Zdravie nie je tovar! Nemôže byť predmetom obchodovania! V debate o zisku v zdravotníctve sa niekedy až zdá, akoby ekonómovia neboli tí, ktorí problém odhaľujú a ponúkajú riešenia, ale tí, ktorí ho azda spôsobujú.
Diskusia je nabitá viac emóciami ako argumentmi a je zrejmé, že tieto emócie problémy skôr prehlbujú ako riešia. Áno, zdravie nie je tovar. Rovnako ako pocit z rýchlej jazdy či láska k našim najbližším. A každý z nás vie, že tieto hodnoty nevyvážime žiadnymi peniazmi. Niečo iné je však zdravotná starostlivosť. Tá už je službou ako každá iná a podlieha preto všeobecne platným ekonomickým pravidlám a princípom vzácnosti.
Všetci hovoria o nedostatku financií v zdravotníctve. Zdrojov je naozaj málo. Žijeme vo svete, kde nie je všetkého nekonečne veľa, a tak sme nútení posudzovať a rozhodovať sa, ktoré potreby budú uspokojené skôr, ktoré neskôr a ktoré nebudú uspokojené vôbec. Ak to aplikujeme na zdravotníctvo, musíme sa rozhodnúť – kto, koho, ako, kedy, prečo a za čo vyšetrí, operuje či predpíše liek. Obzvlášť v zdravotníctve platí, že dopyt vysoko prevyšuje ponuku a zdroje, ktoré máme k dispozícii.
.zlý zisk?
Prečo je zisk (a nielen v zdravotníctve) tak často vnímaný negatívne? Prečo, ak v jednej vete spomenieme zdravotníctvo a zisk, mnohým sa zježia všetky chlpy na tele?
Príčiny možno hľadať v ďalekej minulosti. V časoch, keď sa naši predkovia naháňali s oštepmi za divokou zverou, aby nepomreli od hladu. Neprítomnosť technologického progresu neumožňovala vytvárať nové hodnoty v spoločnosti a v takomto statickom svete ľudia zomierali rovnako chudobní, ako prišli na svet. Ak niekto niečo získal, spravidla sa tak udialo na úkor niekoho iného. Ak mal niekto niečoho viac, bolo namieste upodozrievať ho, že niekto iný musel o niečo prísť. V ekonomickom žargóne sa tomu hovorí hra s nulovým súčtom. Za posledných dvesto-tristo rokov sa však situácia dramaticky zmenila. Technologický vývoj, ktorý dennodenne posúva okraje ľudského poznania v kombinácii s trhovými mechanizmami, ktorým zase vďačíme za deľbu práce a špecializáciu, vytvárajú nové hodnoty. Vďaka nim pozorujeme v dlhej histórii ľudstva krátkodobo nebývalý nárast bohatstva. Je zarážajúce, ako hlboko sú zakorenené mýty z dielne Karla Marxa s jeho statickým pohľadom na svet, aj napriek tomu, že boli vyvrátené ekonómami pred viac ako storočím. Život dávno prestal byť hrou s nulovým súčtom a vytváranie nových hodnôt umožňuje, aby pri dobrovoľnej výmene bohatli obe strany. Marxova teória nadhodnoty, podľa ktorej kapitalista bohatne na úkor robotníka, je mylná. Práve vytváranie nových hodnôt v spoločnosti umožňuje, aby naraz bohatli obaja – kapitalista aj robotník. Kto stále pochybuje, nech sa pokúsi vysvetliť eventuálnu stratu kapitalistu – je to azda vykorisťovanie kapitalistu zo strany robotníkov? Chybou statického pohľadu je teda názor, že hodnoty sa iba prerozdeľujú. V dynamickej realite sveta okolo nás sa hodnoty aj tvoria.
.čo je to zisk?
Zisk plní v celom hospodárstve niekoľko kľúčových úloh. V prvom rade je signálom uspokojovania potrieb spotrebiteľov. Je aj signálom vytvárania nových hodnôt v spoločnosti. Pomáha vzácne zdroje umiestňovať tam, kde ich je najviac treba. Pomáha vytvárať ceny, bez ktorých sa nedá ekonomicky kalkulovať, inými slovami, rozhodovať sa čo, koľko, za čo, kde a pre koho vyrábať. Asi jeho najvýznamnejšou funkciou je funkcia motivačná. Zisk je hlavnou hybnou silou motivujúcou na hľadanie inovatívnych riešení a na čo najvyššiu efektivitu. Zisk motivuje výrobcov vyvíjať nové lieky, distribútorov ich efektívne dodávať, lekárne zase ponúkať lieky, ktoré pacienti potrebujú alebo žiadajú. Viete si predstaviť, ako by sa celý tento reťazec správal, keby sa zakázala jeho hlavná hybná sila?
Viete si predstaviť, čo by malo motivovať lekára vo zvyšovaní kvality starostlivosti, ak nie vyššia odmena, ktorá ho odlíši od toho lekára, ktorý pre pacientov urobí len to, čo musí? A ak si za ošetrenie neplatíme priamo, ale nás zastupuje poisťovňa, akú by mala mať poisťovňa motiváciu hľadať pre nás tých najlepších a najefektívnejších lekárov?
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť aj stratu, pretože podnikanie nie je len sedenie za stolom a rátanie peňazí. Zisk je výsadou najúspešnejších podnikateľov, nie všetkých. Podľa niektorých štúdií až 90 percent nových projektov sa končí krachom. Ak chce byť podnikateľ úspešný, musí byť v dynamickom prostredí konkurencie (kde ako supy čakajú na príležitosť zástupy ďalších inovátorov) usilovný, kreatívny a inovatívny. Inak jeho konanie môže viesť k strate.
.najčastejšie argumenty proti
Najobľúbenejším argumentom je poukazovanie na skutočnosť, že ak do systému nasmerujeme určitý balík prostriedkov zo zdravotného poistenia, ziskom určitých subjektov sa tento balík zmenší a v konečnom dôsledku ostane menej pre pacienta. Tento pohľad si pletie náklady s vytvorenou hodnotou a vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že rovnaké náklady môžu pre pacienta vyprodukovať rôznu hodnotu. Inými slovami, ani zvýšenie zdrojov do zdravotníctva nemusí viesť pri zlom nastavení motivácií k lepšej zdravotnej starostlivosti.
Zisk sa zvykne považovať za niečo nemorálne. Ako môžeme dovoliť, aby niekto profitoval na utrpení chorých? – počúvame zo všetkých strán. Chyba je však v samotnej úvahe. Nie je pravda, že pekár profituje z hladu nás všetkých. Profituje na odstraňovaní nášho hladu. A podobne zisk v zdravotníctve nepochádza z utrpenia iných, ale z odstraňovania tohto utrpenia.
Emotívne ladeným tvrdením je tiež výčitka, že zdravotníctvo je príliš dôležité na to, aby ho zabezpečoval trh. Čo však znamená príliš dôležité? Prečo nechávame nemenej dôležité oblasti hospodárstva, ako napríklad produkciu a predaj potravín, elektriny či obrovských budov, v ktorých žijeme, výlučne na trh?
Zákaz zisku obhajujú aj zástancovia neziskových foriem organizácií. Tvrdia, že neziskovosť je signálom dôvery pre pacientov, že cena ich ošetrenia nebude zvyšovaná so zámerom dosahovať vysoký zisk. Ide však len o ilúziu, že formálna zmena na neziskový charakter zmení podstatu ľudí. Empíria ani skúsenosti v zahraničí vyššiu kvalitu pri neziskovkách nepotvrdzujú. Naopak. Zisk sa stále tvorí, aj keď nie formálne. Akurát sa von dostáva inou formou – tunelovaním, uzatváraním nevýhodných zmlúv, transakciami s nehnuteľnosťami, nadsadenými platmi či neštandardnými benefitmi vedúcich pracovníkov, ako sú napríklad luxusné kancelárie, špičkové autá či zamestnávanie kamarátov. V neziskovom režime chýba orientácia na pacienta, absentuje tu totiž motivácia na efektivitu a inovácie. Prečo by sa mali snažiť? Neziskový charakter navyše nepriťahuje kapitálové investície a komplikuje možnosť predaja subjektu. Tieto faktory eliminujú prirodzený tlak na fungovanie manažmentu.
.je zisk skutočným problémom?
Neustále sa zadlžujúce slovenské zdravotníctvo nie je v poriadku, s tým asi súhlasí každý. Ako je možné, že doma máme zdravotníckeho materiálu, že by mohla začať tretia svetová, ale v nemocnici nám nemajú čím obviazať nohu, pretože im došiel obväz? Prečo sú naše pracoviská často útulnejšie ako nemocničná izba? Prečo sa na nás usmeje skôr predavačka v obchode ako sestrička, od ktorej by vzhľadom na naše utrpenie úsmev potešil oveľa viac? Prečo všetci máme dostatok informácií o tom, koľko stoja uhorky v supermarkete na konci mesta, nevieme však, ktorá nemocnica je v čom lepšia ako iná, či ktorá má lepšie doplnkové služby pre pacientov? V identifikácii problémov nášho zdravotníctva sa vláda priveľmi nenamáhala a prstom ukázala na zisk niektorých subjektov. Skutočné problémy sú však niekde inde. Príliš rozsiahle verejné zdravotné poistenie, ktoré neúmerne zvyšuje dopyt zo strany pacientov a zároveň umožňuje lekárom ignorovať nákladovú efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovať nepotrebnú alebo predraženú starostlivosť. Nedokončená transformácia nemocníc na akciové spoločnosti s transparentným účtovníctvom a tlakom na efektivitu z dôvodu hrozby exekúcie. Vysoká miera regulácie zo strany štátu so všetkými dôsledkami.
Politické riešenia týchto problémov prinášajú arbitrárnosť, korupciu, sledovanie osobných záujmov a straty z neefektivity. Potláčanie trhových síl v zdravotníctve obmedzuje schopnosť zdravotného systému reagovať na neustále sa meniace potreby pacientov. Preto zákaz zisku a obmedzovanie konkurencie za účelom šetrenia verejných zdrojov prináša presný opak – plytvanie. Ak zo systému odstránime zisk, odstránime aj hlavnú motiváciu subjektov čo najefektívnejšie napĺňať želania pacientov, neustále inovovať a zlepšovať svoje služby a v neposlednom rade investovať kapitál potrebný na zvýšenie produktivity v odvetví.
Absolútnu kontrolu zdravotníctva zo strany štátu sme už vyskúšali. A dnes znášame dôsledky tohto experimentu. Je teda namieste uvoľniť opraty štátnej regulácie a štátneho vlastníctva a pustiť aj do zdravotníctva podnikavých inovátorov a hybnú silu, ktorá už 18 rokov neustále zlepšuje všetky ostatné oblasti nášho života. A ak sa aj niekto nazdáva, že niekto iný dosahuje „neprimeraný“ zisk, jeho regulácia či zákaz situáciu len zhoršia. Najlepšou kontrolou je konkurencia a voľný vstup do odvetvia, ktorý zabezpečí, že čo i len trochu „nadpriemerný“ zisk pritiahne ďalších konkurentov, ktorí cenu, a tým aj zisk, stlačia dole. Zdravý zisk slovenskému zdravotníctvu neuškodí.
.richard Ďurana
Autor je riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Diskusia je nabitá viac emóciami ako argumentmi a je zrejmé, že tieto emócie problémy skôr prehlbujú ako riešia. Áno, zdravie nie je tovar. Rovnako ako pocit z rýchlej jazdy či láska k našim najbližším. A každý z nás vie, že tieto hodnoty nevyvážime žiadnymi peniazmi. Niečo iné je však zdravotná starostlivosť. Tá už je službou ako každá iná a podlieha preto všeobecne platným ekonomickým pravidlám a princípom vzácnosti.
Všetci hovoria o nedostatku financií v zdravotníctve. Zdrojov je naozaj málo. Žijeme vo svete, kde nie je všetkého nekonečne veľa, a tak sme nútení posudzovať a rozhodovať sa, ktoré potreby budú uspokojené skôr, ktoré neskôr a ktoré nebudú uspokojené vôbec. Ak to aplikujeme na zdravotníctvo, musíme sa rozhodnúť – kto, koho, ako, kedy, prečo a za čo vyšetrí, operuje či predpíše liek. Obzvlášť v zdravotníctve platí, že dopyt vysoko prevyšuje ponuku a zdroje, ktoré máme k dispozícii.
.zlý zisk?
Prečo je zisk (a nielen v zdravotníctve) tak často vnímaný negatívne? Prečo, ak v jednej vete spomenieme zdravotníctvo a zisk, mnohým sa zježia všetky chlpy na tele?
Príčiny možno hľadať v ďalekej minulosti. V časoch, keď sa naši predkovia naháňali s oštepmi za divokou zverou, aby nepomreli od hladu. Neprítomnosť technologického progresu neumožňovala vytvárať nové hodnoty v spoločnosti a v takomto statickom svete ľudia zomierali rovnako chudobní, ako prišli na svet. Ak niekto niečo získal, spravidla sa tak udialo na úkor niekoho iného. Ak mal niekto niečoho viac, bolo namieste upodozrievať ho, že niekto iný musel o niečo prísť. V ekonomickom žargóne sa tomu hovorí hra s nulovým súčtom. Za posledných dvesto-tristo rokov sa však situácia dramaticky zmenila. Technologický vývoj, ktorý dennodenne posúva okraje ľudského poznania v kombinácii s trhovými mechanizmami, ktorým zase vďačíme za deľbu práce a špecializáciu, vytvárajú nové hodnoty. Vďaka nim pozorujeme v dlhej histórii ľudstva krátkodobo nebývalý nárast bohatstva. Je zarážajúce, ako hlboko sú zakorenené mýty z dielne Karla Marxa s jeho statickým pohľadom na svet, aj napriek tomu, že boli vyvrátené ekonómami pred viac ako storočím. Život dávno prestal byť hrou s nulovým súčtom a vytváranie nových hodnôt umožňuje, aby pri dobrovoľnej výmene bohatli obe strany. Marxova teória nadhodnoty, podľa ktorej kapitalista bohatne na úkor robotníka, je mylná. Práve vytváranie nových hodnôt v spoločnosti umožňuje, aby naraz bohatli obaja – kapitalista aj robotník. Kto stále pochybuje, nech sa pokúsi vysvetliť eventuálnu stratu kapitalistu – je to azda vykorisťovanie kapitalistu zo strany robotníkov? Chybou statického pohľadu je teda názor, že hodnoty sa iba prerozdeľujú. V dynamickej realite sveta okolo nás sa hodnoty aj tvoria.
.čo je to zisk?
Zisk plní v celom hospodárstve niekoľko kľúčových úloh. V prvom rade je signálom uspokojovania potrieb spotrebiteľov. Je aj signálom vytvárania nových hodnôt v spoločnosti. Pomáha vzácne zdroje umiestňovať tam, kde ich je najviac treba. Pomáha vytvárať ceny, bez ktorých sa nedá ekonomicky kalkulovať, inými slovami, rozhodovať sa čo, koľko, za čo, kde a pre koho vyrábať. Asi jeho najvýznamnejšou funkciou je funkcia motivačná. Zisk je hlavnou hybnou silou motivujúcou na hľadanie inovatívnych riešení a na čo najvyššiu efektivitu. Zisk motivuje výrobcov vyvíjať nové lieky, distribútorov ich efektívne dodávať, lekárne zase ponúkať lieky, ktoré pacienti potrebujú alebo žiadajú. Viete si predstaviť, ako by sa celý tento reťazec správal, keby sa zakázala jeho hlavná hybná sila?
Viete si predstaviť, čo by malo motivovať lekára vo zvyšovaní kvality starostlivosti, ak nie vyššia odmena, ktorá ho odlíši od toho lekára, ktorý pre pacientov urobí len to, čo musí? A ak si za ošetrenie neplatíme priamo, ale nás zastupuje poisťovňa, akú by mala mať poisťovňa motiváciu hľadať pre nás tých najlepších a najefektívnejších lekárov?
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť aj stratu, pretože podnikanie nie je len sedenie za stolom a rátanie peňazí. Zisk je výsadou najúspešnejších podnikateľov, nie všetkých. Podľa niektorých štúdií až 90 percent nových projektov sa končí krachom. Ak chce byť podnikateľ úspešný, musí byť v dynamickom prostredí konkurencie (kde ako supy čakajú na príležitosť zástupy ďalších inovátorov) usilovný, kreatívny a inovatívny. Inak jeho konanie môže viesť k strate.
.najčastejšie argumenty proti
Najobľúbenejším argumentom je poukazovanie na skutočnosť, že ak do systému nasmerujeme určitý balík prostriedkov zo zdravotného poistenia, ziskom určitých subjektov sa tento balík zmenší a v konečnom dôsledku ostane menej pre pacienta. Tento pohľad si pletie náklady s vytvorenou hodnotou a vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že rovnaké náklady môžu pre pacienta vyprodukovať rôznu hodnotu. Inými slovami, ani zvýšenie zdrojov do zdravotníctva nemusí viesť pri zlom nastavení motivácií k lepšej zdravotnej starostlivosti.
Zisk sa zvykne považovať za niečo nemorálne. Ako môžeme dovoliť, aby niekto profitoval na utrpení chorých? – počúvame zo všetkých strán. Chyba je však v samotnej úvahe. Nie je pravda, že pekár profituje z hladu nás všetkých. Profituje na odstraňovaní nášho hladu. A podobne zisk v zdravotníctve nepochádza z utrpenia iných, ale z odstraňovania tohto utrpenia.
Emotívne ladeným tvrdením je tiež výčitka, že zdravotníctvo je príliš dôležité na to, aby ho zabezpečoval trh. Čo však znamená príliš dôležité? Prečo nechávame nemenej dôležité oblasti hospodárstva, ako napríklad produkciu a predaj potravín, elektriny či obrovských budov, v ktorých žijeme, výlučne na trh?
Zákaz zisku obhajujú aj zástancovia neziskových foriem organizácií. Tvrdia, že neziskovosť je signálom dôvery pre pacientov, že cena ich ošetrenia nebude zvyšovaná so zámerom dosahovať vysoký zisk. Ide však len o ilúziu, že formálna zmena na neziskový charakter zmení podstatu ľudí. Empíria ani skúsenosti v zahraničí vyššiu kvalitu pri neziskovkách nepotvrdzujú. Naopak. Zisk sa stále tvorí, aj keď nie formálne. Akurát sa von dostáva inou formou – tunelovaním, uzatváraním nevýhodných zmlúv, transakciami s nehnuteľnosťami, nadsadenými platmi či neštandardnými benefitmi vedúcich pracovníkov, ako sú napríklad luxusné kancelárie, špičkové autá či zamestnávanie kamarátov. V neziskovom režime chýba orientácia na pacienta, absentuje tu totiž motivácia na efektivitu a inovácie. Prečo by sa mali snažiť? Neziskový charakter navyše nepriťahuje kapitálové investície a komplikuje možnosť predaja subjektu. Tieto faktory eliminujú prirodzený tlak na fungovanie manažmentu.
.je zisk skutočným problémom?
Neustále sa zadlžujúce slovenské zdravotníctvo nie je v poriadku, s tým asi súhlasí každý. Ako je možné, že doma máme zdravotníckeho materiálu, že by mohla začať tretia svetová, ale v nemocnici nám nemajú čím obviazať nohu, pretože im došiel obväz? Prečo sú naše pracoviská často útulnejšie ako nemocničná izba? Prečo sa na nás usmeje skôr predavačka v obchode ako sestrička, od ktorej by vzhľadom na naše utrpenie úsmev potešil oveľa viac? Prečo všetci máme dostatok informácií o tom, koľko stoja uhorky v supermarkete na konci mesta, nevieme však, ktorá nemocnica je v čom lepšia ako iná, či ktorá má lepšie doplnkové služby pre pacientov? V identifikácii problémov nášho zdravotníctva sa vláda priveľmi nenamáhala a prstom ukázala na zisk niektorých subjektov. Skutočné problémy sú však niekde inde. Príliš rozsiahle verejné zdravotné poistenie, ktoré neúmerne zvyšuje dopyt zo strany pacientov a zároveň umožňuje lekárom ignorovať nákladovú efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a poskytovať nepotrebnú alebo predraženú starostlivosť. Nedokončená transformácia nemocníc na akciové spoločnosti s transparentným účtovníctvom a tlakom na efektivitu z dôvodu hrozby exekúcie. Vysoká miera regulácie zo strany štátu so všetkými dôsledkami.
Politické riešenia týchto problémov prinášajú arbitrárnosť, korupciu, sledovanie osobných záujmov a straty z neefektivity. Potláčanie trhových síl v zdravotníctve obmedzuje schopnosť zdravotného systému reagovať na neustále sa meniace potreby pacientov. Preto zákaz zisku a obmedzovanie konkurencie za účelom šetrenia verejných zdrojov prináša presný opak – plytvanie. Ak zo systému odstránime zisk, odstránime aj hlavnú motiváciu subjektov čo najefektívnejšie napĺňať želania pacientov, neustále inovovať a zlepšovať svoje služby a v neposlednom rade investovať kapitál potrebný na zvýšenie produktivity v odvetví.
Absolútnu kontrolu zdravotníctva zo strany štátu sme už vyskúšali. A dnes znášame dôsledky tohto experimentu. Je teda namieste uvoľniť opraty štátnej regulácie a štátneho vlastníctva a pustiť aj do zdravotníctva podnikavých inovátorov a hybnú silu, ktorá už 18 rokov neustále zlepšuje všetky ostatné oblasti nášho života. A ak sa aj niekto nazdáva, že niekto iný dosahuje „neprimeraný“ zisk, jeho regulácia či zákaz situáciu len zhoršia. Najlepšou kontrolou je konkurencia a voľný vstup do odvetvia, ktorý zabezpečí, že čo i len trochu „nadpriemerný“ zisk pritiahne ďalších konkurentov, ktorí cenu, a tým aj zisk, stlačia dole. Zdravý zisk slovenskému zdravotníctvu neuškodí.
.richard Ďurana
Autor je riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.