Keď v roku 2004 kúpil majiteľ koncernu Red Bull Dieter Mateschitz krachujúci tím Formuly 1 Jordan, mnohí krútili hlavou. Nebol prvým magnátom, ktorý si doprial takúto zábavku, drvivá väčšina z nich však napokon vycúvala – bez úspechu i zisku. Boli však aj takí, čo hneď tvrdili, že stajňa bude raz na vrchole – Mateschitz totiž nikdy nevstupoval do ničoho len tak, aby bol radovým vojakom. Každý zo športovcov, ktorí sa stali tvárou energetického nápoja v modrostrieborbej plechovke, patrí k najlepším na svete. Mateschitzov plán bol jasný – do desiatich rokov získať titul. Stihol to za šesť. Dnes je tím Red Bull po boku tradičných stajní Ferrari a McLaren absolútnou špičkou. A firma Red Bull vďaka svojej netradičnej marketingovej stratégii prosperuje ako nikdy predtým, podľa samotného vedenia spoločnosti práve výsledky vo Formule 1 sú tým najlepším reklamným pútačom. Podľa denníka Independent investoval Mateschitz za osem rokov do F1 okolo pol miliardy eur, len ročný výnos firmy je však o 150 miliónov eur vyšší. Áno, skok Felixa Baumgartnera z vesmíru zaujal určite viac, lámal rekordy v sledovanosti, no bol to „len“ jeden skok, pričom „efjednotka“ je celoročným lákadlom. A na konci roka je tretíkrát za sebou víťazom – červený býk.
.medzi velikánmi
Slovíčko najmladší sprevádza 25-ročného rodáka z Heppenheimu Sebastiana Vettela už od začiatku jeho kariéry. Mal len 19 rokov a 53 dní, keď ako najmladší jazdec zasiahol do pretekov F1, aj keď len v meraných tréningoch. Neskôr ako najmladší jazdec dokázal v pretekoch F1 bodovať, a to hneď pri svojej prvej veľkej cene, ako najmladší vyhral kvalifikáciu, aj prvú veľkú cenu, keď šokoval konkurenciu v Monze 2009 na druhotriednom monoposte Toro Rosso. Stal sa aj najmladším majstrom sveta, takisto dvojnásobným majstrom, a teraz je už aj najmladším trojnásobným šampiónom. Mimochodom, je len tretím jazdcom, ktorý získal tri tituly v rade, predtým sa po podarilo len sedemnásobnému šampiónovi Michaelovi Schumacherovi (mal vtedy 33 rokov) a Juanovi Manuelovi Fangiovi (49), ktorý získal titulov päť. A keď sme už pri štatistikách, viac titulov má už len francúzsky profesor Alain Prost a Vettel sa zaradil k velikánom športu ako Jack Brabham, Jackie Stewart, Niki Lauda, Nelson Picquet a Ayrton Senna, ktorí získali tiež tri celkové prvenstvá.
Čo všetko môže ešte Vettel dokázať? „Môže pokoriť všetky rekordy Michaela Schumachera,“ myslí si Mario Theissen, ktorý ho prvýkrát posadil do kokpitu F1 v tíme BMW-Sauber. „Stať sa môže hocičo. Sebastian má pred sebou ešte minimálne desať rokov kariéry.“ Theisen sledoval Vettela od jeho trinástich rokov a už od začiatku videl, že je iný, ako jeho konkurenti. „Hneď bolo jasné, že je nesmierne talentovaný, ale aj rozumný, sústredený a odhodlaný viac, ako jeho rovesníci,“ povedal Theissen pre BBC Sport a platí to podľa neho doteraz. A v tom je základ jeho úspechu. „Je sústredený len na svoju prácu, o nič iné sa nezaujíma. Pochopil, že byť pilotom nie je len sedieť v kokpite, že jazdec musí byť lídrom tímu, aby ten stál za ním. Že musí neustále pracovať na vývoji auta a neustále dokazovať, že ide naplno. A taký Seb je.“
Vettel, ktorému hovorili aj Bejby Schumi, sa však porovnávaniam bráni. „Michaelove rekordy sú neuveriteľne ďaleko. Porovnávať ma s ním je podľa mňa nezmysel," hovorí.
Samozrejme, vždy sa nájdu pochybovači, ktorí budú tvrdiť, že Vettel je majstrom sveta len vďaka tomu, že mal najlepšie auto. Monoposty Red Bull dominovali a tím získal znovu Pohár konštruktérov. Lenže – na rovnakom aute jazdil aj Mark Weber a skončil až šiesty, pričom získal o vyše 100 bodov menej. Vettel nemal dobrý začiatok sezóny, v jednej fáze strácal na svojho najväčšieho konkurenta Fernanda Alonsa až 44 bodov. Lenže Vettel poctivo pracoval s tímom na vylepšení auta. A dôkazom jeho jazdeckého majstrovstva sú predovšetkým jazdy, ktoré predviedol v Abu Dhabí a v poslednej veľkej cene sezóny v brazílskom Sao Paulo, keď sa prebíjal dopredu z úplného chvosta štartového poľa. „Sebastian sa dokáže poučiť z vlastných chýb, ale aj z chýb a predností svojich súperov. Ustavične sa porovnáva, sleduje televízne záznamy, komunikuje s inžiniermi,“ hovorí Adrian Newey, konštruktér, ktorý stavia vozy Red Bull a v minulosti pracoval s viacerými slávnymi menami. „Sebastian má všetko, čo som videl u najlepších pilotov.“
.tradičné značky
Vo Ferrari teda opäť smútia. A Fernando Alonso prišiel o titul majstra sveta znovu v poslednej veľkej cene sezóny. Štatistici spočítali, že ak by získal vo svojej kariére o jedenásť bodov viac, mohol už byť pätnásobným šampiónom s tromi rozdielnymi tímami. Svoje dva tituly získal s tímom Renault (2005, 2006), potom mu v roku 2007 v McLarene chýbal jediný bod na Kimiho Räikkönena. V roku 2010, už v tíme Ferrari, mu chýbalo osem bodov na Vettela, ktorý sa až v poslednej veľkej cene dostal do čela šampionátu... A tento rok bol rozdiel len tri body.
Radosť však mohli mať zase fanúšikovia iných tradičných značiek. Tretie miesto Räikkönena v celkovom hodnotení na legendárnej, no dnes takmer nič neznamenajúcej značke Lotus a jeho víťazstvo na Grand Prix Abú Dhabí, bolo prvé od roku 1997, ktoré kedysi legendárna značka vyhrala. Fín sa po dvojročnej tragikomickej anabáze v rely vrátil do kráľovskej automobilovej disciplíny a nikto od neho nič nečakal. Konštantnými a spoľahlivými výkonmi však za sebou nechal mnohých jazdcov z bohatších tímov na lepších monopostoch. Po ôsmich rokoch sa radovali aj v tíme Williams, keď v Španielsku šokujúco vyhral Pastor Maldonado ako prvý Venezuelčan v histórii. Omnoho dlhšie na triumf čakal Mercedes. Naposledy vyhralo auto tejto značky v Taliansku v roku 1955, v Číne sa radovali dokonca zásluhou nemeckého pilota Nicka Rosberga, syna majstra sveta z roku 1982 Kekeho.
Za zmienku stojí aj druhý odchod Michaela Schumachera, pre ktorého comeback do „efjednotky“ asi nedopadol tak, ako si predstavoval. Nielenže nebojoval o pocty najvyššie, ale v tíme Mercedes ho napokon zatienil aj mladý Rosberg. Schumiho miesto zaujme v nasledujúcej sezóne majster sveta Lewis Hamilton. Omnoho väčšia pozornosť sa však sústreďuje na dookola premietaný odchod Vettela do Ferrari. Red Bull zatiaľ takúto možnosť poprel, ale kto vie. Bez vánku sa ani lístok nepohne...
Autor je organizátor festivalu Bažant Pohoda a spolupracovník .týždňa.
.medzi velikánmi
Slovíčko najmladší sprevádza 25-ročného rodáka z Heppenheimu Sebastiana Vettela už od začiatku jeho kariéry. Mal len 19 rokov a 53 dní, keď ako najmladší jazdec zasiahol do pretekov F1, aj keď len v meraných tréningoch. Neskôr ako najmladší jazdec dokázal v pretekoch F1 bodovať, a to hneď pri svojej prvej veľkej cene, ako najmladší vyhral kvalifikáciu, aj prvú veľkú cenu, keď šokoval konkurenciu v Monze 2009 na druhotriednom monoposte Toro Rosso. Stal sa aj najmladším majstrom sveta, takisto dvojnásobným majstrom, a teraz je už aj najmladším trojnásobným šampiónom. Mimochodom, je len tretím jazdcom, ktorý získal tri tituly v rade, predtým sa po podarilo len sedemnásobnému šampiónovi Michaelovi Schumacherovi (mal vtedy 33 rokov) a Juanovi Manuelovi Fangiovi (49), ktorý získal titulov päť. A keď sme už pri štatistikách, viac titulov má už len francúzsky profesor Alain Prost a Vettel sa zaradil k velikánom športu ako Jack Brabham, Jackie Stewart, Niki Lauda, Nelson Picquet a Ayrton Senna, ktorí získali tiež tri celkové prvenstvá.
Čo všetko môže ešte Vettel dokázať? „Môže pokoriť všetky rekordy Michaela Schumachera,“ myslí si Mario Theissen, ktorý ho prvýkrát posadil do kokpitu F1 v tíme BMW-Sauber. „Stať sa môže hocičo. Sebastian má pred sebou ešte minimálne desať rokov kariéry.“ Theisen sledoval Vettela od jeho trinástich rokov a už od začiatku videl, že je iný, ako jeho konkurenti. „Hneď bolo jasné, že je nesmierne talentovaný, ale aj rozumný, sústredený a odhodlaný viac, ako jeho rovesníci,“ povedal Theissen pre BBC Sport a platí to podľa neho doteraz. A v tom je základ jeho úspechu. „Je sústredený len na svoju prácu, o nič iné sa nezaujíma. Pochopil, že byť pilotom nie je len sedieť v kokpite, že jazdec musí byť lídrom tímu, aby ten stál za ním. Že musí neustále pracovať na vývoji auta a neustále dokazovať, že ide naplno. A taký Seb je.“
Vettel, ktorému hovorili aj Bejby Schumi, sa však porovnávaniam bráni. „Michaelove rekordy sú neuveriteľne ďaleko. Porovnávať ma s ním je podľa mňa nezmysel," hovorí.
Samozrejme, vždy sa nájdu pochybovači, ktorí budú tvrdiť, že Vettel je majstrom sveta len vďaka tomu, že mal najlepšie auto. Monoposty Red Bull dominovali a tím získal znovu Pohár konštruktérov. Lenže – na rovnakom aute jazdil aj Mark Weber a skončil až šiesty, pričom získal o vyše 100 bodov menej. Vettel nemal dobrý začiatok sezóny, v jednej fáze strácal na svojho najväčšieho konkurenta Fernanda Alonsa až 44 bodov. Lenže Vettel poctivo pracoval s tímom na vylepšení auta. A dôkazom jeho jazdeckého majstrovstva sú predovšetkým jazdy, ktoré predviedol v Abu Dhabí a v poslednej veľkej cene sezóny v brazílskom Sao Paulo, keď sa prebíjal dopredu z úplného chvosta štartového poľa. „Sebastian sa dokáže poučiť z vlastných chýb, ale aj z chýb a predností svojich súperov. Ustavične sa porovnáva, sleduje televízne záznamy, komunikuje s inžiniermi,“ hovorí Adrian Newey, konštruktér, ktorý stavia vozy Red Bull a v minulosti pracoval s viacerými slávnymi menami. „Sebastian má všetko, čo som videl u najlepších pilotov.“
.tradičné značky
Vo Ferrari teda opäť smútia. A Fernando Alonso prišiel o titul majstra sveta znovu v poslednej veľkej cene sezóny. Štatistici spočítali, že ak by získal vo svojej kariére o jedenásť bodov viac, mohol už byť pätnásobným šampiónom s tromi rozdielnymi tímami. Svoje dva tituly získal s tímom Renault (2005, 2006), potom mu v roku 2007 v McLarene chýbal jediný bod na Kimiho Räikkönena. V roku 2010, už v tíme Ferrari, mu chýbalo osem bodov na Vettela, ktorý sa až v poslednej veľkej cene dostal do čela šampionátu... A tento rok bol rozdiel len tri body.
Radosť však mohli mať zase fanúšikovia iných tradičných značiek. Tretie miesto Räikkönena v celkovom hodnotení na legendárnej, no dnes takmer nič neznamenajúcej značke Lotus a jeho víťazstvo na Grand Prix Abú Dhabí, bolo prvé od roku 1997, ktoré kedysi legendárna značka vyhrala. Fín sa po dvojročnej tragikomickej anabáze v rely vrátil do kráľovskej automobilovej disciplíny a nikto od neho nič nečakal. Konštantnými a spoľahlivými výkonmi však za sebou nechal mnohých jazdcov z bohatších tímov na lepších monopostoch. Po ôsmich rokoch sa radovali aj v tíme Williams, keď v Španielsku šokujúco vyhral Pastor Maldonado ako prvý Venezuelčan v histórii. Omnoho dlhšie na triumf čakal Mercedes. Naposledy vyhralo auto tejto značky v Taliansku v roku 1955, v Číne sa radovali dokonca zásluhou nemeckého pilota Nicka Rosberga, syna majstra sveta z roku 1982 Kekeho.
Za zmienku stojí aj druhý odchod Michaela Schumachera, pre ktorého comeback do „efjednotky“ asi nedopadol tak, ako si predstavoval. Nielenže nebojoval o pocty najvyššie, ale v tíme Mercedes ho napokon zatienil aj mladý Rosberg. Schumiho miesto zaujme v nasledujúcej sezóne majster sveta Lewis Hamilton. Omnoho väčšia pozornosť sa však sústreďuje na dookola premietaný odchod Vettela do Ferrari. Red Bull zatiaľ takúto možnosť poprel, ale kto vie. Bez vánku sa ani lístok nepohne...
Autor je organizátor festivalu Bažant Pohoda a spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.