Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Citrus v čižmách

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Keď ju olúpete a napočítate v hrsti dvanásť mesiačikov, okamžite si máte niečo priať. Vaše želanie sa do roka zaručene splní. Až takú má vraj silu na prvý pohľad obyčajná mandarínka.

Neviem, ako je to u vás, ale mandarínky a ich exotická vôňa, rozprsknutá do okolia pri lúpaní šupky, sa väčšine ľudí spája so zimnými sviatkami. Dodnes si pamätám to napätie, ktoré vždy zavládlo piateho decembra večer. Plní nadšeného očakávania sme nechceli zaspať, lebo sme sa zúrivo tešili na to, čo nám ráno Mikuláš nastrká do vyblýskaných zimných čižiem. Až po dôraznom upozornení, že Mikuláš pracuje pod mimoriadnym utajením, a teda ak nezaspíme, nebude mať kedy „natajňáša“ prísť, sme sa upokojili a ako-tak zaspali. Rodičia, ktorí sa tešili, že si pospia, to však mali márne. Už o šiestej ráno sme stáli v chodbe a vyberali šušťavé vrecúška, z ktorých sa linula tá charakteristická vôňa. Vôňa mandarínok.
Mandarínky sú asi najviac darúvaným ovocím na svete. Nielen u nás sa totiž dávajú na Mikuláša deťom do ponožiek a topánok. Aj na iných kontinentoch, často s úplne odlišnou kultúrou, mandarínky slúžia ako dar pri rôznych významných príležitostiach. U nás vznik tohto zvyku vystopovať nevieme, no možno s ním súvisí symbolická rovina, ktorú mandarínky so sebou doniesli z ich rodnej krajiny. Pochádzajú totiž z Číny. Tamojší usilovní ľudia ich začali pestovať približne pred 3 600 rokmi a dokonca sa im podarilo vykultivovať z nej viacero druhov. Postupne sa stali takým obľúbeným ovocím, že sa v spoločenskom rebríčku prebojovali až na popredné miesto. A tam si hoveli a čakali, akú zázračnú moc im ľudia krajiny Červeného draka prisúdia. Netrvalo dlho a mandarínka sa stala symbolom hojnosti a šťastia. Dodnes v Číne na Nový rok každý obdarúva svoju rodinu, blízkych, ale aj obchodných partnerov práve košíkom mandarínok. Možno práve toto gesto si so sebou doniesol do Európy spolu s mandarínkami v roku 1805 Abrahám Hume a spolu s nimi ho rozšíril po starom kontinente. Dobre čítate. Až odvtedy Európa pozná tento malý oranžový zázrak, bez ktorého si už dnes Vianoce a obzvlášť Mikuláša nevieme ani predstaviť. Dali jej meno mandarínka, na počesť krajiny, z ktorej prišla. Mandarín bol totiž v Číne najvyšší štátny úradník, rovnako ako mandarínka bola najvyššie ceneným ovocím. Netreba príliš zdôrazňovať, že sa u nás okamžite uchytila. Z jednoduchého a prostého dôvodu. Je to asi najpraktickejší citrus na svete. Na rozdiel od citrónu, grepu či pomaranča sa dá ošúpať aj tými najcitlivejšími prstami pomerne rýchlo a jej chuť je zároveň najsladšia zo všetkých citrusov.
Problémom však vždy boli a zrejme aj budú tie jej prekliate jadierka. No aj táto nepekná vlastnosť mandarínok, ktorá vás núti ustavične pokiaľ možno spôsobne vypľúvať jadierka do vreckovky, sa postupne vyriešila. V devätnástom storočí prišla na trh totiž nová odroda. Vraj vznikla úplnou náhodou skrížením mandarínky s kumkvatom v nádhernej oranžérii, ktorej vládol mních Clément Rodier v Alžírsku. Brat Clément sa raz prechádzal pomedzi svoje obľúbené citrusy a odtrhol si trochu väčšiu a farebnejšiu mandarínku. Ochutnal ju a zistil, že v nej nie sú skoro žiadne semienka. Navyše dužina bola červenšia ako pri ostatných mandarínkach. A tak brat Clément neváhal a novú odrodu jedným šmahom pomenoval. A keďže to bol bohabojný a skromný muž, pomenoval ju po sebe. Odvtedy našim zimným sviatkom vládne okrem klasickej mandarínky s kôstkami aj obľúbená a vyhľadávaná klementínka.

Autor je scenárista.

Mandarínková torta pre lenivých/
Niekedy má človek chuť na niečo sladké a osviežujúce, no zároveň prahne po tom, aby príprava celého toho zázraku netrvala dlhšie ako jeho konzumácia. Tieto pocity sú absolútne oprávnené, najmä v zhone posledného mesiaca v roku, a preto s tým treba niečo urobiť. Na takéto lenivé chúťky je rozhodne najlepšia mandarínková torta. Budeme potrebovať piškótový korpus. Kto je zručnejší, vyrobí si ho doma sám, my lenivejší skočíme do obchodu a za päť minút ho kúpime aj s dvoma konzervami šúpaných mandarínok, ktoré budeme potrebovať. V miske rozšľaháme dve kyslé smotany alebo rovnaké množstvo crême frâiche a lyžicu - dve javorového sirupu. Kto má chuť, môže zaexperimentvať aj s vanilkou či kardamómom. Bielu zmes vylejeme na korpus a na vrch začneme ukladať jednu vedľa druhej precedené lúpané mandarínky. Zo šťavy urobíme napokon želé, ktorým celú tortu opatrne, stekaním po lyžici, zalejeme. Necháme trochu vychladnúť na dreze a neskôr tortu vložíme úplne schladiť do chladničky. Po takých troch hodinách tortu nakrájame a podávame. Kombinácia sladkých mandarínok s kyslou smotanou spôsobuje, že táto torta nikdy nevydrží do druhého dňa. A nie je to tým, že by sa pokazila.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite