Späť do Afriky. Film Punk in Africa mapuje scénu prevažne v Juhoafrickej republike, podstatná časť sa venuje obdobiu apartheidu. Postarší chlapíci ‒ väčšinou belosi ‒ rozprávajú veci, ktoré dôverne poznáte z našej krajiny, len v mierne pozmenenej podobe. Komisie na posudzovanie textov, sledovanie políciou, zákazy, neskôr demonštrácie a šťastný koniec v podobe pádu šialeného konceptu spoločnosti postavenej na delení ľudí, v ich prípade podľa farby pleti. Vidíte, ako sa pomýlení pravičiari na druhom konci sveta vedeli správať rovnako totalitne ako ľavičiari u nás, len si vybrali inú skupinu ľudí na budovanie nenávisti. A pankáči, ako sa na nich patrí, rúbali do toho systému ako sa dalo, niekedy sa veľmi nedalo, niekedy sa dalo viac. Približne v strede filmu sa musíte pousmiať, keď sa jeden pankáč chváli, ako hrali počas režimu v Nemeckej demokratickej republike na festivale politickej piesne. Bizarné, aj keď nie až tak ako to, že niektorí naši pankáči hrali na festivale politickej piesne u nás, myslím, že nikto z tých Afričanov sa netváril ako bojovník proti apartheidu, aby zároveň hrával na festivale apartheidskej piesne. V každom prípade by som však odporúčal nášmu najslávnejšiemu pankáčovi, aby si film Punk in Africa pozrel. Bol to film aj o tom, že hudba sa nedelí na tú pre belochov a pre černochov, ako to rád robí on, a že práve punk pomáhal v niekorých krajinách tieto čudné predsudky búrať. Videl by aj to, ako vedia černosi hrať dobre aj punk. Ak chcete vidieť dobrý film, choďte na Punk in Africa ‒ na festivale Jeden svet začiatkom decembra v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.