Nezúfajte, máme pre vás náhradné riešenie. Dokonca pre niekoho mimoriadne vzrušujúce a dobrodružné – vermikompostovanie. Vermes je latinský názov pre červy, takže jazykoví puristi by to preložili ako červokompostovanie. Z toho je jasné, že základom aktivity sú červy, presnejšie rôzne druhy dážďoviek, ktoré dokážu premeniť takmer každú organickú hmotu na decentne pôsobiaci čierny trus. A verte, takému neodolá žiadny záhradkár. Netreba sa báť, dážďovky sa v indoorových chovoch správajú noblesne – pracujú potichu, čisto a nepáchnu. Sú skromné, možno ich chovať aj v malom byte, ich nenáročnosť je jednou z výhod vermikompostovania, takže kompostovacie stredisko si môžete založiť na balkóne, na terase, ale aj v pivnici, v kúpeľni, na chodbe alebo verande.
.začíname
Základom sú dve veci – nádoba čiže vermikompostér a samotní stravníci. Odporúčajú sa najmä takzvané kalifornské dážďovky, ktoré sú žravé, rýchlo sa rozmnožujú a dožívajú sa na červie pomery vysokého veku, údajne až 15 rokov. Existuje pestrá škála vermikopostérov. Nemusí to byť len kus ohavného plastového výlisku, pre estétov sa napríklad v Česku vyrábajú oku lahodiace dizajnové skvosty, ktoré vyzerajú ako malý nočný stolík postbruselského štýlu. Ich nevýhodou je malá životnosť, sú totiž vyrobené prevažne z dreva, takže po pár rokoch sa samy stanú súčasťou kompostu. Zrejme najlacnejším variantom sú nepriehľadné, uzatvárateľné plastové kontajnery z predajne známej švédskej nábytkárskej firmy pre lúzerov. Stačí im prevŕtať dná a horné časti bokov a poskladať ich na seba. Otvory slúžia ako vetračky a zároveň cez ne dážďovky preliezajú z poschodia na poschodie. Tadiaľto odteká aj prebytočná tekutina, ktorá vzniká počas kompostovania, eufeumisticky sa jej hovorí vermidžús alebo vermičaj a má podobné hnojivé účinky ako samotný kompost. Aby sa z prízemia nevylievala, treba spodnú nádobu podložiť plytkou miskou. Pred nasťahovaním prvých nájomníkov dno kontajnerov vysteľte podstielkou, napríklad papierom (nie novinovým), suchým lístím, slamou, hoblinami, pôdou či zmesou všetkého spomenutého. Domček nesmie byť na priamom slnku, dážďovky predsa milujú tmu, vlhko a izbovú teplotu (18 až 25 stupňov). Sú pomerne konzervatívne, uplynú aj tri-štyri mesiace, kým si zvyknú na nové prostredie a začnú viditeľne produkovať životodarný humus. Svojich prvých chovancov môžete kúpiť cez inzerát, ponúkajú ich rôzne špecializované chovateľské servery (napríklad iFauna, bazos.sk, bazar.sk).
.koľko dážďoviek?
Ak členovia vašej domácnosti denne vyprodukujú štvrť kila kuchynského biologického odpadu, na jeho zázračnú premenu budete potrebovať pol až tri štvrte kila dážďoviek. Keď majú pracanti dostatok potravy a miesta, rýchlo sa množia a naopak, pri nedostatku vyhlásia štrajk, čím dávajú najavo, že musia regulovať svoju populáciu. Chovateľom-začiatočníkom preto odporúčame začať s kompostovaním menších množstiev bioodpadu. Dážďovky nie sú žiadni fajnoví gurmáni; zožerú takmer všetko; od ovocných a zeleninových šupiek cez použité papierové obrúsky a vreckovky, vylúhované čajové vrecúška aj s ich obsahom, kávovú usadeninu, rozdrvené vajcové škrupiny až po zvyšky chlebovín (s tými opatrne). Ak by ste sa pri kŕmení príliš rozbehli, tak hamujte pri kostiach, akomkoľvek mäse, mliečnych výrobkoch či zvyškoch mastných jedál. Dážďovky majú neduživé tráviace ústrojenstvo, buďte k nim teda ohľaduplní a vyhýbajte sa slaným a koreneným zvyškom, prípadne chemicky ošetreným šupám citrusových plodov. Potravu zahrabávajte na rôzne miesta do podstielky, a to tak, aby bola vždy zakrytá. Nie preto, aby sa dievčence pri hľadaní vyzabávali, ale preto, že odpad, ktorý trčí z podstielky, môže začať hniť, plesnivieť, teda aj poriadne zapáchať. Plesnivé časti treba z kompostu čím skôr odstrániť.
.žatva a použitie kompostu
A nastal čas zberu plodov práce usilovnej červače. Postupujeme pritom opatrne a systematicky, čiže spracovaný a hotový vermikompost nahrnieme na jednu stranu nádoby, pričom druhá časť môže naďalej slúžiť ako zberňa, kam ukladáme nové dávky kuchynského odpadu. Dážďovky našu logistiku veľmi rýchlo pochopia, postupne opustia staré pôsobisko a ochotne sa presunú do nového, kde ich čaká hojnosť a blahobyt. Hodovania si užijú aj ďalší členovia vašej domácnosti, čiže izbové rastliny, ktorým pevnú, netekutú časť vermikompostu rozdelíte do črepníkov. Môžete ho porozhadzovať po povrchu, prípadne jemne zapracovať do pôdy. Využiť sa dá aj pri presádzaní, keď ho vložíte priamo ku koreňom rastlín. Prípadne si už vopred namiešajte zmes z jedného dielu kompostu a troch dielov pôdy. Na prihnojovanie izbových rastlín či zeleniny je výborný asi deň odstáty výluh z vermikompostu (60 gramov vermikompostu na 1 liter vody). Skvelým tekutým hnojivom je aj vermidžús či vermičaj, vytekajúci zo spodnej nádoby kompostéru, pred použitím ho však treba zriediť vodou jedna k jednej. Množstvo ďalších kombinácií a tiež iných receptov na prípravu domácich hnojív nájdete, keď trocha pobrowsujete po internete.
Tento krátky text, samozrejme, neobsahuje všetky kompostárske finesy a vychytávky. Jeho neskromnou ambíciou je nadchnúť sympatizantov pre jeden z excentrických spôsobov recyklácie domáceho bioodpadu. S detailnejším štúdiom môžete začať napríklad na stránkach kompostuj.cz alebo vermikompostovani.cz.
Autor je zoológ.
.začíname
Základom sú dve veci – nádoba čiže vermikompostér a samotní stravníci. Odporúčajú sa najmä takzvané kalifornské dážďovky, ktoré sú žravé, rýchlo sa rozmnožujú a dožívajú sa na červie pomery vysokého veku, údajne až 15 rokov. Existuje pestrá škála vermikopostérov. Nemusí to byť len kus ohavného plastového výlisku, pre estétov sa napríklad v Česku vyrábajú oku lahodiace dizajnové skvosty, ktoré vyzerajú ako malý nočný stolík postbruselského štýlu. Ich nevýhodou je malá životnosť, sú totiž vyrobené prevažne z dreva, takže po pár rokoch sa samy stanú súčasťou kompostu. Zrejme najlacnejším variantom sú nepriehľadné, uzatvárateľné plastové kontajnery z predajne známej švédskej nábytkárskej firmy pre lúzerov. Stačí im prevŕtať dná a horné časti bokov a poskladať ich na seba. Otvory slúžia ako vetračky a zároveň cez ne dážďovky preliezajú z poschodia na poschodie. Tadiaľto odteká aj prebytočná tekutina, ktorá vzniká počas kompostovania, eufeumisticky sa jej hovorí vermidžús alebo vermičaj a má podobné hnojivé účinky ako samotný kompost. Aby sa z prízemia nevylievala, treba spodnú nádobu podložiť plytkou miskou. Pred nasťahovaním prvých nájomníkov dno kontajnerov vysteľte podstielkou, napríklad papierom (nie novinovým), suchým lístím, slamou, hoblinami, pôdou či zmesou všetkého spomenutého. Domček nesmie byť na priamom slnku, dážďovky predsa milujú tmu, vlhko a izbovú teplotu (18 až 25 stupňov). Sú pomerne konzervatívne, uplynú aj tri-štyri mesiace, kým si zvyknú na nové prostredie a začnú viditeľne produkovať životodarný humus. Svojich prvých chovancov môžete kúpiť cez inzerát, ponúkajú ich rôzne špecializované chovateľské servery (napríklad iFauna, bazos.sk, bazar.sk).
.koľko dážďoviek?
Ak členovia vašej domácnosti denne vyprodukujú štvrť kila kuchynského biologického odpadu, na jeho zázračnú premenu budete potrebovať pol až tri štvrte kila dážďoviek. Keď majú pracanti dostatok potravy a miesta, rýchlo sa množia a naopak, pri nedostatku vyhlásia štrajk, čím dávajú najavo, že musia regulovať svoju populáciu. Chovateľom-začiatočníkom preto odporúčame začať s kompostovaním menších množstiev bioodpadu. Dážďovky nie sú žiadni fajnoví gurmáni; zožerú takmer všetko; od ovocných a zeleninových šupiek cez použité papierové obrúsky a vreckovky, vylúhované čajové vrecúška aj s ich obsahom, kávovú usadeninu, rozdrvené vajcové škrupiny až po zvyšky chlebovín (s tými opatrne). Ak by ste sa pri kŕmení príliš rozbehli, tak hamujte pri kostiach, akomkoľvek mäse, mliečnych výrobkoch či zvyškoch mastných jedál. Dážďovky majú neduživé tráviace ústrojenstvo, buďte k nim teda ohľaduplní a vyhýbajte sa slaným a koreneným zvyškom, prípadne chemicky ošetreným šupám citrusových plodov. Potravu zahrabávajte na rôzne miesta do podstielky, a to tak, aby bola vždy zakrytá. Nie preto, aby sa dievčence pri hľadaní vyzabávali, ale preto, že odpad, ktorý trčí z podstielky, môže začať hniť, plesnivieť, teda aj poriadne zapáchať. Plesnivé časti treba z kompostu čím skôr odstrániť.
.žatva a použitie kompostu
A nastal čas zberu plodov práce usilovnej červače. Postupujeme pritom opatrne a systematicky, čiže spracovaný a hotový vermikompost nahrnieme na jednu stranu nádoby, pričom druhá časť môže naďalej slúžiť ako zberňa, kam ukladáme nové dávky kuchynského odpadu. Dážďovky našu logistiku veľmi rýchlo pochopia, postupne opustia staré pôsobisko a ochotne sa presunú do nového, kde ich čaká hojnosť a blahobyt. Hodovania si užijú aj ďalší členovia vašej domácnosti, čiže izbové rastliny, ktorým pevnú, netekutú časť vermikompostu rozdelíte do črepníkov. Môžete ho porozhadzovať po povrchu, prípadne jemne zapracovať do pôdy. Využiť sa dá aj pri presádzaní, keď ho vložíte priamo ku koreňom rastlín. Prípadne si už vopred namiešajte zmes z jedného dielu kompostu a troch dielov pôdy. Na prihnojovanie izbových rastlín či zeleniny je výborný asi deň odstáty výluh z vermikompostu (60 gramov vermikompostu na 1 liter vody). Skvelým tekutým hnojivom je aj vermidžús či vermičaj, vytekajúci zo spodnej nádoby kompostéru, pred použitím ho však treba zriediť vodou jedna k jednej. Množstvo ďalších kombinácií a tiež iných receptov na prípravu domácich hnojív nájdete, keď trocha pobrowsujete po internete.
Tento krátky text, samozrejme, neobsahuje všetky kompostárske finesy a vychytávky. Jeho neskromnou ambíciou je nadchnúť sympatizantov pre jeden z excentrických spôsobov recyklácie domáceho bioodpadu. S detailnejším štúdiom môžete začať napríklad na stránkach kompostuj.cz alebo vermikompostovani.cz.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.