou od guľky, bol s McAfeem v dlhodobom spore. Polícia má logické podozrenie, že John McAfee sa v tragickom vyvrcholení príbehu neobjavil celkom nevinne.
.ruská ruleta
Musíme si pripomenúť aj McAfeeho povesť autora mnohých kanadských žartíkov a azda aj nie celkom reálne uvažujúceho človeka. Nedávno vydaný životopis McAfeeho, ktorý napísal Joshua Davis, John McAfee’s Last Stand, prináša na obálke fotku polonahého tetovaného Johna so zbraňou v ruke. Davis píše o McAfeem neraz ako o polovičnom bláznovi. McAfee, ktorý sa venuje joge, ale roky strávil užívaním kokaínu, sa pred svojím životopiscom zahráva s pištoľou, predvádza mu údajne neškodnú, no hrozivú verziu ruskej rulety, a tvrdí, že ruskú ruletu s ním hrajú aj úrady v Belize.
A prečo si úrady naňho takto zasadli? McAfee nevie, on sa vraj pokúšal o dobrú vec – vyčistiť dedinu Carmelita, kde v Belize býval, od obchodníkov s drogami. V praxi to však vyzeralo podivne. „V dedine vybudoval väznicu,“ píše o McAfeem Davis, „obklopil sa ozbrojenými strážcami... Dedinčanom však nevysvetlil, prečo to robí, a úrady si povedali, že je do obchodu s drogami sám zapletený.“ Tak sa stalo, že v prvom polroku 2012 mu štyridsať členov špeciálnej antigangovej jednotky prehľadalo dom, zatklo ho, zhabalo mu zbrane a zariadenie na výrobu chemikálií. Výsledok? Zbrane vlastnil legálne, drogy v dome nemal.
V novembri však prišla násilná smrť suseda a John McAfee sa vydal na útek spolu so svojou 20-ročnou priateľkou Samantou, ktorej strýko mu robí obhajcu. Nasledujú ho aj dvaja reportéri časopisu Vice. Zároveň dokumentuje svoje kroky v blogu nazvanom Whoismcafee. Dozvieme sa, kde a ako sa mu podarilo prešmyknúť pod nosom úradov, aké preoblečenie pri tom využil, ale aj ako sa mu momentálne darí za mrežami v Guatemale, kde ho počas úteku zatkli.
„Omnoho lepšie podmienky než v Belize,“ pochvaľuje si guatemalskú väznicu. Aj káva je vynikajúca, aj dozorca, ktorý mu ju pripravuje, má milú, miernu povahu. „Mohol by som s ním stráviť hoci aj niekoľko týždňov na púšti, a i keby som nemal iného spoločníka, ani raz by som sa pri ňom nerozčúlil,“ píše McAfee. Rozčúlilo ho však odmietnutie politického azylu zo strany guatemalských úradov a antivírusový guru skončil v nemocnici s údajnými bolesťami v hrudníku. Deportáciu tým oddialil, na ako dlho však, to je ťažko predvídať.
.pád z najväčšej výšky
Je to bizarný pád na dno, keď si uvedomíme, o koho ide. John McAfee sa narodil vo Veľkej Británii, vyrástol však na pôde USA, vo virgínskom meste Salem. Od mladosti sa zaujímal o matematiku, v roku 1967 mu vysoká škola Roanoke College udelila v tomto študijnom odbore bakalársky titul. Vzápätí sa stal zamestnancom NASA, potom prešiel do súkromného sektora. Zamestnala ho firma Univac, kde pôsobil ako návrhár softvéru, neskôr sa úspešne uplatnil v Xeroxe ako architekt operačného systému.
V 80. rokoch sa začala jeho dráha antivírusového rytiera. Inšpirovaný pakistanským vírusom Brain, prvým, ktorý bol vytvorený pre operačný systém MS-DOS, začal McAfee koncipovať ochranu pred rýchlo sa šíriacimi programami, ktoré boli schopné odrovnať jeden výkonný počítač za druhým. Šlo mu to výborne a ani jeho podnikateľský šiesty zmysel nezaháľal. V roku 1987 založil John McAfee firmu McAfee Associates, ktorá vyrábala a distribuovala antivírusové programy. Ako prvý pri tom využil sharewarový model – poskytoval svoj softvér užívateľom bezplatne, aby si ho mohli v limitovanej, no funkčnej verzii odskúšať, a až potom zaplatiť za jeho plnú verziu.
Všetko šlo vynikajúco, firma vstúpila na akciový trh ako verejne obchodovateľná už v roku 1992 a cena McAfeeho akcií tento pozitívny vývoj odzrkadľovala. V roku 1994 spokojne predal svoj podiel a bol, ako sa hovorí, za vodou. Vývoju softvéru sa venoval aj ďalej, jeho hlavnou zásluhou však zostala priekopnícka práca na poli antivírusových programov.
Majetok však nerástol, práve naopak. Podľa New York Times sa v roku 2009 znížila hodnota McAfeeho osobného majetku na štyri milióny dolárov – pritom v najlepšom období mal McAfee až sto miliónov. Nuž, finančná kríza nešetrí ani bohatých.
Zostalo mu ešte dosť, aby rozbehol ďalší priekopnícky projekt, výrobu antibiotík, fungujúcich na základe zisťovania kvóra (quorum sensing). Nevedno, či bude John McAfee v tejto oblasti rovnako úspešný ako pri liečení počítačových nákaz. Zatiaľ má totiž celkom iné starosti a jeho ruská ruleta pokračuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.