Len kníh o láske je viac než kníh o smrti. Ako keby sme sa práve týmto dvom veciam potrebovali učiť v alternatívnych svetoch literatúry. Milovať a zomierať. Kým sa to deje naraz, jedno s druhým, je to síce smutné, no nie beznádejné. Ale čo keď budeme zomierať bez lásky? Mladá Nórka Kjersti A. Skomsvold o tom napísala svižným tempom plynúcu, miestami dokonca vtipnú knižku. Mathea Martinsenová je stará žena, ktorá sa priravuje na smrť. Hoci sa správa „ako keby nič", v skutočnosti rekapituluje svoj život. Okrem zásahu bleskom v ranom detstve neprežila vlastne nič dramatické. Manželstvo s odborníkom na štatistiku prezývaným Epsilon, pokusy o nadviazanie vzťahov, letné výlety do lesa, jedno vlámanie do ich bytu. Hoci je Mathea v pomerne dobrej kondícii, je úplne sama. Nie celkom úspešne hľadá zmysel života, vzťahov a vecí. „Niekedy však človek musí dať zmysel aj samej nezmyselnosti," hovorí si v duchu. Slečna Kjersti ukazuje, že aj o hlbokých veciach možno písať s ľahkosťou a vtipom bez toho, aby sa z textu stal komiksový strip alebo cvičenie v čiernom humore. Miroslav Zumrík jej novelu ‒ aj s častými slovnými hračkami ‒ veľmi zručne preložil. „Obývačkové" vydavateľstvo Premedia sa ani vo svojej 23. publikácii nepomýlilo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.