V roku 1934 napísal Bruno Schulz svoju prvú knihu. Knihu poviedok, ktoré sú poskladané z pocitov z detstva v malom mestečku na pomedzí Ukrajiny a Poľska. Opis života v tomto meste v onej dobe by sa nám javil exotický, nech by to bolo napísané akokoľvek. Dnes, keď už celkom vymizli z centier mestečiek malé obchody. Dnes, keď sme celkom izolovaní jeden od druhého. Drohobyč, kde sa dej knihy odohráva, na začiatku storočia vyzeral asi ako akékoľvek malé európske mestečko. Schulz ho však opisuje pestro, priam výstredne, surovo, čarovne. Príbehy chlapca sú ohraničené ročnými obdobiami a priestorom onoho mestečka. Najmladší z celej rodiny pozoruje starého šialeného otca, ktorý si zaumieni chovať exotické vtáky, výstrednú staršiu sestru, ktorá jediná má na otca vplyv, pokornú matku, snažiacu sa udržať rodinu pokope, tety a bratrancov. Všetko je to prifarbené a presýtené. Na hranici magického realizmu. Smrdí to zatuchlinou, ktorá sa vznáša. Ide z toho smútok za starým svetom. Pre Schulza svetom detstva, pre nás svetom starého poriadku. „Ty vskutku ušlechtilé obchody, otevřené do pozdní noci, byli vždy předmětem mého horoucího snění. Jejich slabě osvětlené, temné a slavnostní vnitřky voněli těžkou vuní barev, laku, kadila, aromatem dalekých zemí a vzácných látek. Mohli ste tam nalézt bengálské ohně, čarodějné krabičky, známky zemí dávno vyhynulých…" Je to zvláštna kniha. Šialená.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.