Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Asi si väčšina z vás nedokáže predstaviť, čo je to existovať takmer tri týždne bez teplej sprchy. A existovať bez nej v Himalájach na konci novembra. Aj keď väčšina minihotelíkov na treku okolo Annapurny sľubuje „hot shower 24 hour" márne vysvetľujem svojim turistom, že je to „poloodrb“ a znamená to, že prevádzkar má jeden minipidi solar panel a teplú sprchu schytajú maximálne tak prví traja ľudia, čo prídu, a aj to len pred treťou hodinou, kým ešte svieti slnko. Ja už som sa tými rokmi tu naučila neumývať. Čovek, ktorý sa chce v Himalájach stále umývať, zaručene ochorie. Či už mu ide teplá voda, alebo nie. Týždeň vydržím v pohode, merino vlna nesmrdí a prach sa dá oprášiť.

Vrchné vrstvy ignorujem. Potom ma začne svrbieť hlava a keď ešte občas chytím aj blchy, začnem sa obzerať po možnostiach. Vedro horúcej vody za poplatok 100 rupií to istí. Dostanete k tomu ešte aj také malé vedierko, ktorým sa oblievate. Kým sa však oblejete a načriete do veľkého vedra po ďalšiu várku, primrzne na vás tá predošlá. Prechladnete. Ponaučenie znie – neumývať sa a vydržať to. Alebo počkať až do Tatopani. Dedinka, ktorej názov vyjadruje jej hlavnú atrakciu – teplá voda. Sú tu teplé pramene. Skupina sa dovalí autobusom po 5-hodinovej jazde Himalájami totálne zaprášená a špinavá. Šesťdesiat rupií a sme tam. Tá teplá voda normálne bolí. Pekne pomaly, najprv noha, potom pupok... Nezvyk.  O chvíľu sme tam pekne všetci trinásti namočení a dychčíme. Na pomoc nám príde čašníčka, ktorá donesie vychladené pivečká priamo do našich rozmočených rúk. „Enjoy hot springs woth cold drinks!" hlása reklama, napísaná na neďalekom prameni. Svätá pravda. Pozerám sa na nepôvabmú betónovú oblolhu neveľkého bazéna a vybavia sa mi naše kúpele v Dudinciach. Betón, voda, staré, popraskané hadice. Bola som tam pred piatimi rokmi a bol to jeden z mojich vrcholných spa zážitkov. Tatranský profil na hotelových izbách, Tesla televízor a taniere so zeleným pásikom v jedálni. Romantika, akú by filmári nedocielili, aj keby veľmi chceli, každý detail zachovaný. Tvrdé masáže a teta s čipkou vo vlasoch servírujúca vajcovú polievku. A potom mi majiteľ  hotela ospravedlňujúco hovorí, nech prídem o rok, že už budú po rekonštrukcii. Úpenlivo ho prosím, nech to nerobí, nech myslí na naše kultúrne dedičstvo, nech sa mladí ľudia ako ja možu chodiť za lacáša kúpeľovať do skanzenu ako je toto. Ale on to nechápe. Tuto v Tatopani však rekonštrukcia nehrozí. Kúpele sú už po rekonštrukcii. Predtým bola namiesto betónu okolo hlina. Ale voda je teplá, drinky studené a okolo spievajú vtáčiky a rastú pomaranče. A môže sa tu fajčiť. Priamo v bazéne. Záver treku, ako sa patrí. Stuhnuté svaly povoľujú a moji utrmácaní trekeri majú zasa živšie oči. Vivat teplá voda. Ľudia, ani neviete, ako vám je dobre.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite