Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Hovorili sme tomu ostrovy pozitívnej deviácie. Boli to ľudia, ktorí sa správali inak ako väčšina – v prostredí, kde „práca nebola zajac“, kde „kto nekradne, okráda svoju rodinu“, kde platilo „drž hubu a krok“… žili, ako keby naokolo nevládol všeobecný marazmus. Prežívali v oficiálnych štruktúrach, v šedej zóne, v paralelnej kultúre, v disente. Nepozerali na profit, nekradli, nedržali hubu. To označenie „ostrovy pozitívnej deviácie“ vymyslel tuším Martin Bútora. Alebo Soňa Szomolányi? Bolo to už dávno.

Ostrovy pozitívnej deviácie na Slobvensku tvorili tí niekoľkí disidenti, ilegálna katolícka cirkev, zopár ochranárov prírody, ale napríklad aj ľudia ako biológ Ladislav Kováč, ktorí podávali špičkové výkony aj v takej mľandravej inštitúcii, akou bola v tých časoch Slovenská akadémia vied.
Začiatkom roku 1989 vyslovil ekonóm Pavol Hoffman pamätnú vetu: „Chcelo by to nadkritické množstvo systémových zmien jediným úderom najneskôr zajtra.“ Myslel na ekonomiku, ale bola to metafora naozaj celospoločenských rozmerov. A bol to práve synergický efekt zosietených ostrovov pozitívnej deviácie, ktorý stál na počiatku zmien politického systému koncom roku 1989. Dnes už vieme, že to bol iba prvý krok. Kvalitu všedného života žiadny systém nezaručí, iba konkrétni ľudia. A v komunite to ide lepšie, než osamote.
Skvelú knihu o komunitách napísal Zygmunt Bauman (Kalligram, Bratislava 2007). Podtitul  znie: Hľadanie bezpečia vo svete bez istôt. A fakt – úzkosť a neistota sú alfa a omega väčšiny individuálnych a spoločenských diagnóz modernej spoločnosti. Príťažlivý je aj Baumanov opis polarity medzi svetom komunít a svetom get. Vždy som trpel trochu romantickou predstavou o súdržnosti chudobných a vylúčených. Bauman však opisuje svet get a komunít ako spojité nádoby – jedno vytesňuje druhé. Do komunity vstupujeme dobrovoľne.  
Nazad ku komunitám: Čo je tmel? Napríklad pôda, krv, kniha, sídlisko, pracovisko, umelecká škola, vedecká paradigma..., zdieľaný problém, záujem. Niektoré komunity  majú charakter súdržných ostrovčekov s pozitívnou energiou. V ich synergii je aj dnes potenciál zmeny.  
Nedávno oslavoval v Prahe sedemdesiatku Svatopluk Karásek – evanjelický farár, undergroundový pesničkár. V krčme bola atmosféra komunity ľudí zdieľajúcich alternatívny (nekonzumný) spôsob života, menšinový vkus, nekonformné postoje... Nie je náhoda, že hostia patrili k legendám protikomunistickej revolty spred roka 1989. Nemal som pocit, že sa príliš zmenili. Nič v zlom, ale predstava, že sa niekde na Slovensku stretne niekoľko stoviek podobných ľudí, je veľmi nepravdepodobná. Malý národ?  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite